Tak takto vypadá Gaussova křivka rozložení hodnot IQ v populaci. Největší množství obyvatel, a to více než 50% odpovídá hodnotám IQ mezi
Pojem ekologická
valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je
organizmus schopný existovať. Pre organizmus sú najvhodnejšie optimálne podmienky,
najnevýhodnejšie sú zasa minimálne či maximálne. Pre organizmus je životne
dôležité, aby boli všetky podmienky v rozmedzí ekologickej valencie, inak
zahynie. Leibigov zákon minima nám určuje obmedzenie
schopnosti života organizmu tým, že hovorí, že život je obmedzený práve tým
faktorom, ktorý je v minime. Ide teda o limitujúci
faktor (ak má rastlina dostatok svetla a živín, ale nedostatok
vody, aj tak zahynie). Shelfordov
zákon tolerancie nám hovorí, že každý druh je schopný tolerovať
určité rozpätie niektorého faktora. Ekologická valencia sa dá vyjadriť Gaussovou krivkou:
Znak, ktorého fenotypový
prejav je determinovaný viacerými génmi malého účinku, tzv. polygénmi, je charakteristický
kvantitatívnym typom dedičnosti. Fenotypová
variabilita kvantitatívnych znakov je teda v populácii väčšia ako v prípade
alternatívnej premenlivosti kvalitatívnych znakov, pretože každá alela niečím prispieva k formovaniu fenotypu, takže
výsledkom je množstvo fenotypových tried (kontinuálna
fenotypová premenlivosť). Častokrát
je celkový fenotypový prejav ovplyvnený aj
prostredím, v ktorom organizmus žije, a preto sa dedičnosť týchto znakov
niekedy označuje ako multifaktoriálna dedičnosť. Kvantitatívna genetika
teda študuje vplyv konkrétnych polygénov a dopad
životného prostredia na formovanie fenotypu.
Rozdelenie (distribúcia) fenotypových
tried u kvantitatívnych znakov v populácii je typická tzv. Gaussovou krivkou, pričom najviac sa v nej
vyskytujú priemerní jedinci a najmenej je jedincov s extrémnym fenotypom. Z
toho vyplýva, že je nutné spraviť dostatočne veľký reprezentatívny výber.
Typickým príkladom kvantitatívneho znaku je telesná výška u ľudí, ktorá je
zároveň do veľkej miery ovplyvnená stravou (multifaktoriálna
povaha).
Každý genotyp je typický svojou normou reakcie, ktorá predstavuje
mieru fenotypového prejavu určitého genotypu v
rôznych environmentálnych podmienkach. Inými slovami sa jedná o schopnosť
organizmu reagovať (v určitom nami sledovanom znaku) na pôsobenie nejakého
vonkajšieho faktora v určitom jeho intervale. Norma reakcie určuje maximálne
možné rozpätie fenotypových hodnôt organizmu. V
prírodných podmienkach je ťažké určiť normu reakcie organizmu, pretože nie vždy
je zreteľné genetické príbuzenstvo sledovaných jedincov a vonkajšie podmienky
nie sú kontrolovateľné. Príkladom prístupu k študovaniu normy reakcie je
príprava klonov (napr. rôzne odrody kultúrnych rastlín), ktoré pestujeme za
rôznych kontrolovateľných podmienok (napr. rôzne dávky vody počas rastu) a
sledujeme, aký efekt má pôsobenie faktora na ich fenotyp (rast). Jedince s
rovnakým genotypom odpovedajú na pôsobenie rovnako silného faktora rovnako.
Kvantitatívna genetika rieši otázku, do akej miery
je variancia fenotypu podmienená varianciou
genotypu a do akej miery varianciou prostredia. Toto zistenie je
dôležité pre interpretáciu údajov z takej oblasti, ako je hľadanie
najvýnosnejších odrôd kultúrnych rastlín (ak máme dve odrody, ktoré sa pestujú
v rôznych podmienkach) alebo určenie prognózy multifaktoriálnych
dedičných chorôb v rodinách s ich zvýšeným výskytom.