Antológia z diel filozofov

Predsokratici a Platón

zost. dr. Jaroslav Martinka

Nakladateľstvo Epocha

Bratislava

1970

 

 

 

s. 63

 

 

PYTAGORAS

 

 

 

O  PYTAGOROVI  A  JEHO  UČENÍ

 

Rozpráva sa, že raz išiel Pytagoras okolo, keď ktosi bil psa, tu pocítil vraj ľútosť a povedal: "Prestaň a nebi ho, je to duša môjho priateľa, ktorú som spoznal, keď som začul zavíjanie."

21 B 7   (z Diogena)

 

Bol však medzi nimi istý muž (t. j. Pytagoras), s neobyčajnými vedo­mosťami, ktorý mal mimoriadne nadanie a dobre sa vyznal v rozličných premúdrych dielach, lebo kedykolvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch.

31 B 129   (z Porfýria)

 

Egypťania prví priniesli toto učenie, že duša človeka je nesmrteľná a po zániku tela vstupuje do iného živočícha, ktorý sa zakaždým rodí. A keď  prejde všetkými suchozemskými, morskými i okrídlenými zvieratami, opäť vstupuje do rodiaceho sa ľudského tela, a takto obchádza tritisíc rokov. Toto učenie prevzali niektorí Gréci — jedni prv, druhí neskoršie - a vydávali ho za vlastné. Poznám ich mená, ale ich nenapíšem.

14 A l   (z Herodota)

 

Mnohoučenosť nenaučí rozumnosti, lebo by bola musela naučiť Hesioda i Pytagora, ďalej aj Xenofana a Herakleita.

22 B 40   (z Diogena)

 

s. 64

 

Pytagoras, syn Mnesarchov, najviac sa zo všetkých ľudí venoval bádaniu, a keď si prečítal tieto diela, urobil si z nich vlastnú múdrosť: mnohoučenosť, podvodníctvo.

22 B 129   (z Diogena)

 

Keď Pytagoras zo Samu ... prišiel do Egypta a stal sa žiakom Egypťa­nov, prvý priniesol ich filozofiu ku Grékom, a najmä dbal, zjavnejšie než ostatní, o obete a posvätné obrady.

14 A 4   (z Isokrata)

 

Pytagoras zmenil geometrickú vedu na slobodnú náuku tým, že skúmal jej základy a prebral jej poučky abstraktne a teoreticky: vynašiel aj ná­uku o pomeroch a zložení svetových tvarov.

14 A 6a   (z Prokla)

 

Zdá sa, že Pytagoras si nadovšetko vážil náuku o číslach... všetky veci pripodobňoval k číslam.

58 B 2   (z Aristoxena  u  Stobaia)

 

Pytagoras prvý nazval súhrn všetkého kozmos podľa poriadku v ňom.

14 A 21   (z Aetia)

 

Filozofiu („lásku k múdrosti") prvý pomenoval Pytagoras a seba nazval filozofom .. . lebo vraj nijaký človek nie je múdry, len boh.

(z Diogena, predhovor 12)

 

Pytagoras povedal, že sa život podobá zhromaždeniu pri hrách. Ako tam jedni prichádzajú, aby sa pretekali, druhí za obchodom a tretí, naj­lepší, ako diváci, tak sa v živote jedni, ľudia otrockí, rodia ako lovci slávy a bohatstva a druhí, filozofi, ako lovci pravdy.

(z Diogena VIII,  8)

 

 

 

HIPPASOS   Z   METAPONTU

 

 

 

Hippasos z Metapontu a Herakleitos z Efezu pokladali za počiatok oheň.

18 A 7   (z Aristotela)

 

Hippasos z Metapontu, takisto pytagorovec, tvrdil, že čas premeny sveta je určený, že vesmír je ohraničený a večne sa pohybuje.

18 A 1   (z Diogena)

 

s. 65

 

 

 

ALKMAION  Z  KROTÓNU

 

 

 

POČIATKY   (PRINCÍPY)

 

Alkmaion na začiatku svojho spisu hovorí: „Alkmaion z Krotónu, syn Peiritoov, povedal Brotinovi, Leontovi a Batylovi toto: O neviditeľných a pominuteľných veciach majú isté poznanie len bohovia, ľudia môžu o tom len uvažovať."

24 A la 24 B l   (z Diogena)

 

Iní pytagorovci tvrdia, že je desať počiatkov a uvádzajú ich v dvojici: obmedzené a neobmedzené, nepárne a párne, jedno a mnoho, pravé a ľavé, mužské a ženské, nehybné a pohybujúce sa, rovné a krivé, svetlo a tma, dobro a zlo, štvorec a obdĺžnik. Zdá sa, že takýto názor mal aj Alkmaion z Krotónu a alebo on prevzal toto učenie od nich, alebo oni od neho; lebo Alkmaion bol mladý, ked Pytagoras bol už starcom. Vyjadril sa však podobne ako títo filozofi. Tvrdí totiž, že mnohosť ľudských vecí možno v podstate redukovať na dve; tým myslí protiklady, ale nie určité protiklady, ako títo filozofi, ale ľubovoľné, ako biele a čierne, sladké a horké, dobré a zlé, veľké a malé. Teda o ostatných veciach sa nevyjadril presne. Naproti tomu pytagorovci sa jasne vyslovili, koľko je protikladov a aké. Od pytagorovcov a Alkmaiona možno však toľko prevziať, že protiklady sú počiatky (princípy) vecí.

24 A  3   (z Aristotela)

 

Alkmaion tvrdí, že zdravie sa udržiava rovnováhou síl, vlhka a sucha, chladu a tepla, horkého a sladkého a ostatných a že „samovláda" jednej z nich je príčinou choroby; lebo samovláda jednej z dvoch síl je zhubná.

Choroba vzniká, pokiaľ ide o jej príčinu, z nadbytku tepla alebo chladu, pokiaľ ide o podnet, z nadbytku alebo nedostatku pokrmov; pokiaľ ide o miesto, v krvi, v mieche alebo v mozgu. Niekedy vznikajú choroby aj z vonkajších príčin, ako z niektorých vôd alebo z krajiny, alebo z námahy, alebo z násilia a podobne. Naproti tomu zdravie sa zakladá na rovnomernom zmiešaní kvalít.

24 B 4   (z Aetia)

 

s. 66

 

ASTRONÓMIA

 

Alkmaion hovorí, že mesiac a všetko, čo je nad ním, má večnú priro­dzenosť.

24 A l   (z Díogena)

 

Niektorí matematici tvrdia, že sa obežnice pohybujú proti stáliciam od západu na východ: s tým súhlasí aj Alkmaion.

24 A 4   (a Aetia)

 

Alkmaion učí, že slnko je ploché.

24 A 4   (z Aetia)

 

Alkmaion, Herakleitos a Antifón učia, že zatmenie mesiaca vzniká oto­čením a naklonením jeho nádoby.

24 A 4   (z Aetia)

 

Alkmaion pokladal nebeské telesá za bohov, pretože majú dušu.

24 A 12   (z Klementa)

 

O  ČLOVEKU

 

Alkmaion tvrdí, že sa človek líši od ostatných bytostí tým, že jediný z nich myslí, zatiaľ čo ostatné bytosti majú síce zmyslové vnímanie, ale nemyslia. Hovorí, že počujeme ušami, pretože je v nich prázdny priestor, a ten zvučí. V dutine vzniká zvuk a vzduch sa ozýva. Čucháme nosom zároveň s vdychovaním, vedúc dych k mozgu. Jazykom rozoznávame chute, totiž jazyk je teplý a mäkký, a preto ich svojím teplom rozpúšťa a pre svoju riedkosť a jemnosť potom prijíma a odovzdáva ďalej k mozgu. Oči vidia prostredníctvom vody, ktorá ich obklopuje. Že obsahujú oheň, je jasné; keď sa totiž do oka udrie, zablysne sa v ňom. Vidíme však pomocou jasnej a priehľadnej látky v oku, keď odráža svetlo, a čím je čistejšia, tým viac vidíme. Všetky zmysly sú nejako spojené s mozgom, preto aj ochrnú, keď sa mozog otrasie a zmení polohu, lebo zatarasí prieduchy (póry), ktorými vnímame.

24 A  5   (z Teofrasta)

 

s. 67

 

Alkmaion hovorí, že duša je nesmrteľná, pretože sa podobá nesmrteľným bytostiam: to je preto, že sa večne pohybuje, lebo všetky božské bytosti sa neprestajne pohybujú, mesiac, slnko, hviezdy i celá obloha.

24 A 12   (z Aristotela)

 

 

 

MLADŠÍ   PYTAGOROVCI

 

 

 

POČIATKY  (PRINCÍPY)

 

Je zrejmé, že pytagorovci pokladali číslo za počiatok a akoby za látku, stav a vlastnosti vecí, že prvky čísla sú párne a nepárne - tamtie ne­obmedzené, tieto obmedzené - že sa jednotka skladá z týchto oboch, lebo je párna i nepárna, že číslo pochádza z jednotky a že celý vesmír sú čísla.

Druhí z nich však hovoria, že je desať počiatkov (princípov) vecí, a uvádzajú ich v dvojiciach: obmedzené a neobmedzené, nepárne a párne, jedno a mnoho, pravé a ľavé, mužské a ženské, nehybné a pohybujúce sa, rovné a krivé, svetlo a tma, dobro a zlo, štvorec a obdĺžnik.

53 B 5   (z Aristotela)

 

Pytagorovci vidia neobmedzené v zmyslových veciach (lebo neoddeľujú čisto) a usudzujú, že je neobmedzené aj mimo sveta ... A jedni tvrdia, že neobmedzené je párne číslo; lebo ak je niekde obsiahnuté a obmedzené nepárnym číslom, dáva veciam neobmedzenosť. A dôkazom toho je vraj to, čo sa deje pri číslach: ak sa totiž kladú okolo jednotky rohové čísla (nepárne) a druhý raz iné (párne), tu prvý raz (pri párnych) vzniká vždy iný tvar a druhý raz (pri nepárnych) vždy jediný tvar (štvorec).

58 B 28   (z Aristotela)

 

s. 68

 

Pytagorovci tvrdili, že je prázdny priestor a že z nekonečna vstupuje do sveta jednak vzduch, akoby ho svet vdychoval, jednak prázdno, ktoré oddeľuje veci, pretože prázdno je akési delidlo a hranica medzi suse­diacimi vecami. A tolo je predovšetkým pri číslach, lebo prázdno ohra­ničuje ich podstatu.

53 A 30   (z Aristotela)

 

KOZMOLÓGIA

 

Pytagoras učil, že počiatkom všetkého je jednotka, lenže z jednotky vzniknutá neurčitá dvojka bola akoby látkou jednotke, ktorá je jej príčinou. Z jednotky a z neurčitej dvojky sú čísla, z čísiel body, z nich čiary, z nich plošné tvary, z plošných tvarov telesá, z nich vnímateľné telá. Majú štyri prvky, oheň, vodu, zem, vzduch, ktoré sa premieňajú a samy v sebe obracajú. Z nich vzniká oduševnený, mysliaci a guľatý vesmír, obklopujúci zem v strede, ktorá sama je guľatá a obývaná. Sú aj protinožci, a to, čo je pre nás dole, je pre nich hore.

Svetlo a tma, teplo a chlad, sucho a vlhko majú vo vesmíre rovnaký podiel, z nich nadvládou tepla vzniká leto, nadvládou chladu zima, nad­vládou sucha jar a nadvládou vlhka jeseň. Ak sú v rovnováhe, je naj­krajšia časť roka, jeho svieža jar je zdravá, ale zakončujúca ho jeseň nezdravá. Ale aj vo dne ráno je svieže, ale večer hynie, preto je aj nezdravejší.

Éter okolo zeme je nehybný, nezdravý a všetko v ňom je smrteľné, celkom vrchný éter je však stále pohyblivý, čistý a zdravý a všetko v ňom je nesmrteľné, a preto božské. Slnko, mesiac a ostatné nebeské telesá sú bohmi, lebo v nich vládne teplo, ktoré je príčinou života. Me­siac je osvetľovaný slnkom. Aj ľudia sú príbuzní bohom, pretože človek má účasť na teple: preto sa aj boh o nás stará. Osud je príčinou usporia­dania vecí ako vcelku, tak aj jednotlivo.

Od slnka preniká chladným a hustým éterom lúč (vzduch totiž na­zývajú chladným éterom, more a vlhkosť hustým éterom). Tento lúč vniká aj do hlbín, a tým oživuje všetko. A žije všetko, čo má účasť na teple (preto aj rastliny sú živé tvory), lenže nemá všetko dušu. Duša je čiastočka teplého a chladného éteru a tým, že má spoluúčasť na chlad­nom éteri, líši sa od života. Je nesmrteľná, lebo aj to je nesmrteľné, od čoho je odtrhnutá. Živočíchy sa rodia navzájom zo semien, lebo je ne­možné, aby vzniklo zrodenie zo zeme. Semeno je kvapka mozgu obsa­hujúca teplú paru.

 

s. 69

 

Keď kvapka vniká do delohy, vysiela z mozgu miazgu, vlhkosť a krv, z ktorých vznikajú mäso, svaly, kosti, vlasy a celé telo, z pary však vzniká duša a zmysly. A čo najprv stuhne, nadobúda tvar v štyridsiatich dňoch, a potom sa rodí dieťa, keď dozreje podľa har­monických pomerov v siedmich alebo v deviatich, ale najviac v desiatich mesiacoch. Má v sebe všetky pomery života a ich zoradením sa udržuje podľa harmonických pomerov, z ktorých každý pristupuje v určenom čase, Vnímanie všeobecne a osobitne videnie je akási veľmi teplá para, a preto sa hovorí, že vidíme vzduchom a vodou. Teplo je totiž odrážané chladom, lebo keby para v očiach bola chladná, v ničom by sa nelíšila od podobného vzduchu. Niekedy nazýva Pytagoras oči bránami slnka. To isté učí aj o sluchu a ostatných zmysloch.

Ľudská duša sa delí na tri časti, um, rozum a vášeň. Um a vášeň sú aj v iných živočíchoch, ale rozum je len v človeku. Vláda duše siaha od srdca po mozog. Jej časť v srdci je vášeň, ale rozum a um sú v mozgu. Zmyslové vnemy sú kvapky v nich. Rozum je nesmrteľný, ostatné je smrteľné. Duša sa živí krvou. Pomery duše sú však bezkrvné. Duša a jej pomery sú neviditeľné, lebo aj éter je neviditeľný. Putami duše sú žily, tepny a svaly. Keď však duša zosilnie, osamostatní sa a upo­kojí, tu sa myšlienky a činy stávajú jej putami. Duša vrhnutá na zem blúdi vo vzduchu podobná telu. Hermes je správcom duší, a preto sa nazýva Sprievodcom, Vrátnikom a Podzemným, lebo vysiela duše z tiel ako zo zeme, tak aj z mora. Čisté duše sú vedené do výšky, nečisté sa

však nemôžu priblížiť ani k čistým, ani k sebe navzájom, lebo Erínye ich držia v nerozlomiteľných putách. A celý vzduch je plný duší; nazývajú sa daimonmi a héroami, zosielajú na ľudí sny a znamenia, choroby a zdravie, a nielen na ľudí, ale aj na ovce a ostatný dobytok. Na nich sa vzťahuje očisťovanie, zmierovanie, všetko veštenie, znamenia a podobne. Podľa Pytagora zo všetkých ľudských vecí naj dôležitejšie je podnietiť dušu k dobru alebo k zlu. A ľudia sú šťastní, keď sa im dostane dobrá duša, lenže ani tak nie sú spokojní, ani nejdú rovnakým smerom.

Spravodlivé je viazané prísahou, a preto sa Zeus nazýva Prísažným. A cnosť, zdravie, všetko dobro i boh je harmónia; preto je aj všetko zložené  podľa harmónie. A priateľstvo je harmonická rovnosť. Bohom a héroom sa nemajú preukazovať rovnaké pocty; ako bohom, vždy v mlčaní, bielom šate a posvätnej čistote, héroom však len popoludní. Posvätná čistota sa dosahuje očisťovaním, kúpeľmi, umývaním, vyhýbaním sa mŕtvole, pôrodu a akejkoľvek nečistote, zdržaním sa pokrmov a mäsa zo zahynutých zvierat, prasníc, ježkov, vajec, zvierat rodiacich sa z vajec, bôbov i ostatných vecí, ako prikazujú tí, čo zasväcujú v chrámoch.

58 B 16   (z Diogena)

 

s. 70

 

Zatiaľ čo väčšina fyzikov je toho názoru, že zem leží v strede vesmíru, italskí filozofi, takzvaní pytagorovci, sú opačnej mienky. Tvrdia, že v strede je oheň, že zem je jedným z nebeských telies, pohybuje sa v kruhu okolo stredu a spôsobuje tak deň a noc. Uznávajú aj inú zem, ležiacu oproti našej, a nazývajú ju „protizemou" . . . Pytagorovci odô­vodňujú svoj názor aj tým, že najviac sa má strážiť to, čo je vo vesmíre najhlavnejšie, a to je stred. Preto ho nazývajú totiž oheň, ktorý zaberá spomenuté miesto, „Diovou strážou".

58  B  37   (z  Aristotela)

 

Pytagorovci tvrdia, že v strede vesmíru je oheň; ale že okolo stredu sa pohybuje protizem, ktorá je tiež zemou, ale sa nazýva protizemou, pretože leží oproti našej zemi; za protizemou príde potom naša zem, ktorá sa tiež pohybuje okolo stredu, a za našou zemou mesiac... Pro­tizem však, ktorá sa pohybuje okolo stredu a sleduje našu zem, nevidíme, pretože máme ustavične v ceste teleso zeme... Hovoria, že centrálny oheň je sila riadiaca svet, ktorá zo stredu oživuje zem a otepľuje, čo z nej vychladne. Preto ho nazývajú jedni ,,Diovým hradom" ... druhí „Diovou strážou" ... a iní „Diovým trónom" . . . Zem je príčinou dňa a noci. Deň spôsobuje tá jej časť, ktorá leží oproti slnku a je ním osvet­lená, naproti tomu noc tá časť, ktorá leží v kuželi jej tieňa.

 

Pred Leukippom a Demokritom sa matematikou zaoberali a povzniesli ju takzvaní pytagorovci, a pretože sa v nej vyznali, došli k presvedčeniu, že jej počiatky (princípy) sú počiatkami všetkých vecí. Keďže v matematike sú svojou prirodzenosťou na prvom mieste čísla a keďže verili, že v číslach poznávajú mnohé obdoby toho, čo je a sa deje, skôr než v ohni, zemi a vode, mysleli si, že určitý číselný pomer je totožný so spravodlivosťou, iný s dušou a duchom, ďalší s pravým časom a že z ostatných vecí každá stojí v podobnom pomere. A pretože videli v čís­lach stavy a pomery harmónií a keďže sa im zdalo, že sa aj všetko ostat­né celou svojou prirodzenosťou podobá číslam a že čísla sú z celej prírody prvé, verili, že prvky čísel sú aj prvkami všetkých vecí a že celý vesmír je harmónia a číslo.

58 B 4   (z Aristotela)

 

s. 71

 

HARMÓNIA  SFÉR

 

Niektorým filozofom (pytagorovcom) sa zdá, že pri pohyboch takých veľkých telies musí vzniknúť hluk. Lebo tak je to aj pri telesách tu na zemi, ktoré predsa len nemajú taký veľký objem, ani sa nepohybujú takou rýchlosťou. Keď sa však slnko, mesiac, ďalej také množstvo veľ­kých hviezd pohybujú toľkou prudkosťou, musí nevyhnutne vzniknúť akýsi nesmierne veľký hluk. To predpokladajú a domnievajú sa, že rýchlosti nebeských telies sú v harmonickom pomere podľa svojich vzdia­leností. Tvrdia teda, že pohybom nebeských telies v kruhu vzniká harmo­nický zvuk. Pretože sa však zdá nepochopiteľným, že tento zvuk nepo­čujeme, vysvetľujú to tak, že sa s ním stretáme hneď od narodenia, a preto nám nie je nápadný pri porovnaní s ostatným tichom. Rozdiel medzi zvukom a tichom je podmienený ich vzájomným pomerom, práve tak ako kováči pre návyk už nepočujú zvuk svojho kladiva, to isté sa stáva aj ľuďom.

58 B 35   (z Aristotela)

 

Niektorí z pytagorovcov tvrdili, že duša je slnečný prášok vo vzduchu, druhí však usudzovali, že je tým, čo hýbe týmto práškom.

58  B  40   (z  Aristotela)

 

NÁBOŽENSKÉ  A  ETICKÉ  NÁZORY

 

Pytagorovci, ktorí sa to naučili od Pytagora, pokladali za užitočné myslieť si o božstve, že je a správa sa k ľudskému pokoleniu tak, že naň dohliada a stará sa oň. Lebo my ľudia potrebujeme takú vládu, proti ktorej sa v ničom neodvážime stavať, a takáto je vláda vychádzajúca z božstva, ak je božstvo bytosť hodná vládnuť nad všetkým.

 

s. 72

 

Oprávnene sa totiž domnievali,  že človek je tvor od prírody spupný a a v svojich pudoch, túžbach i ostatných citoch nestály; potrebuje teda takú nadvládu a hrozbu, z ktorej by vychádzal istý druh umiernenosti a poriadku. Mys­leli si tiež, že človek, keďže si uvedomuje nestálosť svojej povahy, nikdy nesmie zabúdať na zbožnosť a uctievanie božstva, ale vždy mať pred ocami, že božstvo vidí a pozoruje ľudské pokolenie. Po božstve a daimonoch najviac si treba vážiť rodičov i zákon a poslúchať ich nie naoko, ale z presvedčenia. Všeobecne sa domnievali, že treba uznať, že niet väčšieho zla, ako je bezprávie. Človek by sa totiž pri svojej prirodzenej povahe neudržal, keby mu niekto nevládol.

58 D 3   (z Iamblicha)

 

Z náuk si vraj pytagorovci vážia predovšetkým hudbu, lekárstvo a veš­tectvo. Sú však mlčanliví, horlivo počúvajú a chvália toho, kto vie po­čúvať. Z lekárstva najviac uznávajú náuku o spôsobe života a sú v nej veľmi presní. Predovšetkým sa pokúšajú poznávať pravú mieru v pití, jedle a odpočinku. Potom sa takmer prví pokúsili vysvetľovať a dávať predpisy na prípravu pokrmov. Pytagorovci viac než ich predchodcovia prikladali obklady, menej si však cenili lieky, a najviac ich používali na rany, najmenej zo všetkého uznávali rezanie a pálenie. Proti niektorým chorobám používali aj zariekanie. Mysleli si tiež, že aj hudba veľmi prospieva zdraviu, ak ju niekto užíva náležitým spôsobom. Na posilnenie duše používali aj vybrané výroky z Homéra a Hesioda. Domnievali sa, že si treba podržať a uchovať v pamäti všetko, čo sa učíme a čo sa vy­kladá, a že aj poučky a výklady treba zhromažďovať potiaľ, pokiaľ to môže učiaca sa a pamätajúca si myseľ prijať, pretože práve pomocou nej treba poznávať a v nej uchovať poznanie. Veľmi si totiž ctili pamäť a veľ­mi ju aj cvičili a sa o ňu starali.

58 D  l   (z Iamblicha)

 

SEXUÁLNA  ETIKA

 

O plodení vraj hovorili takto. Všeobecne boli toho názoru, že sa treba chrániť pred tzv. predčasnou zrelosťou; lebo ani rastliny ani zvieratá, ktoré predčasne dozrejú, neprinášajú dobré plody; pred vydaním plodu musí totiž uplynúť nejaký čas, aby semená a plody vznikli v silných a vyspelých telách. Preto treba vychovávať chlapcov a dievčatá v prá­cach, cvičeniach a náležitom otužovaní a dávať im potravu, ktorá by bola vhodná pre pracovitý, rozvážny a otužilý život. V ľudskom živote je mnoho vecí, kloré je lepšie poznať až neskoršie; k nim patrí aj pohlavný styk.

 

s. 73

 

Chlapca treba viesť tak, aby do dvadsiatich rokov netúžil po ňom. A keď dosiahne tento vek, len zriedka má užívať rozkoše lásky, čo bude vtedy, ak sa zdravie bude pokladať za cennú a krásnu vec, lebo neviazanosť a zdravie nebývajú súčasne v jednom a tom istom člove­ku... Domnievali sa však, že plodiaci sa majú už vopred starať o bu­dúcich potomkov. Prvou a najväčšou starosťou je pripraviť sa na plode­nie rozvážnym a zdravým spôsobom života; ani sa v nevhodnom čase neprepchávať potravou, ani nejesť také veci, ktorými sa telesný stav zhor­šuje, ani sa neopíjať, ale práve naopak; domnievali sa totiž, že zo zlej, so sebou samou nesúhlasnej a rozbúrenej zmesi vznikajú zlé semená. Vôbec si mysleli, že je znakom ľahkomyseľného a nerozvážneho človeka, ak sa, majúc niekoho splodiť a priviesť k zrodeniu a bytiu, zo všetkých síl nestará, aby bol príchod detí do bytia a života čo najpríjemnejší; veď aj milovníci psov sa s najväčším úsilím starajú o chov mláďat, aby sa zrodili životaschopné štence z takých rodičov, z akých treba, kedy a ako treba; práve tak postupujú aj milovníci vtákov. A je zrejmé, že aj iní chovatelia ušľachtilých zvierat vynakladajú najväčšiu starostlivosť, aby sa plodenie zvierat nedialo náhodne, len ľudia sa nijako nestarajú o vlastných potomkov, plodia ich náhodne, celkom ľahkomyseľne, ako sa pritrafí, a potom ich zasa veľmi ľahkomyseľne živia a vychovávajú. A to je vraj najsilnejšia a najzrejmejšia príčina, prečo je väčšina ľudí zlá a ničomná; lebo u väčšiny ľudí sa plodenie detí deje ledabolo ako u dobytka.

58 D 8   (z Iamblicha}

 

 

 

FILOLAOS

 

 

 

PRINCÍPY

 

Začiatok spisu O prírode je takýto: "Príroda bola spojená vo svete z neobmedzených i obmedzujúcich vecí, a to tak celý svet, ako aj všetky jednotlivé veci v ňom.

44 B 1   (z Diogena)

 

s. 74

 

Všetky jestvujúce veci musia byť alebo obmedzujúce, alebo neobmedzené, alebo súčasne obmedzujúce  i neobmedzené. Ale len neobmedzené alebo len obmedzujúce nemôžu byť. Keďže sa teda ukazuje, že nepozostávajú alebo len z obmedzujúceho, alebo len z neobmedzeného, je jasné, že svet a veci v ňom boli spojené z obmedzujúceho i neobmedzeného. Dokazujú to aj skutočné veci. Tie veci totiž, ktoré sa skladajú z obme­dzujúceho, aj skutočne obmedzujú, naproti tomu tie, ktoré sa skladajú z obmedzujúceho a neobmedzeného, sú tak obmedzujúce, ako aj neobme­dzujúce; naproti tomu veci z neobmedzeného ukazujú sa aj skutočne neobmedzenými.

44 B 2   (zo Stobala)

 

Keby bolo všelko neobmedzené, podľa Filolaa vôbec nič by sa nemohlo poznať.

44 B 3   (z Iamblicha)

 

UČENIE  O  ČÍSLACH

 

A skutočne všetko, čo sa dá poznať, má číslo, lebo bez neho nie je možné niečo si myslieť alebo poznať.

44 B  4   (zo Stobaia)

 

Číslo má dva zvláštne druhy, druh nepárny a párny, tretí však, ktorý vznikol zmiešaním oboch, je párnonepárny. Oba tieto druhy majú mnoho podôb a každá vec ich sama naznačuje.

44 B 5   (zo Stobaia)

 

Jednotka je počiatkom všetkého.

44 B 8   (z Iamblicha)

 

Jedno je bod, dve čiara, tri trojuholník, štyri ihlan.

44 A 13   (z Theologumena arithmetica)

 

Na pôsobenie a podstatu čísla treba usudzovať podľa sily, ktorá je v de­siatke: sila čísla totiž, a najmä desiatky je veľká, všetko plniaca, všetko pôsobiaca a je počiatkom a vodkyňou božského, nebeského a ľudského života a na všetkom sa podieľa . . . Bez nej je všetko neobmedzené, neisté a nejasné. Prirodzenosť čísla totiž dáva poznanie a vedie a poúča každého pri všetkom, čo mu je nejasné a neznáme.

 

s. 75

 

Lebo nikomu by nijaká vec nebola jasná ani sama osebe, ani z jeho podstaty. Číslo, uvádzajúc s vnímaním, robí ich poznateľnými a navzájom súhlasnými, pretože ich stelesňuje a rozdeľuje neobmedzených tak isto ako aj obmedzených. Prirodzenosť čísla a jeho silu možno vidieť nielen v daimonských a božských veciach, ale aj všade vo všetkých ľudských činoch a rečiach a vo všetkých remeselných dielach a v hudbe. Prirodzenosť čísla a har­mónia nepripúšťajú nijaký klam. Je im totiž cudzí. Klam a závisť patria k prirodzenosti neobmedzeného, nepoznateľného a nerozumného. Klam za nijakých okolností nevniká do čísla, lebo je jeho prirodzenosti neprijateľný a protivný; pravda však je rodu čísla vlastná a s ním zrastená.

44 B 11   (z Teona)

 

O  HARMÓNII

 

S prírodou a harmóniou (spojením) je to takto: podstata vecí, ktorá je večná, i príroda sama pripúšťajú len božské poznanie, a nie ľudské. Teda vôbec nič by sme z vecí nemohli poznať, keby základom nebola podstata vecí, z ktorých sa skladá svet, tak obmedzujúcich ako neobmedzených. Pretože však základné princípy (počiatky) neboli sebe podobné ani príbuzné, nebol by z nich mohol vzniknúť svet, keby k nim nebola pristú­pila harmónia, nech už vznikla akýmkoľvek spôsobom. Podobné a príbuzné veci nikdy nepotrebovali harmóniu, naproti tomu nepodobné, nepríbuzné a nerovnako usporiadané musia byť zovreté takou harmóniou, akou majú byť udržiavané vo svete.

44 B 6   (zo Stobaia)

 

Harmónia je zjednotenie mnohonásobne zmiešaného a súhlas nerovnako zmýšľajúceho.

44 B 10   (z Nikomacha)

 

KOZMOLÓGIA

 

Svet (kozmos) je jeden, začal vznikať od stredu, a to rovnakým postupom hore i dole. Čo je totiž hore nad stredom, leží obrátene k tomu, čo je pod ním dole. Lebo pre veci, ktoré ležia celkom dole, tvoria veci, ktoré ležia v strede, vrchol, a tak je to aj s oba smery rovnaké, len obrátene.

44 B 17   (zo Stobaia)

 

s. 76

 

To, čo bolo najskôr harmonicky spojené, jedno (,,t. j. oheň"), v strede svetovej gule, nazýva sa kozub.

44 B 7   (zo Stobaia)

 

Filolaos učí, že uprostred okolo stredu je oheň, ktorý nazýva kozubom vesmíru, Diovýni príbytkom, matkou bohov, oltárom, spojivom a mie­rou prírody. A je aj iný oheň hore, ktorý všetko obklopuje. Od prírody prvý je však stred, okolo neho sa pohybuje desať božských telies: obloha, päť obežníc, za nimi slnko, pod ním mesiac, pod mesiacom zem, pod ňou protizem a za týmito všetkými oheň, plniaci v strede úlohu kozubu. Najhornejšiu časť toho, čo všetko obklopuje, v ktorej sú čisté prvky, na­zýva Olympom, oblasť pod Olympom, v ktorej je zoradených päť obežníc so slnkom a mesiacom, nazýva svetom (kozmom), časť pod nimi, podmesačnú a podzemskú, v ktorej vznikajú všetky premenlivé veci, nazýva oblohou. A usporiadaných nadzemských veci sa týka múdrosť, naproti tomu neporiadku vecí cnosť; tamtá je dokonalá, táto nedokonalá.

44 A 16   (z Aetia)

 

Filolaos vraj prvý povedal, že zem sa pohybuje v kruhu; iní to tvrdia o Hiketovi Syrakúzskom.

44 A 1   (z Diogena)

 

Vesmírna guľa má päť tiel v guli: oheň, vodu, zem, vzduch a piate, loď gule.

44 B 12   (z Teona)

 

Riadenie sveta sa nachádza v najstrednejšom ohni, ktorý ako lodný kýl dal boh-stvoriteľ vesmírnej guli za pevný základ.

44 A 17   (z Aetia)

 

Pytagorovec Filolaos vyhlásil slnko za sklovité teleso, ktoré zachytáva odraz svetového ohňa a vysiela k nám svetlo a teplo, takže v určitom zmysle sú dve slnká, jedno ohnivé na oblohe a druhé pochádzajúce od neho, zdanlivo ohnivé, vytvorené odzrkadlením, ak niekto nebude ho­voriť aj o treťom slnku, totiž žiare, ktorá sa k nám šíri odrazom od zrkad­lového odrazu, lebo aj túto nazývame slnkom ako obraz obrazu.

44 A 19   (z Aetia)

 

s. 77

 

Niektorí pytagorovci, ku ktorým patrí aj Filolaos, tvrdia, že sa mesiac zdá zemi podobným, pretože je obývaný ako naša zem, lenže väčšími a krajšími živočíchmi a rastlinami. Živočíchy na ňom sú pätnásťkrát väčšie ako u nás; pokiaľ ide o deň, ten je tam práve tak pätnásťkrát dlhší ako u nás.

44 A 20   (z Aetia)

 

ŽIVÉ  BYTOSTI

 

Rozumný živočích, ako hovorí aj Filolaos v knihe O prírode, má štyri počiatky: mozog, srdce, pupok a pohlavie. Mozog je počiatkom rozumu, srdce duše a vnímania, pupok zakorenenia a rastu zárodku, pohlavie pustenia semena a plodenia. Mozog však znamená počiatok človeka, srdce zvieraťa, pupok rastliny, pohlavie všetkého dohromady, lebo všetko kvitne a vyrastá zo semena.

44  B   13   (z  Theologumena  arithmetika)

 

Filolaos Krotónsky tvrdí, že sa naše telá skladajú z tepla. To, že nemajú účasť na chlade, vysvetľuje asi takto: semeno je teplé a to vytvára živočícha: aj miesto, do ktorého sa semeno vpúšťa - je to deloha - je dosť

teplé a podobné semenu; čo sa však niečomu podobá, pôsobí rovnako ako to, čomu sa podobá. Keď teda to, čo vytvára živočícha, nemá účasť na chlade, a miesto, do ktorého sa semeno vpúšťa, tiež nemá účasť na chlade, je jasné, že aj vytvorený živočích je taký. O jeho vytvorení podáva takýto výklad: hneď po narodení vdychuje živočích vonkajší chladný vzduch, potom ho opäť podľa potreby vydychuje. 

 

s. 78

 

Preto je tu túžba po vonkajšom vzduchu, aby sa naše príliš teplé telá ochladili vdýchnutým dúškom vzduchu. Takto hovorí o vzniku našich tiel.

O chorobách hovorí, že vznikajú pôsobením žlče, krvi a slizu, a teda tie sú počiatkom chorôb. Hovorí tiež, že sa krv zhusťuje, keď sa vnútri mäso stláča, že sa však zrieďuje, keď sa rozťahujú cievy v mäse. O slize hovorí, že vzniká z dažďov. Hovorí tiež, že žlč je miazgou mäsa. Pri tom tvrdí neuveriteľné: hovorí totiž, že sa žlč netvorí v pečeni, ale že je žlč miazgou mäsa. O slize tvrdí oproti väčšine, ktorá ho pokladá za chladný, že je teplý od prirodzenosti, lebo sliz (flegma) bol pomenovaný od pále­nia (flegó); teda aj zápaly sa zapaľujú účasťou slizu. Toto teda pokladá za začiatok chorôb a napomáha to jednak nadbytok tepla, potravy a ochladenia, jednak nedostatok týchto alebo im podobných vecí.

44 A 27   (z Menona)

 

Svedčia o tom aj starí teológovia a veštci, že duša je zviazaná s telom za pokutu a akoby pochovaná v tomto hrobe.

44 B 14   (z Klementa)

 

Pytagoras a Filolaos tvrdili, že duša je harmónia.

44 A 23   (z  Maerobia)

 

Filolaos hovorí, že boh všetko uzavrel akoby do väzenia.

44 B 15   (z Atenagora)