CD prehrávač

MP3

Mikrovlnná rúra

TV

Mobilný telefón

Tabletka

Batéria

Computer Chip

Chladnička

Supervision

Šampón

Sun protection

Internet & WWW

| Ako Internet pracuje? | Ako pracuje World Wide Web? | Čo umožnilo rozvoj Internetu? | Čo umožnilo rozvoj World Wide Web? | Budúcnosť |

Internet funguje ako ultra rýchla pošta. Informácia prenášaná touto elektronickou super rýchlou diaľnicou musí obsahovať presnú adresu kam ju chceme odoslať, ako aj adresu odosielateľa a samozrejme samotnú správu či odkaz. Presne tak ako list poslaný z Paríža do Manchesteru musí prejsť počas svojej cesty niekoľkými poštovými úradmi, to isté sa deje aj so správou posielanou cez internet. List poslaný z Paríža prejde cez lokálnu francúzsku poštu odkiaľ bude za pomoci kódu pre Veľkú Britániu presmerovaný cez kanál. Britské pošty už ďalej zašlú tento list ďalej do Manchesteru podľa daného poštového smerovacieho čísla. Informácie posielané cez internet putujú podobným spôsobom, ale namiesto posielania cez pošty idú cez počítače, ktoré ich nasmerujú do miesta určenia.

Informácie posielané cez internet nie sú ale zasielané v jednom celku ako list v obálke cez poštový systém. Materiál posielaný cez internet je rozložený do fragmentov a potom znova zložený do pôvodného celku. Dalo by sa to prirovnať listu písaného priateľovi na očíslované pohľadnice. Pohľadnice by neprišli v poradí, v ktorom sa majú čítať, ale pretože sú očíslované, keď dôjdu všetky, priateľ si ich bude môcť zoradiť a prečítať list. Tento systém posielania informácií v malých a zrozumiteľlných celkoch sa volá "packet switching" /balíkové spájanie/ a aj keď tento systém nie je veľmi zrozumiteľný pre tých, ktorí používajú tradičnú poštu, je to systém, ktorý umožňuje posielať cez internet súbory akýchkoľvek veľkostí po celom svete.

Prenos informácií v balíkoch si veľmi rýchlo našiel uplatnenie na internete. Každé použitie potrebuje svoje vlastné pravidlá správania sa a to sa volá protokol. Jedno z prvých použití bolo zasielanie veľkých súborov z jedného počítača na druhý. Poznáme to pod názvom "file transfer" /presun súboru/ a je stále často používané. Vždy, keď je softvér stiahnutý z internetu, používa sa "ftp - file transfer protocol" /protokol presunu súboru/.

Systém zasielania informácií v balíkoch je využívaný taktiež v e-mailoch. Na rozdiel od ftp, e-mail je určený pre konkrétnu osobu a nielen pre počítač. Z tohto dôvodu ma e-mailová adresa tvar John.Dupont@Hoola.nl, kde časť pred "@"je meno osoby a zvyšok je názov jej počítača, v ktorom je mail. E-mail používa protokol, ktorý sa volá smtp /simple mail transfer protocol/.

Web - sieť je ďalší šikovný spôsob ako použiť balíky na prenos informácií. Predstavte si počítač s informáciami, ktoré chcete sprístupniť cez sieť. Aby sa tieto informácie dostali na sieť, počítač musí byť pripojený na internet a musí obsahovať program, ktorý sa volá server, ktorý je uložený v počítači len aby prijímal prichádzajúce požiadavky. Vždy, keď nejakú dostane, odošle žiadané materiály. Vačšinou však neprichádza konkrétna požiadavka a server odošle štandardnú stránku, ktorú dnes poznáme ako "home page" (domovskú stránku) na privítanie užívateľa tejto stránky.

Domovské stránky sú plné tipov, cez ktoré sa po kliknutí možno dostať k ďalším informáciám. Takéto klikacie tipy sú "hyperlinky" /prepojenia/, ktoré sú základom siete a umožňujú komunikáciu počítačov cez internet a jednoduché prepojenie jedného s druhým. Bez hyperliniek by boli len jednotlivé stránky, ktoré by boli prístupné cez adresy typu http://www.cern.ch, a nebol by spôsob, ako preskakovať medzi stránkami bez toho, aby sme zakaždým vstupovali cez novú adresu. Bez liniek by sme po interntete skrátka nemohli "surfovať". Tak ako ftp, aj sieť má svoj vlastný protokol, ktorý sa volá " http - hyper text transfer protocol ".

V 60. rokoch 20. storočia sa svet nachádzal uprostred studenej vojny. Strach z nukleárneho napadnutia, ktoré by zasiahlo centrálnu telefónnu sieť Spojených štátov a zničilo telekomunikáciu po celej krajine, priviedlo prezidenta Eisenhowera k podpore vývoja decentralizovanej siete, ktorá by mohla prežiť nukleárny útok. Nezávislé výskumy v USA a Anglicku viedli ku konceptu „packet switching“ (balíkového prepínania) a posielanie odkazov bez potreby akejkoľvek centrálnej výmeny sa stalo realitou.

Webová sieť vznikla dosť náhodne vo výskume časticovej fyziky v jednom z prvých medzinárodných vedeckých centier – v CERNe (Európske centrum jadrového výskumu - European Organization for Nuclear Research (CERN)). V 80tych rokoch boli v CERNe sústredení mnohí z najkreatívnejších a najinteligentnejších ľudí z celej planéty, aby pracovali na veľkých otázkach čiasticovej fyziky. V CERNe sa taktiež používali stovky samostatných počítačov na monitorovanie časticových zrážok v urýchľovačoch. Počítače boli dobré v pozorovaní zrážok a ľudia boli veľmi dobrí vo fyzikálnom myslení, ale problém bol vo vzájomnej komunikácii o objavoch nejakým organizovaným spôsobom.

V roku 1989 britský fyzik Tim Berners-Lee tento problém vyriešil. Využil koncepciu hyperlinky, ktorú používal ako metódu spojenia systémov v počítačoch urýchľovačov, a použil ju na vytvorenie systému, ktorý umožnil oveľa voľnejší prenos informácií v rámci organizácie ako kedykoľvek predtým. Tak sa zrodila sieť - Web.

Budúcnosť Internetu a Web... Grid technológia

Dnes umožňuje sieť užívateľom z celého sveta cestovať po internete a využívať elektronické informácie. Aj keď je sieť taká úžasná, je to iba vrchol ľadovca, bude toho oveľa viac!

V súčasnosti výskumníci, ktorí pracujú na projektoch, kde si spracovanie údajov vyžaduje obrovské počítačové kapacity, musia buď kupovať počítače potrebné na túto prácu, alebo fyzicky prenášať dáta z projektu k vonkajšiemu zdroju analýzy. Ani jedna z možností nie je veľmi efektívna, ale tá druhá by mohla byť, ak by bol vstup do vonkajšieho zdroja elektronický. Tu prichádza Grid technológia. Táto technológia umožní zdieľanie počítačových zdrojov.

Ako bude Grid technológia pracovať

Grid technológia bude využívať systémy vzájomne prepojené cez internet a spojí všetky individuálne zdroje do jedného silného virtuálneho systému. Podstata myšlienky Gridu je trochu podobná sieti - webu. Oba systémy - sieť aj Grid používajú internet na prístup do vonkajších počítačov, ale kým Web iba prezerá hypertextové súbory, Grid skutočne používa počítače, do ktorých vstupuje.

Testovanie technológie Grid

Výskumníci pracujúci na riešení najzložitejších vedeckých problémov už dávno pochopili potenciál zdieľacích superpočítačových systémov a v Európe sa Grid stáva realitou vo forme Európskeho Grid projektu údajov (European DataGrid Project).

Tento projekt je koordinovaný CERNom - európskym laboratóriom pre časticovú fyziku, a má za úlohu vytvoriť zdroj, na ktorý sa budú môcť pripojiť a ktorý budú môcť používať vedci z celej Európy. Hlavnou hnaciou silou k vyvinutiu DataGridu práve v CERNe je laboratórium, kde sa buduje zariadenie pre zrážky elementárnych častíc Large Hadron Collider (LHC veľký hadrónový kolajder)), ktoré bude produkovať niekoľko miliónov gigabytov údajov za rok. Toto je oveľa viac údajov, aké kedy mohlo analyzovať samostatné výskumné centrum a je dôkazom toho, aká je Grid technológia zdieľania počítačov užitočná.

Viac informácií o technológii GRID .

By Matt Kaplan, science writer

and Robert Cailliau (CERN)