|
ANajprv musíme upresniť, v čom spočíva nebezpečenstvo slnečných
lúčov. Zdá sa nám, že slnko nás napĺňa iba dôvodmi milovať ho.
Je zdrojom každého života na Zemi, jeho läče vyvolávajú pocit
pohody (v organizme uvoľňuje euforizanty a endorfíny), umožňuje
predchádzať rachitíde ( v organizme syntetizuje vitamín D).
Dlho sa o škodlivých účinkoch nesprávneho vystavovania sa slnečnému
žiareniu vôbec nevedelo, keďže sa bežne neopaľovalo. Ale medzi dvoma
vojnami rozmach využívania voľného času v spoločnosti rástol a viedol
k móde opaľovať sa, po francúzsky bronzage, dosiahnuť vzhľad bronzu.
Behom rokov rástol čas aj plocha vystavovania sa slnku, lebo
prichádzali plavky, bikiny, potom nudistické pláže. Ale pochopenie
a výskum nebezpečenstva zo strany slnka začali až niekoľko desiatok
rokov neskôr.
Aby sme dobre pochopili škodlivosť slnečného žiarenia, musíme
poznať jeho zloženie. Delíme ho na 3 hlavné kategórie:
- viditeľné svetlo sa skladá zo škály lúčov, ktoré
oko môže zachytiť. (vlnové dĺžky medzi 400nm a 800nm), tj.
farby dúhy – od červenej po fialovú. Atmosféra ich zachytáva
slabo, ale zachytávajú ich oblaky a dymy. Nie sú škodlivé a
ajú veľký význam: umožňujú, že veci vidíme !
- Infračervené lúče: (od 800nm po 1 mikrón) zodpovedajú
za vnímanie tepla. Majú menej energie ako ostatné typy
žiarenia a nepredstavujú nebezpečenstvo. Jestvuje ešte
dlhšie žiarenie - má menej energie, ako mikrovlny alebo
rádiové vlny, ale dostávajú sa nám len vo veľmi malom množstve.
- Ultrafialové lúče (100 až 400nm) majú viac energie
ako viditeľné svetlo. Sú to ony, o ktoré sa zaujímame,
lebo v nich spočíva nebezpečenstvo slnka. Vo všeobecnosti
ich delíme na UVA ( 320 až 400nm), majú najmenej energie,
ale prichádza ich k nám veľké množstvo, UVB (280 až 320nm),
majú viac energie, ale 100x menej hojné ako UVA a nakoniec
UVC (100až 280nm) ktoré by mohli byť mimoriadne nebezpečné,
ale ktoré pohlcuje ozónová vrstva. Sú ešte energetickejšie
lúče ako ultrafialové lúče: a to lúče X, lúče
g
a kozmické lúče, ale pred nimi nás chráni atmosféra.
Rozličné žiarenie a jeho účinky (zdroj:
Sécurité Solaire (Slnečná ochrana))
UVA a UVB majú veľa škodlivých účinkov. Sú zodpovedné
za úpaly, za starnutie kože, rakovinu kože a nakoniec
za stratu imunity. Ultrafialové lúče sú zodpovedné za
vytváranie voľných radikálov, t.j. malých čiastočiek
molekúl, veľmi pôsobiacich, lebo majú voľné elektróny
a chcú sa iba spájať. Tieto voľné radikály môžu reagovať
s rôznymi zložkami buniek, napr. lipidami, proteínmi a
ADN. V prípade poškodenia ADN voľnými radikálmi začnú
pracovať systémy nápravy. Ale ak je týchto lézií veľa,
stanú sa mutáciami, ktoré spôsobia nezvratné poškodenie
fungovania buniek. Postihnutá bunka sa môže
nekontrolovateľne množiť a stať sa rakovinovou.
Nakoniec vystavenie sa UVA vyvoláva rýchle starnutie
kože nazývané „fotostarnutie“. Prejavuje sa kožnými
zmenami klinicky sa prejavujúcimi vráskami, suchou
pokožkou, stratou pružnosti, stratou pigmentu alebo
hyperpigmentáciou a celou škálou zhubných alebo
nezhubných nádorov. Fotostarnutie zásadne spôsobujú
UVA (ultrafialové lúče). Dlho sa myslelo, že len UVB
lúče predstavujú nebezpečenstvo, lebo hlavne ony
spôsobujú spálenie kože, úpal. Ale asi 20 rokov vieme,
že napriek slabým okamžitým účinkom UVA sú škodlivejšie
ako UVB , lebo sú hojnejšie, pretrvávajú za každého počasia
a sú schopné prenikať hlboko do kože. Naopak UVB sú hlavne
zodpovedné za opálenie sa, ktoré je jedným z mechanizmov
obrany kože pred slnkom. Ale táto prirodzená ochrana ani
zďaleka nestačí a preto kozmetický priemysel vyvinul
slnečné filtre.
 Sú dva typy fungovania filtrov. Môžu byť
minerálové (spočívajúce na fyzikálnych zákonoch) alebo
organické (chemické).Minerálové filtre sú fyzikálnymi
obrazovkami a môžu ich tvoriť oxidy zinku, dioxidy
titánu alebo iné pigmenty. Odrážajú slnečné žiarenie.
Organické filtre sú zložené z komplexných karbónových
molekúl a slúžia na pohlcovanie lúčov istej vlnovej
dĺžky, ktoré ich nepoškodzujú. Energia žiarenia môže
byť premenená na teplo alebo kinetickú energiu (viď
obrázok) Znamená to, že priestorová konfigurácia
molekúl sa mení vplyvom UV žiarenia od stavu počiatočného
až po stav roznietenia. Molekula sa vráti do počiatočného
štádia a vylúči nepozorovateľné teplo. Súčasný výskum sa
orientuje na syntézu slnečných filtrov umožňujúcich
pohlcovanie čo najväčšieho množstva slnečného žiarenia.
Nakoniec, výrobok musí mať aj iné kvality. Musí byť
fotostabilný ( nesmie sa meniť vplyvom slnka), ľahký
a príjemný, odolný voči vode, poteniu a treniu.
|
 |
|
 Fungovanie chemických filtrov spočíva v pohlcovaní
škodlivých slnečných lúčov. Veda, ktorá skúma tento jav, je
fotochémia. Molekuly a atómy majú schopnosť pohlcovať
elektromagnetické žiarenie a utvoriť z neho iné. Celok
žiarenia, ktoré molekuly a atómy môžu pohltiť a vydať sa
nazýva spektrum. Každá molekula má svoje vlastné spektrá
pohlcovania a vydávania. Výskum týchto spektier sa nazýva
spektroskopia.
Príklady absorbčných spektier niektorých telies.
Kvalita absorbcie melanínu v ultrafialovej oblasti ukazuje
jej úlohu v ochrane pred slnkom.
V osobitnom prípade v protislnečnej ochrane
musí mať filter schopnosť sústavne absorbovať (nie
prerušovane) niektoré nebezpečné lúče. Dlho boli
filtrované len UVB lúče, lebo sa nevedelo o nebezpečnosti
UVA. Až v r. 1982 laboratóriá l´Oréal uviedli prvý
fotostabilný filter UVA: Méxoryl®-SX. V r 1988 ďalší
fotostabilný filter , Méxoryl®-XL. Kombináciou týchto
dvoch filtrov v jednom výrobku je zaručená vyvážená
ochrana proti UVA aj UVB. |
|
.gif)
