Antológia z diel filozofov

Predsokratici a Platón

zost. dr. Jaroslav Martinka

Nakladateľstvo Epocha

Bratislava

1970

 

 

 

s. 49

 

 

TÁLES

 

 

 

NÁVŠTEVA  V   EGYPTE

 

Táles, ktorý prvý navštívil Egypt, priniesol do Grécka geometriu.

11 A 11  (z Prokla)

 

Podľa Tálesa pasáty sú príčinou zdvihnutia sa hladiny Nílu, pretože mu zabraňujú tiecť do mora.

11 A 16   (z Herodota)

 

PŘEDPOVEĎ  ZATMENIA  SLNKA

 

(Keď lýdsky kráľ Alyattes a médsky Kyaxares s nerozhodným výsledkom viedli proti sebe vojnu), prihodilo sa počas bitky v šiestom roku vojny, že sa deň náhle premenil na noc. Túto zmenu dňa predpovedal Iónom Táles Milétsky, stanoviac pre ňu ako hranicu rok, v ktorom sa oná zmena aj skutočne stala (t. j. 22. 5. 585 pr. n. 1.).

11 A 5   (z Herodota)

 

MATEMATICKÉ  OBJAVY

 

Hieronymos Rodský.. . hovorí, že Táles zmeral pyramídy podľa tieňa, vyčkajúc okamih, keď je tieň rovnako dlhý ako my.

11 A l   (z Diogena)

 

Táles vraj prvý dokázal, že priemer rozdeľuje kruh na dve rovnaké časti.

11 A 20   (z Prokla)

 

s. 50

 

Táles vraj prvý zistil a povedal, že v každom rovnoramennom trojuhol­níku sú uhly pri základni rovnaké, ale rovnaké uhly nazval po starom podobnými.

11 A 20   (z Prokla)

 

KOZMOLÓGIA

 

Iní sa domnievali, že zem spočíva na vode. Toto učenie sme prevzali ako najstaršie, ktoré vraj zastával Táles Milétsky, domnievajúc sa, že zem, keďže je schopná plávať, ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu.

11 A 14   (z Aristotela)

 

Väčšina tých, čo sa prví zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako do posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok (arche) vecí, a to, že ani nič nevzniká, ani nič nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva... Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. Pravda, pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku, nie sú všetci rovnakej mienky, Táles však, pô­vodca takejto filozofie, hovorí, že je to voda (preto tiež hlásal, že zem spočíva na vode), Možno čerpal túto domnienku z pozorovania, že         pot­rava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však, z čoho všetko vzniká, je počiatkom všetkého); túto do­mnienku mal teda z tohto i z toho, že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu.

11 A 12   (z Aristotela)

 

Táles tvrdí, že zem je nesená vodou. Pohybuje sa vraj ako čln a pohybli­vosťou vody sa potom otriasa, a vtedy ľudia hovoria, že je zemetrasenie.

11 a 15   (zo Senecu)

 

s. 51

 

O  DUŠI

 

Zdá sa, že podľa toho, čo sa spomína, aj Táles pokladal dušu za čosi pohyblivé, keď povedal, že magnetovec má dušu, pretože hýbe železom.

11 A 22   (z Aristotela)

 

O  BOHOCH

 

Niektorí tvrdia, že duša je vmiešaná do vesmíru: Táles možno preto veril, že všetko je plné bohov.

11 A 22   (z Aristotela)

 

 

 

ANAXIMANDROS

 

 

 

VEDECKÁ   ČINNOSŤ

 

Anaximandros Milélsky, Tálesov žiak, bol prvý, čo sa odvážil nakresliť na dosku obývanú zem. (Jednotlivosti na jeho nákrese potom opravil Bekataios Milétsky, muž, ktorý veľa cestoval, takže vec budila všeobecný obdiv.)

12 A 6   (z Agatemera)

 

Anaximandros prvý vynašiel gnómon (zvislú tyč na meranie slnečného tieňa) a umiestnil ju na slnečných hodinách v Sparte... aby ukazoval slnovraty a rovnodennosti... zhotovil aj model nebeskej gule.

12 A l   (z Diogena)

 

s. 52

 

POČIATOK  -  NEOBMEDZENÉ  (APEIRON)

 

Anaximandros vyhlásil za počiatok a základný prvok vecí „neobmedzené (apeiron), keď ako prvý použil toto meno  pre počiatok. Hovorí však, že to nie je ani voda, ani iný z takzvaných živlov, ale akási iná neobmedzená podstata, z ktorej vznikajú všetky nebesia i svety v nich. „Z čoho veci vznikajú, do toho vraj tiež podľa nutnosti zanikajú; lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia Času," takto to hovorí trochu básnickými slovami. Anaximandros, ktorý pozo­roval vzájomnú premenu štyroch živlov, nechcel zrejme ani jeden z nich prijať za základ, ale niečo iné popri nich. Nevysvetľuje vznik vecí premenou živlov, ale tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady.

12 A 9 a B l   (zo Simplikia)

 

Neobmedzené (apeiron) nemá počiatok... ale zdá sa, že je počiatkom iných vecí a že objíma všetko a riadi všetko, ako hovoria tí, čo okrem neobmedzeného neuznávajú iné príčiny, napr. rozum alebo lásku. A to je to božské, lebo je nesmrteľné a nehynúce, ako tvrdí Anaximandros a väčšina prírodných filozofov.

12 A 15 a B 3   (z Aristotela)

 

Toto neobmedzené je vraj večné a vôbec nestarne. A obsahuje vraj všetky svety.

32 A 11  a B 2   (Hippolyta)

 

Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné.

12 A 10   (z Pseudoplutarcha)

 

Nesčíselné nebesia vyhlásil Anaximandros za bohov.

12 A 17   (z Aeiia)

 

Pohyb je vraj večný, a v dôsledku tohto vznikajú nebesia.

12 A 11   (z Hippolyta)

 

(O Anaximandrovi a niektorých neskorších fyzikoch.) A predpokladali večný pohyb. Lebo bez pohybu by nebolo ani vznikania ani zanikania.

12 A 17   (zo Simplíkia)

 

Anaximandros neuznáva vznikanie vecí v dôsledku kvalitatívnej zmeny prvku, ale v dôsledku vylučovania protikladov na základe večného pohybu.

12 A 9   (zo Simplikia)

 

s. 53

 

Protiklady však sú teplé a studené, suché a vlhké a iné.

12 A 9   (zo Simplikia)

 

Iní filozofi nechávajú z hmoty vylučovať protiklady v nej obsiahnuté, ako tvrdí aj Anaximandros.

12 A 9   (z Aristotela)

 

KOZMOGÓNIA

 

Anaximandros tvrdí, že sa látka plodiaca od večnosti teplo a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu, ktorý obklopuje zem, vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu. Keď sa potom táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov, vznikli slnko, mesiac a hviezdy.

12 A 10   (z Pseudoplutarcha)

 

Nebeské telesá vznikli vo forme ohnivého kruhu, vylúčili sa totiž z ohňa v kozme a sú obklopené vzduchom. Ako prieduchy sú na nich určité otvo­ry v podobe píšťal, v ktorých sa objavujú nebeské telesá. Preto keď sa tieto prieduchy zapchajú, vznikajú zatmenia. Aj pribúdanie a ubúdanie mesiaca sa uskutočňuje podľa toho, ako sa zapchávajú alebo otvárajú prieduchy.

12  A  11   (z  Hippolyta)

 

Slnko je kruh dvadsaťosemkrát väčší než zem, podobný vozovému kolesu; má dutý veniec bahrov plný ohňa a na jednom mieste cez ústie ukazuje oheň akoby cez otvor mechu.

12 A 21   (z Aetia)

 

Slnko sa rovná zemi, zatiaľ čo kruh, z ktorého vydychuje a ktorý ho nesie, je dvadsaťsedemkrát väčší než zem.

12 A 21   (z Aetía)

 

Mesiac je kruh devätnásťkrát väčší než zem, podobný vozovému kolesu, s dutým vencom bahrov, plný ohňa ako slnečný kruh. Leží šíkmo ako onen a má jediný prieduch ako otvor mechu.

12 A 22   (a Aetia)

 

s. 54

 

Zatmenie mesiaca vzniká preto, lebo sa zapchá vyústenie ohnivého otvoru.

12 A 21   (z Aelia)

 

Zem má tvar valca, ktorého výška sa rovná tretine jeho šírky.

12  A  10   (z Pseudoplutarcha)

 

Zem sa voľne vznáša ničím nespútaná a drží sa, pretože je odvšadiaľ rovnako vzdialená. Má okrúhly, oblý tvar, podobný kamennému stĺpu, na jednej z oboch základní chodíme, druhá leží naproti nej.

12 A 11   (z Hippolyta)

 

More je zvyšok pôvodnej záplavy, ktorej väčšiu časť vysušil oheň, zvyšok však premenil vypálením (na slanosť)

12 A 11   (z Hippolyta)

 

Vzduch je príčinou hromov a bleskov. Keď je totiž obklopený hustým oblakom a prudko prerazí, pretože je jemný a ľahký, roztrhnutie oblakov spôsobí hrmot a trhlina oproti černi oblakov spôsobuje žiaru (blesku).

12 A 23   (z Aetia)

 

Vietor je prúd vzduchu, ktorý vzniká tak, že slnko uvádza do pohybu alebo rozpúšťa jeho najjemnejšie a najvlhkejšie časti.

12 A 24   (z Aetia)

 

VZNIK  ŽIVOČÍCHOV  A  ČLOVEKA

 

Prvé živočíchy vznikli vo vlhku a boli obalené ostnatou kôrou. Keď však dorástli, vystúpili na suchú zem, a keď z nich kôra odpadla, žili ešte krátký čas.

12 A 30   (z Aetia)

 

Človek vznikol pôvodne zo živočíchov iného druhu, a to preto, lebo ostatné živočíchy sa ihneď samy živia, zatiaľ čo človek jediný potrebuje dlhé dojčenie. Keby bol býval spočiatku taký (aký je teraz), nikdy by nebol ostal nažive.

12 A 10   (zo Pseudoplutarcha)

 

s. 55

 

Pôvodne sa ľudia zrodili a vyrástli v tele rýb ako žraloky a až potom, keď sa stali schopnými sami si pomáhať, vystúpili (z rýb) a ovládli zem.

12 A 30   (z Plutarcha)

 

 

 

ANAXIMENES

 

 

 

POČIATOK  -  VZDUCH

 

Anaximenes vyhlasuje vzduch za prvší ako vodu a úplne za počiatok jednoduchých telies.

13 A 4   (z Aristotela)

 

Anaximenes vyhlásil vzduch za počiatok vecí, lebo z toho vzniká všetko a v toto sa opäť všetko rozkladá. Hovorí predsa: "Ako nás duša, ktorá je vzduch, ovláda, tak dych a vzduch objímajú celý svet."

13 B 2   (z Aetia)

 

Anaximenes učil, že vzduch je boh.

13 A 10   (z Aetia)

 

Anaximenes tvrdil, že počiatkom je neobmedzený vzduch, z neho vzniká, čo je, bolo a bude, bohovia a božské veci, ostatné však že vzniká z po­tomstva vzduchu. Podoba vzduchu je takáto: keď je celkom rovnaký, je neviditeľný, chladom, teplom, vlhkom a pohybom sa však stáva viditeľ­ným. Stále sa hýbe: lebo keby sa nehýbal, nemenil by sa natoľko, nakoľ­ko sa mení. Rozdielne sa javí, ak je zhustený alebo zriedený. Keď sa totiž zriedi, stáva sa ohňom, zhustený však stáva sa zasa vetrom, po silnejšom zhustení stáva sa zo vzduchu oblak, pri ešte silnejšom zhustení voda, ešte viac zhustený stáva sa zemou a pri najväčšom zhustení ka­meňom.

13 A 7   (z Hippolyta)

 

Stlačenú a zhustenú látku vyhlasuje Anaximenes za chladno, riedku a mdlú (tak to nazval aj týmto menom) za teplo.

13 B l   (z Plutarcha)

 

s. 56

 

KOZMOGÓNIA

 

Za vzniknutý a zanikajúci považujú svet tí, čo hovoria, že svet je síce večný, ale nie vždy ten islý, pretože sa v každom čase stáva iným podľa akýchsi časových období, ako to učil Anaximenes, Herakleitos, Diogenes a neskoršie stoici.

13 A  11   (zo  Simplikia)

 

Anaximenes hovorí, že pri zhusťovaní vzduchu najprv vznikla veľmi plo­chá zem; preto sa tiež, pochopiteľne, vznáša vo vzduchu. Aj slnko, mesiac a ostatné hviezdy majú počiatok svojho vzniku zo zeme. Tvrdí teda, že slnko je zem, ale pre prudký pohyb sa rozpálilo.

13 A G   (z Pseudoplutarcha)

 

Zem je plochá a vznáša sa vo vzduchu, podobne i slnko, mesiac a všetky ostatné nebeské telesá, ktoré sú ohnivé, vznášajú sa vo vzduchu pre svoju plochosť. Nebeské telesá vznikli zo zeme tak, že z nej vystupovala vlhkosť, ktorej zrieďovaním vznikal oheň a z ohňa stúpajúceho do výšky sa tvorili hviezdy. V oblasti hviezd sú však aj zemské telesá, ktoré sa otáčajú spolu s nimi. Hovorí, že nebeské telesá sa nepohybujú pod zemou, ako sa niektorí domnievali, ale okolo zeme, ako keď sa okolo našej hlavy otáča plstený klobúk. A slnko sa skrýva nie preto, lebo sa do­stane pod zem, ale preto, že ho vyššie čiastky zeme zakryjú a že sa jeho vzdialenosť, od nás zväčší. Nebeské telesá však nehrejú pre veľkú vzdia­lenosť.

13 A 7   (z Hippolyta)

 

Anaximenes hovoril, že slnko je ploché ako list

13 A 15   (z Aetia)

 

Anaximenes učil, že hviezdy sú pripevnené na ľadovej oblohe ako klince.

13 A 14   (z Aetia)

 

Anaximenes tvrdil, že mesiac má svoje svetlo od slnka.

13  A  16   (z Teona Smyrenského)

 

Vetry vznikajú, keď je vzduch zhustený a tlakom sa dostane do pohybu. Zoskupené a ešte viac zhustené stávajú sa mrakmi a takto sa menia (pri ešte väčšom tlaku) na vodu. Krúpy vznikajú, keď voda padajúca z mrakov zmrzne, naproti tomu sneh, keď práve tento útvar obsahuje viac vlhkosti a potom zmrzne. Blesk však, keď sa mraky roztrhnú silou vzduš­ných prúdov; potom vznikne jasný a ohnivý lúč. Dúha vzniká, ak slneč­né lúče dopadajú na stlačený vzduch. Naproti tomu zemetrasenia vzni­kajú vtedy, keď zem v dôsledku rozohriatia a ochladenia podstupuje silnejšie premeny.

13 A 7   (z Hippolyta)

 

s. 57

 

Anaximenes tvrdí, že zem, keď je zavlažená a potom vysušená, puká sa a otriasa pádom stuhnutých kopcov. Preto vznikajú zemetrasenia aj v obdobiach sucha, aj obrátene, v obdobiach veľkých dažďov.

13 A 21   (z Aristotela)

 

Anaximenes hovorí, že zem sama si je príčinou pohybu a že to, čo ňou hýbe, neprichádza zvonka, ale zvnútra a z nej: niektoré jej časti totiž, ktoré alebo uvoľnila vlhkosť, alebo vyhlodal oheň, alebo nimi otriasol prudký vzduch, padajú. Ale aj keď sa toto nedeje, nechýba príčina, prečo sa niečo oddeľuje alebo odtrhuje od zeme; veď predovšetkým vekom všetko padá a pred starobou nič nie je bezpečné. Ona ničí aj pevné a veľmi silné veci. Preto ako na starých budovách padajú niektoré časti, aj keď neboli zasiahnuté, len mali viac váhy ako síl, tak sa deje aj v celom tele zeme, totiž že sa jej časti vekom uvoľňujú, uvoľnené padajú a otriasajú hornými časťami najprv, keď sa oddeľujú (nič sa totiž, nech je akokoľvek veľké, neodtrhne bez toho, aby neotriaslo tým, s čím súvisí), potom, keď odpadnú, a zachytené pevnou pôdou odskakujú od nej ako lopta, ktorá po páde vyskočí a toľkokrát sa odrazí, koľkokrát ju zem podnieti k novému pohybu. Ak sa však tieto časti dostanú do stojatej vody, sám pád otrasie okolím, a to pôsobením náhleho a ohromného prúdu, ktorý vyvolala zhora zvrhnutá ťažká hmota.

13 A 21   (zo Senecu)

 

ŽIVOČÍCHY

 

Anaximenes sa mýli, ak si myslí, že živočíchy vznikli z jednoduchého a jednotvárneho vzduchu a dychu.

13 B  2   (z Aetia)