PRÍSLUŠNOSŤ K ETNICKEJ MENŠINE TRAUMOU ČI VÝHODOU?
(K niektorým psychologickým dôsledkom príslušnosti k menšine)
Anton TAKÁČ
Abstrakt:
Predkladaná práca sa zaoberá niektorými
psychologickými dôsledkami príslušnosti k menšine. V tejto súvislosti
obracia svoju pozornosť na vývoj vzťahov medzi veľkými sociálnymi skupinami
(etnickými, národnými, kultúrnymi, sociálnymi atď.), ktorý vedie
k etnickej, ale aj politickej vzájomnej závislosti, rozhodnutia prijímané
alebo podmienky prevládajúce ďaleko od našich domovov ovplyvňujú náš každodenný
život. Tento nárast vzájomnej závislosti skomplikoval formy, podstatu
a prepojenia medziskupinových konfliktov. Toto rastúce vedomie vzájomnej
závislosti sa rozvíja zároveň s celosvetovo rozšírenou snahou o diferenciáciu
vyvolanú menšinami. Požiadavky menšín sú často založené na ich práve rozhodnúť
sa byť odlišní (zachovať si svoju odlišnosť). Toto smerovanie k odlíšeniu
často znamená, že tieto skupiny, ktoré sa sami vnímajú ako separátne
a sociálne znevýhodnené, odmietajú sociálne i politický status qvo.
Menšiny sú často definované na základe kritérií pochádzajúcich od väčšín
a nimi rozvíjaných. Preto existuje snaha, nielen explicitne odmietnuť
jednostranné definície, ale aj vytvoriť alebo zachovať také kritériá definície
skupiny, ktoré nie sú nanútené zvonku. Tieto novo sa vyvíjajúce kritériá nie sú
zložené z odchýlok od „normy“, ale skôr odrážajú pokusy vytvoriť pre
skupinu pozitívne hodnotenú identitu, takže jej „výlučnosť“ netvoria rôzne
stigmy zdanlivých menejcennosti. Tento silný tlak dosiahnuť pozitívne odlíšenie
je jedným z krajných rodov sociálnopsychologického kontinua postojov
menšín k svojmu postaveniu v širokom spoločenstve.