Antológia z diel filozofov
Predsokratici a Platón
zost. dr. Jaroslav Martinka
Nakladateľstvo Epocha
Bratislava
1970
s. 63
PYTAGORAS
O PYTAGOROVI A
JEHO UČENÍ
Rozpráva sa, že raz išiel Pytagoras okolo, keď ktosi bil
psa, tu pocítil vraj ľútosť a povedal: "Prestaň a nebi ho, je to duša
môjho priateľa, ktorú som spoznal, keď som začul zavíjanie."
21 B 7 (z Diogena)
Bol však medzi nimi istý muž (t. j. Pytagoras), s
neobyčajnými vedomosťami, ktorý mal mimoriadne nadanie a dobre sa vyznal v
rozličných premúdrych dielach, lebo kedykolvek na niečo upriamil celú svoju
myseľ, ľahko videl každú zo všetkých
vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch.
31 B 129 (z Porfýria)
Egypťania prví priniesli toto učenie, že duša človeka je
nesmrteľná a po zániku tela vstupuje
do iného živočícha, ktorý sa zakaždým rodí. A keď prejde všetkými
suchozemskými, morskými i okrídlenými zvieratami, opäť vstupuje do rodiaceho sa ľudského tela, a takto obchádza tritisíc
rokov. Toto učenie prevzali niektorí Gréci — jedni prv, druhí neskoršie - a
vydávali ho za vlastné. Poznám ich mená, ale ich nenapíšem.
14 A l (z Herodota)
Mnohoučenosť nenaučí rozumnosti, lebo by bola musela naučiť
Hesioda i Pytagora, ďalej aj Xenofana a Herakleita.
22 B 40 (z
Diogena)
s. 64
Pytagoras, syn Mnesarchov, najviac sa zo všetkých ľudí
venoval bádaniu, a keď si prečítal tieto diela, urobil si z nich vlastnú
múdrosť: mnohoučenosť, podvodníctvo.
22 B 129 (z Diogena)
Keď Pytagoras zo Samu ... prišiel do Egypta a stal sa
žiakom Egypťanov, prvý priniesol ich filozofiu ku Grékom, a najmä dbal,
zjavnejšie než ostatní, o obete a posvätné obrady.
14 A 4 (z Isokrata)
Pytagoras zmenil geometrickú vedu na slobodnú náuku tým, že
skúmal jej základy a prebral jej poučky abstraktne a teoreticky: vynašiel aj náuku
o pomeroch a zložení svetových tvarov.
14 A 6a (z Prokla)
Zdá sa, že Pytagoras si nadovšetko vážil náuku o číslach...
všetky veci pripodobňoval k číslam.
58 B 2 (z Aristoxena u Stobaia)
Pytagoras prvý nazval súhrn všetkého kozmos podľa poriadku
v ňom.
14 A 21 (z Aetia)
Filozofiu („lásku k múdrosti") prvý pomenoval
Pytagoras a seba nazval filozofom .. . lebo vraj nijaký človek nie je múdry,
len boh.
(z Diogena, predhovor 12)
Pytagoras povedal, že sa život podobá zhromaždeniu pri
hrách. Ako tam jedni prichádzajú, aby sa pretekali, druhí za obchodom a tretí,
najlepší, ako diváci, tak sa v živote jedni, ľudia otrockí, rodia ako lovci
slávy a bohatstva a druhí, filozofi, ako lovci pravdy.
(z Diogena VIII, 8)
HIPPASOS Z METAPONTU
Hippasos z Metapontu a Herakleitos z Efezu pokladali za
počiatok oheň.
18 A 7 (z
Aristotela)
Hippasos z Metapontu, takisto pytagorovec, tvrdil, že čas
premeny sveta je určený, že vesmír je ohraničený a večne sa pohybuje.
18 A 1 (z Diogena)
s. 65
ALKMAION Z KROTÓNU
POČIATKY
(PRINCÍPY)
Alkmaion na začiatku svojho spisu hovorí: „Alkmaion z
Krotónu, syn Peiritoov, povedal Brotinovi, Leontovi a Batylovi toto: O
neviditeľných a pominuteľných veciach majú isté poznanie len bohovia, ľudia
môžu o tom len uvažovať."
24 A la 24 B l (z Diogena)
Iní pytagorovci tvrdia, že je desať počiatkov a uvádzajú
ich v dvojici: obmedzené a neobmedzené, nepárne a párne, jedno a mnoho, pravé a
ľavé, mužské a ženské, nehybné a pohybujúce sa, rovné a krivé, svetlo a tma,
dobro a zlo, štvorec a obdĺžnik. Zdá sa, že takýto názor mal aj Alkmaion z
Krotónu a alebo on prevzal toto učenie od nich, alebo oni od neho; lebo
Alkmaion bol mladý, ked Pytagoras bol už starcom. Vyjadril sa však podobne ako
títo filozofi. Tvrdí totiž, že mnohosť ľudských vecí možno v podstate redukovať
na dve; tým myslí protiklady, ale nie určité protiklady, ako títo filozofi, ale
ľubovoľné, ako biele a čierne, sladké a horké, dobré a zlé, veľké a malé. Teda
o ostatných veciach sa nevyjadril presne. Naproti tomu pytagorovci sa jasne
vyslovili, koľko je protikladov a
aké. Od pytagorovcov a Alkmaiona možno však toľko prevziať, že protiklady sú
počiatky (princípy) vecí.
24 A
3 (z Aristotela)
Alkmaion tvrdí, že zdravie sa udržiava rovnováhou síl,
vlhka a sucha, chladu a tepla, horkého a sladkého a ostatných a že
„samovláda" jednej z nich je príčinou choroby; lebo samovláda jednej z
dvoch síl je zhubná.
Choroba vzniká, pokiaľ ide o jej príčinu, z nadbytku tepla
alebo chladu, pokiaľ ide o podnet, z nadbytku alebo nedostatku pokrmov; pokiaľ
ide o miesto, v krvi, v mieche alebo v mozgu. Niekedy vznikajú choroby aj z
vonkajších príčin, ako z niektorých vôd alebo z krajiny, alebo z námahy, alebo
z násilia a podobne. Naproti tomu zdravie sa zakladá na rovnomernom zmiešaní
kvalít.
24 B 4 (z Aetia)
s. 66
ASTRONÓMIA
Alkmaion hovorí, že mesiac a všetko, čo je nad ním, má
večnú prirodzenosť.
24 A l (z Díogena)
Niektorí matematici tvrdia, že sa obežnice pohybujú proti
stáliciam od západu na východ: s tým súhlasí aj Alkmaion.
24 A 4 (a Aetia)
Alkmaion učí, že slnko je ploché.
24 A 4 (z Aetia)
Alkmaion, Herakleitos a Antifón učia, že zatmenie mesiaca
vzniká otočením a naklonením jeho nádoby.
24 A 4 (z Aetia)
Alkmaion pokladal nebeské telesá za bohov, pretože majú
dušu.
24 A 12 (z Klementa)
O ČLOVEKU
Alkmaion tvrdí, že sa človek líši od ostatných bytostí tým,
že jediný z nich myslí, zatiaľ čo ostatné bytosti majú síce zmyslové vnímanie,
ale nemyslia. Hovorí, že počujeme ušami, pretože je v nich prázdny priestor, a
ten zvučí. V dutine vzniká zvuk a vzduch sa ozýva. Čucháme nosom zároveň s
vdychovaním, vedúc dych k mozgu. Jazykom rozoznávame chute, totiž jazyk je
teplý a mäkký, a preto ich svojím teplom rozpúšťa a pre svoju riedkosť a jemnosť
potom prijíma a odovzdáva ďalej k mozgu. Oči vidia prostredníctvom vody, ktorá
ich obklopuje. Že obsahujú oheň, je jasné; keď sa totiž do oka udrie, zablysne
sa v ňom. Vidíme však pomocou jasnej a priehľadnej látky v oku, keď odráža
svetlo, a čím je čistejšia, tým viac vidíme. Všetky zmysly sú nejako spojené s
mozgom, preto aj ochrnú, keď sa mozog otrasie a zmení polohu, lebo zatarasí
prieduchy (póry), ktorými vnímame.
24 A
5 (z Teofrasta)
s. 67
Alkmaion hovorí, že duša je nesmrteľná, pretože sa podobá
nesmrteľným bytostiam: to je preto, že sa večne pohybuje, lebo všetky božské
bytosti sa neprestajne pohybujú, mesiac, slnko, hviezdy i celá obloha.
24 A 12 (z Aristotela)
MLADŠÍ PYTAGOROVCI
POČIATKY (PRINCÍPY)
Je zrejmé, že pytagorovci pokladali číslo za počiatok a
akoby za látku, stav a vlastnosti vecí, že prvky čísla sú párne a nepárne -
tamtie neobmedzené, tieto obmedzené - že sa jednotka skladá z týchto oboch, lebo je párna i nepárna,
že číslo pochádza z jednotky a že celý vesmír sú čísla.
Druhí z nich však hovoria, že je desať počiatkov
(princípov) vecí, a uvádzajú ich v
dvojiciach: obmedzené a neobmedzené, nepárne a párne, jedno a mnoho, pravé a
ľavé, mužské a ženské, nehybné a pohybujúce sa, rovné a krivé, svetlo a tma,
dobro a zlo, štvorec a obdĺžnik.
53 B 5 (z Aristotela)
Pytagorovci vidia neobmedzené v zmyslových veciach (lebo
neoddeľujú čisto) a usudzujú, že je neobmedzené aj mimo sveta ... A jedni
tvrdia, že neobmedzené je párne číslo; lebo ak je niekde obsiahnuté a obmedzené
nepárnym číslom, dáva veciam neobmedzenosť. A dôkazom toho je vraj to, čo sa
deje pri číslach: ak sa totiž kladú okolo jednotky rohové čísla (nepárne) a
druhý raz iné (párne), tu prvý raz (pri párnych) vzniká vždy iný tvar a druhý
raz (pri nepárnych) vždy jediný tvar (štvorec).
58 B 28 (z
Aristotela)
s. 68
Pytagorovci tvrdili, že je prázdny priestor a že z
nekonečna vstupuje do sveta jednak vzduch, akoby ho svet vdychoval, jednak
prázdno, ktoré oddeľuje veci, pretože prázdno je akési delidlo a hranica medzi
susediacimi vecami. A tolo je predovšetkým pri číslach, lebo prázdno ohraničuje
ich podstatu.
53 A 30 (z Aristotela)
KOZMOLÓGIA
Pytagoras učil, že počiatkom všetkého je jednotka, lenže z
jednotky vzniknutá neurčitá dvojka bola akoby látkou jednotke, ktorá je jej
príčinou. Z jednotky a z neurčitej dvojky sú čísla, z čísiel body, z nich
čiary, z nich plošné tvary, z plošných tvarov telesá, z nich vnímateľné telá.
Majú štyri prvky, oheň, vodu, zem, vzduch, ktoré sa premieňajú a samy v sebe
obracajú. Z nich vzniká oduševnený, mysliaci a guľatý vesmír, obklopujúci zem v
strede, ktorá sama je guľatá a obývaná. Sú aj protinožci, a to, čo je pre nás
dole, je pre nich hore.
Svetlo a tma, teplo a chlad, sucho a vlhko majú vo vesmíre
rovnaký podiel, z nich nadvládou tepla vzniká leto, nadvládou chladu zima, nadvládou
sucha jar a nadvládou vlhka jeseň. Ak sú v rovnováhe, je najkrajšia časť roka,
jeho svieža jar je zdravá, ale zakončujúca ho jeseň nezdravá. Ale aj vo dne
ráno je svieže, ale večer hynie, preto je aj nezdravejší.
Éter okolo zeme je nehybný, nezdravý a všetko v ňom je
smrteľné, celkom vrchný éter je však stále pohyblivý, čistý a zdravý a všetko v
ňom je nesmrteľné, a preto božské. Slnko, mesiac a ostatné nebeské telesá sú
bohmi, lebo v nich vládne teplo, ktoré je príčinou života. Mesiac je
osvetľovaný slnkom. Aj ľudia sú príbuzní bohom, pretože človek má účasť na
teple: preto sa aj boh o nás stará. Osud je príčinou usporiadania vecí ako
vcelku, tak aj jednotlivo.
Od slnka preniká chladným a hustým
éterom lúč (vzduch totiž nazývajú chladným éterom, more a vlhkosť hustým
éterom). Tento lúč vniká aj do hlbín, a tým oživuje všetko. A žije všetko, čo
má účasť na teple (preto aj rastliny sú živé tvory), lenže nemá všetko dušu.
Duša je čiastočka teplého a chladného éteru a tým, že má spoluúčasť na chladnom
éteri, líši sa od života. Je nesmrteľná, lebo aj to je nesmrteľné, od čoho je
odtrhnutá. Živočíchy sa rodia navzájom zo semien, lebo je nemožné, aby vzniklo
zrodenie zo zeme. Semeno je kvapka mozgu obsahujúca teplú paru.
s. 69
Keď kvapka vniká do delohy,
vysiela z mozgu miazgu, vlhkosť a krv, z ktorých vznikajú mäso, svaly, kosti,
vlasy a celé telo, z pary však vzniká
duša a zmysly. A čo najprv stuhne, nadobúda tvar v štyridsiatich dňoch, a potom
sa rodí dieťa, keď dozreje podľa harmonických pomerov v siedmich alebo v
deviatich, ale najviac v desiatich mesiacoch. Má v sebe všetky pomery života a
ich zoradením sa udržuje podľa harmonických pomerov, z ktorých každý pristupuje
v určenom čase, Vnímanie všeobecne a osobitne videnie je akási veľmi teplá
para, a preto sa hovorí, že vidíme vzduchom a vodou. Teplo je totiž odrážané
chladom, lebo keby para v očiach bola chladná, v ničom by sa nelíšila od
podobného vzduchu. Niekedy nazýva Pytagoras oči bránami slnka. To isté učí aj o
sluchu a ostatných zmysloch.
Ľudská duša sa delí na tri časti, um, rozum a vášeň. Um a
vášeň sú aj v iných živočíchoch, ale rozum je len v človeku. Vláda duše siaha
od srdca po mozog. Jej časť v srdci je vášeň, ale rozum a um sú v mozgu.
Zmyslové vnemy sú kvapky v nich. Rozum je nesmrteľný, ostatné je smrteľné. Duša
sa živí krvou. Pomery duše sú však bezkrvné. Duša a jej pomery sú neviditeľné,
lebo aj éter je neviditeľný. Putami duše sú
žily, tepny a svaly. Keď však duša zosilnie, osamostatní sa a upokojí, tu
sa myšlienky a činy stávajú jej putami. Duša vrhnutá na zem blúdi vo vzduchu
podobná telu. Hermes je správcom duší, a preto sa nazýva Sprievodcom, Vrátnikom
a Podzemným, lebo vysiela duše z tiel ako zo zeme, tak aj z mora. Čisté duše sú
vedené do výšky, nečisté sa
však nemôžu priblížiť ani k čistým, ani k sebe navzájom,
lebo Erínye ich držia v nerozlomiteľných putách. A celý vzduch je plný duší;
nazývajú sa daimonmi a héroami, zosielajú na ľudí sny a znamenia, choroby a
zdravie, a nielen na ľudí, ale aj na ovce a ostatný dobytok. Na nich sa
vzťahuje očisťovanie, zmierovanie, všetko veštenie, znamenia a podobne. Podľa
Pytagora zo všetkých ľudských vecí naj dôležitejšie je podnietiť dušu k dobru
alebo k zlu. A ľudia sú šťastní, keď sa im dostane dobrá duša, lenže ani tak nie sú spokojní, ani nejdú
rovnakým smerom.
Spravodlivé je viazané prísahou, a preto sa Zeus nazýva
Prísažným. A cnosť, zdravie, všetko dobro i boh je harmónia; preto je aj všetko
zložené podľa harmónie. A priateľstvo je harmonická rovnosť. Bohom a
héroom sa nemajú preukazovať rovnaké pocty; ako bohom, vždy v mlčaní, bielom
šate a posvätnej čistote, héroom však len popoludní. Posvätná čistota sa
dosahuje očisťovaním, kúpeľmi, umývaním, vyhýbaním sa mŕtvole, pôrodu a
akejkoľvek nečistote, zdržaním sa pokrmov a mäsa zo zahynutých zvierat,
prasníc, ježkov, vajec, zvierat rodiacich sa z vajec, bôbov i ostatných vecí,
ako prikazujú tí, čo zasväcujú v chrámoch.
58 B 16 (z
Diogena)
s. 70
Zatiaľ čo väčšina fyzikov je toho názoru, že zem leží v
strede vesmíru, italskí filozofi, takzvaní pytagorovci, sú opačnej mienky.
Tvrdia, že v strede je oheň, že zem je jedným z nebeských telies, pohybuje sa v
kruhu okolo stredu a spôsobuje tak deň a noc. Uznávajú aj inú zem, ležiacu oproti
našej, a nazývajú ju „protizemou" . . . Pytagorovci odôvodňujú svoj názor
aj tým, že najviac sa má strážiť to, čo je vo vesmíre najhlavnejšie, a to je
stred. Preto ho nazývajú totiž oheň, ktorý zaberá spomenuté miesto, „Diovou
strážou".
58
B 37 (z Aristotela)
Pytagorovci tvrdia, že v strede vesmíru je oheň; ale že
okolo stredu sa pohybuje protizem, ktorá je tiež zemou, ale sa nazýva
protizemou, pretože leží oproti našej zemi; za protizemou príde potom naša zem,
ktorá sa tiež pohybuje okolo stredu, a za našou zemou mesiac... Protizem však,
ktorá sa pohybuje okolo stredu a sleduje našu zem, nevidíme, pretože máme
ustavične v ceste teleso zeme... Hovoria, že centrálny oheň je sila riadiaca
svet, ktorá zo stredu oživuje zem a otepľuje, čo z nej vychladne. Preto ho
nazývajú jedni ,,Diovým hradom" ... druhí „Diovou strážou" ... a iní
„Diovým trónom" . . . Zem je príčinou dňa a noci. Deň spôsobuje tá jej
časť, ktorá leží oproti slnku a je ním osvetlená, naproti tomu noc tá časť,
ktorá leží v kuželi jej tieňa.
Pred Leukippom a Demokritom sa matematikou zaoberali a
povzniesli ju takzvaní pytagorovci, a pretože sa v nej vyznali, došli k
presvedčeniu, že jej počiatky (princípy) sú počiatkami všetkých vecí. Keďže v
matematike sú svojou prirodzenosťou na prvom mieste čísla a keďže verili, že v
číslach poznávajú mnohé obdoby toho, čo je a sa deje, skôr než v ohni, zemi a
vode, mysleli si, že určitý číselný pomer je totožný so spravodlivosťou, iný s
dušou a duchom, ďalší s pravým časom a že z ostatných vecí každá stojí v
podobnom pomere. A pretože videli v číslach stavy a pomery harmónií a keďže sa
im zdalo, že sa aj všetko ostatné celou svojou prirodzenosťou podobá číslam a
že čísla sú z celej prírody prvé, verili, že prvky čísel sú aj prvkami všetkých
vecí a že celý vesmír je harmónia a číslo.
58 B 4 (z
Aristotela)
s. 71
HARMÓNIA SFÉR
Niektorým filozofom (pytagorovcom) sa zdá, že pri pohyboch
takých veľkých telies musí vzniknúť hluk. Lebo tak je to aj pri telesách tu na
zemi, ktoré predsa len nemajú taký veľký objem, ani sa nepohybujú takou
rýchlosťou. Keď sa však slnko, mesiac, ďalej také množstvo veľkých hviezd
pohybujú toľkou prudkosťou, musí nevyhnutne vzniknúť akýsi nesmierne veľký
hluk. To predpokladajú a domnievajú sa, že rýchlosti nebeských telies sú v
harmonickom pomere podľa svojich vzdialeností. Tvrdia teda, že pohybom
nebeských telies v kruhu vzniká harmonický zvuk. Pretože sa však zdá
nepochopiteľným, že tento zvuk nepočujeme, vysvetľujú to tak, že sa s ním
stretáme hneď od narodenia, a preto nám nie je nápadný pri porovnaní s ostatným
tichom. Rozdiel medzi zvukom a
tichom je podmienený ich vzájomným pomerom, práve tak ako kováči pre návyk už
nepočujú zvuk svojho kladiva, to isté sa stáva aj ľuďom.
58 B 35 (z Aristotela)
Niektorí z pytagorovcov tvrdili, že duša je slnečný prášok
vo vzduchu, druhí však usudzovali, že je tým, čo hýbe týmto práškom.
58
B 40 (z Aristotela)
NÁBOŽENSKÉ A ETICKÉ
NÁZORY
Pytagorovci, ktorí sa to naučili od Pytagora, pokladali za
užitočné myslieť si o božstve, že je a správa sa k ľudskému pokoleniu tak, že
naň dohliada a stará sa oň. Lebo my ľudia potrebujeme takú vládu, proti ktorej
sa v ničom neodvážime stavať, a takáto je vláda vychádzajúca z božstva, ak je
božstvo bytosť hodná vládnuť nad všetkým.
s. 72
Oprávnene sa totiž domnievali, že človek je tvor od prírody spupný a a v svojich pudoch, túžbach
i ostatných citoch nestály; potrebuje teda takú nadvládu a hrozbu, z ktorej by
vychádzal istý druh umiernenosti a poriadku. Mysleli si tiež, že človek, keďže
si uvedomuje nestálosť svojej povahy, nikdy nesmie zabúdať na zbožnosť a
uctievanie božstva, ale vždy mať pred ocami, že božstvo vidí a pozoruje ľudské
pokolenie. Po božstve a daimonoch najviac si treba vážiť rodičov i zákon a
poslúchať ich nie naoko, ale z presvedčenia. Všeobecne sa domnievali, že treba
uznať, že niet väčšieho zla, ako je bezprávie. Človek by sa totiž pri svojej
prirodzenej povahe neudržal, keby mu niekto nevládol.
58 D 3 (z Iamblicha)
Z náuk si vraj pytagorovci vážia predovšetkým hudbu,
lekárstvo a veštectvo. Sú však mlčanliví, horlivo počúvajú a chvália toho, kto
vie počúvať. Z lekárstva najviac uznávajú náuku o spôsobe života a sú v nej
veľmi presní. Predovšetkým sa pokúšajú poznávať pravú mieru v pití, jedle a
odpočinku. Potom sa takmer prví pokúsili vysvetľovať a dávať predpisy na
prípravu pokrmov. Pytagorovci viac než ich predchodcovia prikladali obklady,
menej si však cenili lieky, a najviac ich používali na rany, najmenej zo
všetkého uznávali rezanie a pálenie. Proti niektorým chorobám používali aj
zariekanie. Mysleli si tiež, že aj hudba veľmi prospieva zdraviu, ak ju niekto
užíva náležitým spôsobom. Na posilnenie duše používali aj vybrané výroky z
Homéra a Hesioda. Domnievali sa, že si treba podržať a uchovať v pamäti všetko,
čo sa učíme a čo sa vykladá, a že aj poučky a výklady treba zhromažďovať
potiaľ, pokiaľ to môže učiaca sa a pamätajúca si myseľ prijať, pretože práve
pomocou nej treba poznávať a v nej uchovať poznanie. Veľmi si totiž ctili pamäť
a veľmi ju aj cvičili a sa o ňu starali.
58 D
l (z Iamblicha)
SEXUÁLNA ETIKA
O plodení vraj hovorili takto. Všeobecne boli toho názoru,
že sa treba chrániť pred tzv. predčasnou zrelosťou; lebo ani rastliny ani
zvieratá, ktoré predčasne dozrejú, neprinášajú dobré plody; pred vydaním plodu
musí totiž uplynúť nejaký čas, aby semená a plody vznikli v silných a vyspelých
telách. Preto treba vychovávať chlapcov a dievčatá v prácach, cvičeniach a
náležitom otužovaní a dávať im potravu, ktorá by bola vhodná pre pracovitý, rozvážny
a otužilý život. V ľudskom živote je mnoho vecí, kloré je lepšie poznať až
neskoršie; k nim patrí aj pohlavný styk.
s. 73
Chlapca treba viesť tak, aby do dvadsiatich rokov netúžil
po ňom. A keď dosiahne tento vek, len zriedka má užívať rozkoše lásky, čo bude
vtedy, ak sa zdravie bude pokladať za cennú a krásnu vec, lebo neviazanosť a
zdravie nebývajú súčasne v jednom a tom istom človeku... Domnievali sa však,
že plodiaci sa majú už vopred starať o budúcich potomkov. Prvou a najväčšou
starosťou je pripraviť sa na plodenie rozvážnym a zdravým spôsobom života; ani
sa v nevhodnom čase neprepchávať potravou, ani nejesť také veci, ktorými sa
telesný stav zhoršuje, ani sa neopíjať, ale práve naopak; domnievali sa totiž,
že zo zlej, so sebou samou nesúhlasnej a rozbúrenej zmesi vznikajú zlé semená.
Vôbec si mysleli, že je znakom ľahkomyseľného a nerozvážneho človeka, ak sa,
majúc niekoho splodiť a priviesť k zrodeniu a bytiu, zo všetkých síl nestará,
aby bol príchod detí do bytia a života čo najpríjemnejší; veď aj milovníci psov
sa s najväčším úsilím starajú o chov mláďat, aby sa zrodili životaschopné
štence z takých rodičov, z akých treba, kedy a ako treba; práve tak postupujú
aj milovníci vtákov. A je zrejmé, že aj iní chovatelia ušľachtilých zvierat vynakladajú
najväčšiu starostlivosť, aby sa plodenie zvierat nedialo náhodne, len ľudia sa
nijako nestarajú o vlastných potomkov, plodia ich náhodne, celkom ľahkomyseľne,
ako sa pritrafí, a potom ich zasa veľmi ľahkomyseľne živia a vychovávajú. A to
je vraj najsilnejšia a najzrejmejšia príčina, prečo je väčšina ľudí zlá a
ničomná; lebo u väčšiny ľudí sa plodenie detí deje ledabolo ako u dobytka.
58 D 8 (z Iamblicha}
FILOLAOS
PRINCÍPY
Začiatok spisu O prírode je
takýto: "Príroda bola spojená vo svete z neobmedzených i obmedzujúcich
vecí, a to tak celý svet, ako aj všetky jednotlivé veci v ňom.
44 B 1 (z Diogena)
s. 74
Všetky jestvujúce veci musia byť
alebo obmedzujúce, alebo neobmedzené, alebo
súčasne obmedzujúce i neobmedzené. Ale
len neobmedzené alebo len obmedzujúce nemôžu byť. Keďže sa teda ukazuje, že
nepozostávajú alebo len z obmedzujúceho,
alebo len z neobmedzeného, je jasné, že svet a veci v ňom boli spojené z
obmedzujúceho i neobmedzeného. Dokazujú to aj skutočné veci. Tie veci totiž, ktoré
sa skladajú z obmedzujúceho, aj skutočne obmedzujú, naproti tomu tie, ktoré sa
skladajú z obmedzujúceho a neobmedzeného,
sú tak obmedzujúce, ako aj neobmedzujúce; naproti tomu veci z neobmedzeného
ukazujú sa aj skutočne neobmedzenými.
44 B 2 (zo Stobala)
Keby bolo všelko neobmedzené, podľa Filolaa vôbec nič by sa
nemohlo poznať.
44 B 3 (z Iamblicha)
UČENIE O ČÍSLACH
A skutočne všetko, čo sa dá poznať, má číslo, lebo bez neho
nie je možné niečo si myslieť alebo poznať.
44 B
4 (zo Stobaia)
Číslo má dva zvláštne druhy, druh nepárny a párny, tretí
však, ktorý vznikol zmiešaním oboch, je párnonepárny. Oba tieto druhy majú
mnoho podôb a každá vec ich sama naznačuje.
44 B 5 (zo Stobaia)
Jednotka je počiatkom všetkého.
44 B 8 (z Iamblicha)
Jedno je bod, dve čiara, tri trojuholník, štyri ihlan.
44 A 13 (z Theologumena arithmetica)
Na pôsobenie a podstatu čísla treba usudzovať podľa sily,
ktorá je v desiatke: sila čísla totiž, a najmä desiatky je veľká, všetko
plniaca, všetko pôsobiaca a je počiatkom a vodkyňou božského, nebeského a
ľudského života a na všetkom sa podieľa . . . Bez nej je všetko neobmedzené,
neisté a nejasné. Prirodzenosť čísla totiž dáva poznanie a vedie a poúča
každého pri všetkom, čo mu je nejasné a neznáme.
s. 75
Lebo nikomu by nijaká vec nebola jasná ani sama osebe, ani
z jeho podstaty. Číslo, uvádzajúc s vnímaním, robí ich poznateľnými a navzájom
súhlasnými, pretože ich stelesňuje a rozdeľuje neobmedzených tak isto ako aj
obmedzených. Prirodzenosť čísla a jeho silu možno vidieť nielen v daimonských a
božských veciach, ale aj všade vo všetkých ľudských činoch a rečiach a vo
všetkých remeselných dielach a v hudbe. Prirodzenosť čísla a harmónia
nepripúšťajú nijaký klam. Je im totiž cudzí. Klam a závisť patria k prirodzenosti
neobmedzeného, nepoznateľného a nerozumného. Klam za nijakých okolností nevniká
do čísla, lebo je jeho prirodzenosti neprijateľný a protivný; pravda však je
rodu čísla vlastná a s ním zrastená.
44 B 11 (z Teona)
O HARMÓNII
S prírodou a harmóniou (spojením) je to takto: podstata
vecí, ktorá je večná, i príroda sama pripúšťajú len božské poznanie, a nie
ľudské. Teda vôbec nič by sme z vecí nemohli poznať, keby základom nebola
podstata vecí, z ktorých sa skladá svet, tak obmedzujúcich ako neobmedzených.
Pretože však základné princípy (počiatky) neboli sebe podobné ani príbuzné,
nebol by z nich mohol vzniknúť svet, keby k nim nebola pristúpila harmónia,
nech už vznikla akýmkoľvek spôsobom. Podobné a príbuzné veci nikdy
nepotrebovali harmóniu, naproti tomu nepodobné, nepríbuzné a nerovnako
usporiadané musia byť zovreté takou harmóniou, akou majú byť udržiavané vo
svete.
44 B 6 (zo Stobaia)
Harmónia je zjednotenie
mnohonásobne zmiešaného a súhlas nerovnako zmýšľajúceho.
44 B 10 (z
Nikomacha)
KOZMOLÓGIA
Svet (kozmos) je jeden, začal vznikať od stredu, a to
rovnakým postupom hore i dole. Čo je totiž hore nad stredom, leží obrátene k
tomu, čo je pod ním dole. Lebo pre veci, ktoré ležia celkom dole, tvoria veci,
ktoré ležia v strede, vrchol, a tak je to aj s oba smery rovnaké, len obrátene.
44 B 17 (zo Stobaia)
s. 76
To, čo bolo najskôr harmonicky spojené, jedno (,,t. j.
oheň"), v strede svetovej gule, nazýva sa kozub.
44 B 7 (zo Stobaia)
Filolaos učí, že uprostred okolo stredu je oheň, ktorý nazýva
kozubom vesmíru, Diovýni príbytkom, matkou bohov, oltárom, spojivom a mierou
prírody. A je aj iný oheň hore, ktorý všetko obklopuje. Od prírody prvý je však
stred, okolo neho sa pohybuje desať božských telies: obloha, päť obežníc, za
nimi slnko, pod ním mesiac, pod mesiacom zem, pod ňou protizem a za týmito
všetkými oheň, plniaci v strede úlohu kozubu. Najhornejšiu časť toho, čo všetko
obklopuje, v ktorej sú čisté prvky, nazýva Olympom, oblasť pod Olympom, v
ktorej je zoradených päť obežníc so slnkom a mesiacom, nazýva svetom (kozmom),
časť pod nimi, podmesačnú a podzemskú, v ktorej vznikajú všetky premenlivé
veci, nazýva oblohou. A usporiadaných nadzemských veci sa týka múdrosť, naproti
tomu neporiadku vecí cnosť; tamtá je dokonalá, táto nedokonalá.
44 A 16 (z Aetia)
Filolaos vraj prvý povedal, že zem sa pohybuje v kruhu; iní
to tvrdia o Hiketovi Syrakúzskom.
44 A 1 (z Diogena)
Vesmírna guľa má päť tiel v guli: oheň, vodu, zem, vzduch a
piate, loď gule.
44 B 12 (z Teona)
Riadenie sveta sa nachádza v najstrednejšom ohni, ktorý ako
lodný kýl dal boh-stvoriteľ vesmírnej guli za pevný základ.
44 A 17 (z Aetia)
Pytagorovec Filolaos vyhlásil slnko za sklovité teleso,
ktoré zachytáva odraz svetového ohňa a vysiela k nám svetlo a teplo, takže v
určitom zmysle sú dve slnká, jedno ohnivé na oblohe a druhé pochádzajúce od
neho, zdanlivo ohnivé, vytvorené odzrkadlením, ak niekto nebude hovoriť aj o
treťom slnku, totiž žiare, ktorá sa k nám šíri odrazom od zrkadlového odrazu,
lebo aj túto nazývame slnkom ako obraz obrazu.
44 A 19 (z Aetia)
s. 77
Niektorí pytagorovci, ku ktorým patrí aj Filolaos, tvrdia,
že sa mesiac zdá zemi podobným, pretože je obývaný ako naša zem, lenže väčšími
a krajšími živočíchmi a rastlinami. Živočíchy na ňom sú pätnásťkrát väčšie ako
u nás; pokiaľ ide o deň, ten je tam práve tak pätnásťkrát dlhší ako u nás.
44 A 20 (z Aetia)
ŽIVÉ BYTOSTI
Rozumný živočích, ako hovorí aj Filolaos v knihe O prírode, má štyri počiatky: mozog,
srdce, pupok a pohlavie. Mozog je počiatkom rozumu, srdce duše a vnímania,
pupok zakorenenia a rastu zárodku, pohlavie pustenia semena a plodenia. Mozog
však znamená počiatok človeka, srdce zvieraťa, pupok rastliny, pohlavie
všetkého dohromady, lebo všetko kvitne a vyrastá zo semena.
44
B 13 (z Theologumena arithmetika)
Filolaos Krotónsky tvrdí, že sa naše telá skladajú z tepla.
To, že nemajú účasť na chlade, vysvetľuje asi takto: semeno je teplé a to
vytvára živočícha: aj miesto, do ktorého sa semeno vpúšťa - je to deloha - je
dosť
teplé a podobné semenu; čo sa však niečomu podobá, pôsobí
rovnako ako to, čomu sa podobá.
Keď teda to, čo vytvára živočícha, nemá účasť na chlade, a miesto, do ktorého
sa semeno vpúšťa, tiež nemá účasť na chlade, je jasné, že aj vytvorený živočích
je taký. O jeho vytvorení podáva takýto výklad: hneď po narodení vdychuje
živočích vonkajší chladný vzduch, potom ho opäť podľa potreby vydychuje.
s. 78
Preto je tu túžba po vonkajšom vzduchu, aby sa naše príliš
teplé telá ochladili vdýchnutým dúškom vzduchu. Takto hovorí o vzniku našich
tiel.
O chorobách hovorí, že vznikajú pôsobením žlče, krvi a
slizu, a teda tie sú počiatkom chorôb. Hovorí tiež, že sa krv zhusťuje, keď sa
vnútri mäso stláča, že sa však zrieďuje, keď sa rozťahujú cievy v mäse. O slize
hovorí, že vzniká z dažďov. Hovorí tiež, že žlč je miazgou mäsa. Pri tom tvrdí
neuveriteľné: hovorí totiž, že sa žlč netvorí v pečeni, ale že je žlč miazgou
mäsa. O slize tvrdí oproti väčšine, ktorá ho pokladá za chladný, že je teplý od
prirodzenosti, lebo sliz (flegma) bol pomenovaný od pálenia (flegó); teda aj
zápaly sa zapaľujú účasťou slizu. Toto teda pokladá za začiatok chorôb a
napomáha to jednak nadbytok tepla, potravy a ochladenia, jednak nedostatok
týchto alebo im podobných vecí.
44 A 27 (z Menona)
Svedčia o tom aj starí teológovia a veštci, že duša je
zviazaná s telom za pokutu a akoby pochovaná v tomto hrobe.
44 B 14 (z Klementa)
Pytagoras a Filolaos tvrdili, že duša je harmónia.
44 A 23 (z Maerobia)
Filolaos hovorí, že boh všetko uzavrel akoby do väzenia.
44 B 15 (z Atenagora)