|
|
|
| Ako chladnička pracuje?
| Ktorý vedný odbor umožnil rozvoj chladničiek?
| Budúcnosť chladničiek
| |
|
|
|
 |
|
 Spôsob, ktorým chladničky zhromažďujú chlad, je založený na vyparovaní. V podstate, aj keď to znie zvláštne, metódy, ktoré využívajú chladničky, aby ostali chladné, sú podobné metódam, ktoré používa naše telo, aby si udržalo potrebnú teplotu.
Keď je teplo, koža produkuje pot. Pot sa drží na vašej pokožke a pri zvyšovaní teploty sa pomaly mení na paru a vyparuje sa do okolitého vzduchu. Keď sa pot vyparuje, odvádza so sebou aj teplo z tela a tým znižuje celkovú teplotu vášho tela.
 Chladničky robia veľmi podobnú vec, ale namiesto potu, ktorý sa vyparuje pri relatívne vysokých teplotách, používajú chemikálie, ktoré sa vyparujú pri oveľa nižších teplotách. Tieto chemikálie sú vložené do trubice v chladničke, sú v tekutej forme a pomaly sa vyparujú. Pri tejto činnosti odvádzajú tepelnú energiu z vnútra chladničky a tým znižujú teplotu tak ako vyparovanie potu znižuje teplotu tela. Keď sa tieto chemikálie úplne vyparia, dostanú sa do špirály na vonkajšej strane chladničky, kde uvoľňujú teplo a menia sa opäť na kvapalinu.
Na rozdiel od ochladzovacieho systému tela, je chladenie chladničky cyklické. Po vyparení sa pot stratí, ale chladničky znova používajú svoje vyparené chemikálie tak, že v kompresore sa vyparené častice stláčia k sebe a vytvoria opať kvapalnú formu. Táto transformácia z plynu na kvapalinu uvoľnuje teplo na vonkajšej strane chladničky a pripravuje chemikálie do ďalšieho obehu cez systém, takže môžu ďalej ochladzovať chladničku. Toto je dôvod, prečo je zadná strana chladničky vždy teplá. Chemikálie uvoľňujú teplo, ktoré vynášajú z vnútra.
|
|
|
Ktorý vedný odbor umožnil rozvoj chladničiek? | |
|
|
Vedný odbor, ktorý umožnil výrobu chladničiek je odvetvie fyziky s názvom termodynamika, ktoré sa zaobrá prenosom tepla. Prvým človekom, ktorý si všimol, že vyparovanie má chladiaci efekt však nebol fyzik, ale škótsky lekár, z ktorého sa stal chemik a volal sa William Cullen.
Cullen neurobil nič viac, len opísal svoje pozorovanie v článku v roku 1756 a jeho práca viedla k sérii ďalších projektov, ktoré boli podstatné pre vývoj moderných chladničiek. Najdôležitejšími boli jednak experiment Londýnčana Michaela Faradya, ktorý ukázal že tekutý amoniak spôsobuje ochladzovanie, ako aj ľadový stroj Američana Dr. J. Goorieho, používaný na chladenie vzduchu v izbách pacientov.
|
|
|
|
|
|
 Chladničky sú úžasné zariadenia, ale ich prítomnosť na našej planéte nie je úplne neškodná.
Mnoho pôvodných chemikálií používaných v chladničkách v 50. rokoch 20. storočia boli chemikálie, ktoré sa volajú chloro-fluoro-karbóny (CFC). Vyzerali ako zázračné chemikálie, pretože boli netoxické, vyparovali sa pri nízkych teplotách a boli finančne nenáročné na výrobu. Čo si však nikto nevšimol bolo, že CFC unikajúce z chladničiek výrazne poškodzovali ozónovú vrstvu Zeme (plynná vrstva, ktorá nás chráni pred slnečným žiarením).
Začiatkom 90. rokov chladiarenský priemysel sa pokúšal nájsť netoxické chemikálie ktoré by mohli byť použité namiesto CFC. Bolo vykúšaných mnoho rôznych chemikálií, ale neboli tak priateľské k životnému prostrediu ako chemikália vyrobená v roku 1992, ktorá sa volá Greenfreeze. Medzi prvým, ktorí použili túto novú chemikáliu vo výrobe, bola firma Bosch-Siemens Hausgerate (BSH), tretí najväčší výrobca domácich spotrebičov na svete.
A výroba „priateľských“ chladničiek od Siemensu neskončila v roku 1992!
 |
| |
.gif)
