Antológia z diel filozofov
Predsokratici a Platón
zost. dr. Jaroslav Martinka
Nakladateľstvo Epocha
Bratislava
1970
s. 49
TÁLES
NÁVŠTEVA V EGYPTE
Táles, ktorý prvý navštívil Egypt, priniesol do Grécka
geometriu.
11 A 11 (z Prokla)
Podľa Tálesa pasáty sú príčinou zdvihnutia sa hladiny Nílu,
pretože mu zabraňujú tiecť do mora.
11 A 16 (z Herodota)
PŘEDPOVEĎ
ZATMENIA SLNKA
(Keď lýdsky kráľ Alyattes a médsky Kyaxares s nerozhodným
výsledkom viedli proti sebe vojnu),
prihodilo sa počas bitky v šiestom roku vojny, že sa deň náhle premenil na noc.
Túto zmenu dňa predpovedal Iónom Táles Milétsky, stanoviac pre ňu ako hranicu
rok, v ktorom sa oná zmena aj skutočne stala (t. j. 22. 5. 585 pr. n. 1.).
11 A 5 (z Herodota)
MATEMATICKÉ OBJAVY
Hieronymos Rodský.. . hovorí, že Táles zmeral pyramídy
podľa tieňa, vyčkajúc okamih, keď je tieň rovnako dlhý ako my.
11 A l (z Diogena)
Táles vraj prvý dokázal, že priemer rozdeľuje kruh na dve
rovnaké časti.
11 A 20 (z Prokla)
s. 50
Táles vraj prvý zistil a povedal, že v každom rovnoramennom
trojuholníku sú uhly pri základni rovnaké, ale rovnaké uhly nazval po starom
podobnými.
11 A 20 (z Prokla)
KOZMOLÓGIA
Iní sa domnievali, že zem spočíva na vode. Toto učenie sme
prevzali ako najstaršie, ktoré vraj zastával Táles Milétsky, domnievajúc sa, že
zem, keďže je schopná plávať, ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo
takého druhu.
11 A 14 (z Aristotela)
Väčšina tých, čo sa prví zaoberali filozofiou, si myslela,
že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho
ako z prvého vznikajú a do čoho ako do posledného zanikajú, pričom podstata
ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok (arche) vecí, a
to, že ani nič nevzniká, ani nič nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy
zachováva... Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z
ktorých všetko ostatné vzniká, zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. Pravda,
pokiaľ ide o počet a druh takého
počiatku, nie sú všetci rovnakej mienky, Táles však, pôvodca takejto
filozofie, hovorí, že je to voda (preto tiež hlásal, že zem spočíva na vode),
Možno čerpal túto domnienku z pozorovania, že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním
sa živí aj samo teplo (to však, z čoho všetko vzniká, je počiatkom všetkého);
túto domnienku mal teda z tohto i z toho, že semená všetkých vecí majú vlhkú
podstatu.
11 A 12 (z Aristotela)
Táles tvrdí, že zem je nesená vodou. Pohybuje sa vraj ako
čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa, a vtedy ľudia hovoria, že je
zemetrasenie.
11 a 15 (zo
Senecu)
s. 51
O DUŠI
Zdá sa, že podľa toho, čo sa spomína, aj Táles pokladal
dušu za čosi pohyblivé, keď povedal, že magnetovec má dušu, pretože hýbe
železom.
11 A 22 (z Aristotela)
O BOHOCH
Niektorí tvrdia, že duša je vmiešaná do vesmíru: Táles
možno preto veril, že všetko je plné bohov.
11 A 22 (z Aristotela)
ANAXIMANDROS
VEDECKÁ ČINNOSŤ
Anaximandros Milélsky, Tálesov žiak, bol prvý, čo sa
odvážil nakresliť na dosku obývanú zem. (Jednotlivosti na jeho nákrese potom
opravil Bekataios Milétsky, muž, ktorý veľa cestoval, takže vec budila
všeobecný obdiv.)
12 A 6 (z Agatemera)
Anaximandros prvý vynašiel gnómon (zvislú tyč na meranie
slnečného tieňa) a umiestnil ju na slnečných hodinách v Sparte... aby ukazoval
slnovraty a rovnodennosti... zhotovil aj model nebeskej gule.
12 A l (z Diogena)
s. 52
POČIATOK - NEOBMEDZENÉ
(APEIRON)
Anaximandros vyhlásil za počiatok
a základný prvok vecí „neobmedzené (apeiron), keď ako prvý použil toto
meno pre počiatok. Hovorí však, že to
nie je ani voda, ani iný z takzvaných
živlov, ale akási iná neobmedzená podstata, z ktorej vznikajú všetky nebesia i
svety v nich. „Z čoho veci vznikajú, do toho vraj tiež podľa nutnosti zanikajú;
lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia
Času," takto to hovorí trochu básnickými slovami. Anaximandros, ktorý pozoroval
vzájomnú premenu štyroch živlov, nechcel zrejme ani jeden z nich prijať za
základ, ale niečo iné popri nich. Nevysvetľuje vznik vecí premenou živlov, ale
tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady.
12 A 9 a B l (zo Simplikia)
Neobmedzené (apeiron) nemá počiatok... ale zdá sa, že je
počiatkom iných vecí a že objíma všetko a riadi všetko, ako hovoria tí, čo
okrem neobmedzeného neuznávajú iné príčiny, napr. rozum alebo lásku. A to je to
božské, lebo je nesmrteľné a nehynúce, ako tvrdí Anaximandros a väčšina
prírodných filozofov.
12 A 15 a B 3 (z Aristotela)
Toto neobmedzené je vraj večné a vôbec nestarne. A obsahuje
vraj všetky svety.
32 A 11 a B 2 (Hippolyta)
Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky
svety, ktoré sú nesčíselné.
12 A 10 (z Pseudoplutarcha)
Nesčíselné nebesia vyhlásil Anaximandros za bohov.
12 A 17 (z Aeiia)
Pohyb je vraj večný, a v dôsledku tohto vznikajú nebesia.
12 A 11 (z Hippolyta)
(O Anaximandrovi a niektorých neskorších fyzikoch.) A
predpokladali večný pohyb. Lebo bez pohybu by nebolo ani vznikania ani
zanikania.
12 A 17 (zo Simplíkia)
Anaximandros neuznáva vznikanie vecí v dôsledku
kvalitatívnej zmeny prvku, ale v dôsledku vylučovania protikladov na základe
večného pohybu.
12 A 9 (zo
Simplikia)
s. 53
Protiklady však sú teplé a studené, suché a vlhké a iné.
12 A 9 (zo Simplikia)
Iní filozofi nechávajú z hmoty vylučovať protiklady v nej
obsiahnuté, ako tvrdí aj Anaximandros.
12 A 9 (z Aristotela)
KOZMOGÓNIA
Anaximandros tvrdí, že sa látka plodiaca od večnosti teplo
a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu, ktorý
obklopuje zem, vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu. Keď sa potom
táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov, vznikli slnko,
mesiac a hviezdy.
12 A 10 (z Pseudoplutarcha)
Nebeské telesá vznikli vo forme ohnivého kruhu, vylúčili sa
totiž z ohňa v kozme a sú obklopené vzduchom. Ako prieduchy sú na nich určité
otvory v podobe píšťal, v ktorých sa objavujú nebeské telesá. Preto keď sa
tieto prieduchy zapchajú, vznikajú zatmenia. Aj pribúdanie a ubúdanie mesiaca
sa uskutočňuje podľa toho, ako sa zapchávajú alebo otvárajú prieduchy.
12
A 11 (z Hippolyta)
Slnko je kruh dvadsaťosemkrát väčší než zem, podobný
vozovému kolesu; má dutý veniec
bahrov plný ohňa a na jednom mieste cez ústie ukazuje oheň akoby cez otvor
mechu.
12 A 21 (z Aetia)
Slnko sa rovná zemi, zatiaľ čo kruh, z ktorého vydychuje a
ktorý ho nesie, je dvadsaťsedemkrát väčší než zem.
12 A 21 (z Aetía)
Mesiac je kruh devätnásťkrát väčší než zem, podobný
vozovému kolesu, s dutým vencom bahrov, plný ohňa ako slnečný kruh. Leží šíkmo
ako onen a má jediný prieduch ako otvor mechu.
12 A 22 (a Aetia)
s. 54
Zatmenie mesiaca vzniká preto, lebo sa zapchá vyústenie
ohnivého otvoru.
12 A 21 (z Aelia)
Zem má tvar valca, ktorého výška sa rovná tretine jeho
šírky.
12
A 10 (z Pseudoplutarcha)
Zem sa voľne vznáša ničím nespútaná a drží sa, pretože je
odvšadiaľ rovnako vzdialená. Má okrúhly, oblý tvar, podobný kamennému stĺpu, na
jednej z oboch základní chodíme, druhá leží naproti nej.
12 A 11 (z Hippolyta)
More je zvyšok pôvodnej záplavy, ktorej väčšiu časť vysušil
oheň, zvyšok však premenil vypálením (na slanosť)
12 A 11 (z Hippolyta)
Vzduch je príčinou hromov a bleskov. Keď je totiž obklopený
hustým oblakom a prudko prerazí, pretože je jemný a ľahký, roztrhnutie oblakov
spôsobí hrmot a trhlina oproti černi oblakov spôsobuje žiaru (blesku).
12 A 23 (z Aetia)
Vietor je prúd vzduchu, ktorý vzniká tak, že slnko uvádza
do pohybu alebo rozpúšťa jeho najjemnejšie a najvlhkejšie časti.
12 A 24 (z Aetia)
VZNIK
ŽIVOČÍCHOV A ČLOVEKA
Prvé živočíchy vznikli vo vlhku a boli obalené ostnatou
kôrou. Keď však dorástli, vystúpili na suchú zem, a keď z nich kôra odpadla,
žili ešte krátký čas.
12 A 30 (z Aetia)
Človek vznikol pôvodne zo živočíchov iného druhu, a to
preto, lebo ostatné živočíchy sa ihneď samy živia, zatiaľ čo človek jediný
potrebuje dlhé dojčenie. Keby bol býval spočiatku taký (aký je teraz), nikdy by
nebol ostal nažive.
12 A 10 (zo
Pseudoplutarcha)
s. 55
Pôvodne sa ľudia zrodili a vyrástli v tele rýb ako žraloky a až potom, keď sa stali schopnými
sami si pomáhať, vystúpili (z rýb) a ovládli zem.
12 A 30 (z Plutarcha)
ANAXIMENES
POČIATOK - VZDUCH
Anaximenes vyhlasuje vzduch za prvší ako vodu a úplne za
počiatok jednoduchých telies.
13 A 4 (z Aristotela)
Anaximenes vyhlásil vzduch za počiatok vecí, lebo z toho
vzniká všetko a v toto sa opäť všetko rozkladá. Hovorí predsa: "Ako nás
duša, ktorá je vzduch, ovláda, tak dych a vzduch objímajú celý svet."
13 B 2 (z Aetia)
Anaximenes učil, že vzduch
je boh.
13 A 10 (z Aetia)
Anaximenes tvrdil, že počiatkom je neobmedzený vzduch, z
neho vzniká, čo je, bolo a bude, bohovia a božské veci, ostatné však že vzniká
z potomstva vzduchu. Podoba vzduchu je takáto: keď je celkom rovnaký, je
neviditeľný, chladom, teplom, vlhkom a pohybom sa však stáva viditeľným. Stále
sa hýbe: lebo keby sa nehýbal, nemenil by sa natoľko, nakoľko sa mení.
Rozdielne sa javí, ak je zhustený alebo zriedený. Keď sa totiž zriedi, stáva sa
ohňom, zhustený však stáva sa zasa vetrom, po silnejšom zhustení stáva sa zo
vzduchu oblak, pri ešte silnejšom zhustení voda, ešte viac zhustený stáva sa
zemou a pri najväčšom zhustení kameňom.
13 A 7 (z Hippolyta)
Stlačenú a zhustenú látku vyhlasuje Anaximenes za chladno,
riedku a mdlú (tak to nazval aj týmto menom) za teplo.
13 B l (z
Plutarcha)
s. 56
KOZMOGÓNIA
Za vzniknutý a zanikajúci považujú svet tí, čo hovoria, že
svet je síce večný, ale nie vždy ten islý, pretože sa v každom čase stáva iným
podľa akýchsi časových období, ako to učil Anaximenes, Herakleitos, Diogenes a
neskoršie stoici.
13 A
11 (zo Simplikia)
Anaximenes hovorí, že pri zhusťovaní vzduchu najprv vznikla
veľmi plochá zem; preto sa tiež, pochopiteľne, vznáša vo vzduchu. Aj slnko,
mesiac a ostatné hviezdy majú počiatok svojho vzniku zo zeme. Tvrdí teda, že slnko je zem, ale pre prudký pohyb sa
rozpálilo.
13 A G (z Pseudoplutarcha)
Zem je plochá a vznáša sa vo vzduchu, podobne i slnko,
mesiac a všetky ostatné nebeské telesá, ktoré sú ohnivé, vznášajú sa vo vzduchu
pre svoju plochosť. Nebeské telesá vznikli zo zeme tak, že z nej vystupovala
vlhkosť, ktorej zrieďovaním vznikal oheň a z ohňa stúpajúceho do výšky sa
tvorili hviezdy. V oblasti hviezd sú však aj zemské telesá, ktoré sa otáčajú
spolu s nimi. Hovorí, že nebeské telesá sa nepohybujú pod zemou, ako sa
niektorí domnievali, ale okolo zeme, ako keď sa okolo našej hlavy otáča plstený
klobúk. A slnko sa skrýva nie preto, lebo sa dostane pod zem, ale preto, že ho
vyššie čiastky zeme zakryjú a že sa jeho vzdialenosť, od nás zväčší. Nebeské
telesá však nehrejú pre veľkú vzdialenosť.
13 A 7 (z Hippolyta)
Anaximenes hovoril, že slnko je ploché ako list
13 A 15 (z Aetia)
Anaximenes učil, že hviezdy sú pripevnené na ľadovej oblohe
ako klince.
13 A 14 (z Aetia)
Anaximenes tvrdil, že mesiac má svoje svetlo od slnka.
13 A 16
(z Teona Smyrenského)
Vetry vznikajú, keď je vzduch
zhustený a tlakom sa dostane do pohybu. Zoskupené a ešte viac zhustené stávajú
sa mrakmi a takto sa menia (pri ešte väčšom tlaku) na vodu. Krúpy vznikajú, keď
voda padajúca z mrakov zmrzne, naproti tomu sneh, keď práve tento útvar
obsahuje viac vlhkosti a potom zmrzne. Blesk však, keď sa mraky roztrhnú silou
vzdušných prúdov; potom vznikne jasný a ohnivý lúč. Dúha vzniká, ak slnečné
lúče dopadajú na stlačený vzduch. Naproti tomu zemetrasenia vznikajú vtedy,
keď zem v dôsledku rozohriatia a ochladenia podstupuje silnejšie premeny.
13 A 7 (z Hippolyta)
s. 57
Anaximenes tvrdí, že zem, keď je zavlažená a potom
vysušená, puká sa a otriasa pádom stuhnutých kopcov. Preto vznikajú
zemetrasenia aj v obdobiach sucha, aj obrátene, v obdobiach veľkých dažďov.
13 A 21 (z Aristotela)
Anaximenes hovorí, že zem sama si je príčinou pohybu a že
to, čo ňou hýbe, neprichádza zvonka, ale zvnútra a z nej: niektoré jej časti
totiž, ktoré alebo uvoľnila vlhkosť, alebo vyhlodal oheň, alebo nimi otriasol
prudký vzduch, padajú. Ale aj keď sa toto nedeje, nechýba príčina, prečo sa
niečo oddeľuje alebo odtrhuje od zeme; veď predovšetkým vekom všetko padá a
pred starobou nič nie je bezpečné. Ona ničí aj pevné a veľmi silné veci. Preto
ako na starých budovách padajú niektoré časti, aj keď neboli zasiahnuté, len
mali viac váhy ako síl, tak sa deje aj v celom tele zeme, totiž že sa jej časti
vekom uvoľňujú, uvoľnené padajú a otriasajú hornými časťami najprv, keď sa
oddeľujú (nič sa totiž, nech je akokoľvek veľké, neodtrhne bez toho, aby
neotriaslo tým, s čím súvisí), potom, keď odpadnú, a zachytené pevnou pôdou
odskakujú od nej ako lopta, ktorá po páde vyskočí a toľkokrát sa odrazí,
koľkokrát ju zem podnieti k novému pohybu. Ak sa však tieto časti dostanú do
stojatej vody, sám pád otrasie okolím, a to pôsobením náhleho a ohromného
prúdu, ktorý vyvolala zhora zvrhnutá ťažká hmota.
13 A 21 (zo Senecu)
ŽIVOČÍCHY
Anaximenes sa mýli, ak si myslí,
že živočíchy vznikli z jednoduchého a jednotvárneho vzduchu a dychu.
13 B 2 (z Aetia)