ÚLOHA PRESVEDČENÍ V DIALÓGU V ÉRE GLOBALIZÁCIE

Adrián SLAVKOVSKÝ

Abstrakt:

Éra globalizácie nás stavia pred výzvu – musíme sa naučiť žiť a komunikovať vo svete, v ktorom nezdieľame rovnaké pohľady na skutočnosť a rovnaké hodnoty.

V dialógu jednotlivcov, inštitúcií a celých kultúrnych okruhov zohrávajú dôležitú úlohu základné presvedčenia. Naša racionalita nás vedie k tomu, že v každom druhu dialógu zohráva stále dôležitejšiu úlohu argumentácia. Z logického hľadiska je argumentácia zdôvodňovaním jedných tvrdení pomocou iných tvrdení. Štruktúru a dynamiku procesu argumentácie najvýstižnejšie vyjadrujú axiomatické teórie v matematike a logike. Lenže kým konkrétna axiomatická teória môže mať svoje ukotvenie v axiómach, celok nášho poznania nemá žiaden podobný pevný základ, ktorý by bol všeobecne prijímaný.

Konkrétny dospelý jednotlivec však vždy žije s určitými základnými presvedčeniami, hodnotami, túžbami, ktoré ním hýbu, či už si ich on sám uvedomuje alebo nie. Éra globalizácie znamená, že v dialógu sa ocitajú ľudia s veľmi rozdielnymi základnými presvedčeniami. Prevažne racionálna argumentácia spôsobuje to, že dialóg sa často stáva len zdanlivým a komunikácia sa mení sa paralelné monológy prebiehajúce v nekompatibilných obrazoch sveta založených na iných presvedčeniach. Nečudo, že komunikujúci sa nakoniec k ničomu nedopracujú, hoci ich argumentácia je z hľadiska logiky správna. Táto situácia otvára novú rovinu dialógu, ktorá vyžaduje hlbšiu analýzu vzťahového diania. Tá poukazuje na potrebu vzájomnej úcty, potrebu aktu dobrej vôle chcieť druhého pochopiť a tiež potrebu reflexie svojich vlastných presvedčení a určitého odstupu, odpútanosti od nich. K takejto podobe dialógu bude patriť nová vrstva – metakomunikácia, čo znamená, že popri pôvodne mienenej téme dialógu vstúpi do hry aj reflexia samotného dialogického procesu.

späť