Príklady gaussovej krivky

 

Gaussova krivka

Tak takto vypadá Gaussova křivka rozložení hodnot IQ v populaci. Největší množství obyvatel, a to více než 50% odpovídá hodnotám IQ mezi 90 a 110. Jak úměrně klesá počet osob s hodnotami výrazně nižšími, stejným způsobem klesá na křivce procento jedinců, u nichž můžeme naměřit hodnoty ukazující na vysoký nadprůměr. Geniálních jedinců jsou mezi námi již jen desetiny procenta. Jde v podstatě o stejně zvláštní a řídký jev, jako jsou občané s mentální retardací. Přesto všechno však geniální jedinci existují v každé lidské populaci a výsledky záslužné práce mnoha z nich zůstávají nesmrtelné. Hranice stanovená mezinárodní společností MENSA je hodnota IQ 130 dosažená ve standardizovaném inteligenčním testu. Takovéhoto výsledku dosahují přibližně dvětři procenta populace.

 

 

ekológia

Pojem ekologická valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať. Pre organizmus sú najvhodnejšie optimálne podmienky, najnevýhodnejšie sú zasa minimálne či maximálne. Pre organizmus je životne dôležité, aby boli všetky podmienky v rozmedzí ekologickej valencie, inak zahynie. Leibigov zákon minima nám určuje obmedzenie schopnosti života organizmu tým, že hovorí, že život je obmedzený práve tým faktorom, ktorý je v minime. Ide teda o limitujúci faktor (ak má rastlina dostatok svetla a živín, ale nedostatok vody, aj tak zahynie). Shelfordov zákon tolerancie nám hovorí, že každý druh je schopný tolerovať určité rozpätie niektorého faktora. Ekologická valencia sa dá vyjadriť Gaussovou krivkou:

Obr. Gaussova krivka ekologickej valencie [6.29 kB]

 

Kvantitatívna genetika

Znak, ktorého fenotypový prejav je determinovaný viacerými génmi malého účinku, tzv. polygénmi, je charakteristický kvantitatívnym typom dedičnosti. Fenotypová variabilita kvantitatívnych znakov je teda v populácii väčšia ako v prípade alternatívnej premenlivosti kvalitatívnych znakov, pretože každá alela niečím prispieva k formovaniu fenotypu, takže výsledkom je množstvo fenotypových tried (kontinuálna fenotypová premenlivosť). Častokrát je celkový fenotypový prejav ovplyvnený aj prostredím, v ktorom organizmus žije, a preto sa dedičnosť týchto znakov niekedy označuje ako multifaktoriálna dedičnosť. Kvantitatívna genetika teda študuje vplyv konkrétnych polygénov a dopad životného prostredia na formovanie fenotypu.

Rozdelenie (distribúcia) fenotypových tried u kvantitatívnych znakov v populácii je typická tzv. Gaussovou krivkou, pričom najviac sa v nej vyskytujú priemerní jedinci a najmenej je jedincov s extrémnym fenotypom. Z toho vyplýva, že je nutné spraviť dostatočne veľký reprezentatívny výber. Typickým príkladom kvantitatívneho znaku je telesná výška u ľudí, ktorá je zároveň do veľkej miery ovplyvnená stravou (multifaktoriálna povaha).

Obr. Gaussova krivka [4.85 kB]

Každý genotyp je typický svojou normou reakcie, ktorá predstavuje mieru fenotypového prejavu určitého genotypu v rôznych environmentálnych podmienkach. Inými slovami sa jedná o schopnosť organizmu reagovať (v určitom nami sledovanom znaku) na pôsobenie nejakého vonkajšieho faktora v určitom jeho intervale. Norma reakcie určuje maximálne možné rozpätie fenotypových hodnôt organizmu. V prírodných podmienkach je ťažké určiť normu reakcie organizmu, pretože nie vždy je zreteľné genetické príbuzenstvo sledovaných jedincov a vonkajšie podmienky nie sú kontrolovateľné. Príkladom prístupu k študovaniu normy reakcie je príprava klonov (napr. rôzne odrody kultúrnych rastlín), ktoré pestujeme za rôznych kontrolovateľných podmienok (napr. rôzne dávky vody počas rastu) a sledujeme, aký efekt má pôsobenie faktora na ich fenotyp (rast). Jedince s rovnakým genotypom odpovedajú na pôsobenie rovnako silného faktora rovnako.

Kvantitatívna genetika rieši otázku, do akej miery je variancia fenotypu podmienená varianciou genotypu a do akej miery varianciou prostredia. Toto zistenie je dôležité pre interpretáciu údajov z takej oblasti, ako je hľadanie najvýnosnejších odrôd kultúrnych rastlín (ak máme dve odrody, ktoré sa pestujú v rôznych podmienkach) alebo určenie prognózy multifaktoriálnych dedičných chorôb v rodinách s ich zvýšeným výskytom.