LAO-C'
O CESTE TAO
A JEJ TVORIVEJ ENERGII TE
Vydavateľstvo HEVI
Bratislava
1993
preložili: Marína Čarnogurská a
Egon Bondy
Prvý zvitok
O Ceste TAO
s. 11
1
Cesta Tao, ak má byť Cestou Tao,
nie je nikdy nemenne trvalou Cestou, pomenovateľné, ak má byť pomenovateľným,
nie je nikdy nemenne trvalo pomenovateľným!
Už na počiatku, keď ešte Nebo a
Zem neboli pomenovateľné, bola Matkou-roditeľkou všetkých desaťtisícov
pomenovateľných vecí!
Preto:
V čom ešte netrvá - praje si
vyjavovať svoju tajuplnosť.
V čom už trvá - praje si
vyjadrovať svoju tajuplnosť.
To oboje vzniká súčasne a
odlišuje sa len v pomenovaniach.
A to spoločné nech je nazývané:
Prvopočiatok.
Prvopočiatok všetkých
prvopočiatkov,
Východzia brána všetkých
tajuplností!
s. 12
2
V Podnebesí spoznávaním krásna
ako krásna vymedzuje sa i ošklivé,
spoznávaním dobra ako dobra vymedzuje sa i
nedobré.
A tak i
bytie a nebytie sa navzájom rodí,
ťažké a ľahké sa navzájom tvorí,
dlhé a krátke sa navzájom porovnáva,
vysoké a hlboké sa navzájom skláňa,
súzvuky a rámusy sa navzájom ladia,
predné a zadné sa navzájom spája.
Preto:
Dokonalý Človek koná
nezasahovaním
a je príkladný bez slov
a desaťtisíce vecí urobia sa bez
návodov,
zrodia sa bez prináležania,
vykonajú sa bez donucovania
a úspešne sa zavŕšia bez ďalšieho
v tom zotrvávania.
A iba preto, že sa v ničom
nezotrváva, nič neuniká!
s. 13
3
Nevyzdvihuje nikoho ako
úctyhodnejšieho a tým medzi ľuďmi nevytvára rozbroje,
neprikladá nijakú väčšiu cenu
ťažko získateľného tovaru a tým v ľuďoch nepodnecuje snahy okrádať,
nevystavuje na obdiv nič
žiadostivé a tým v srdciach ľudí nevytvára zmätok.
A práve preto
za vlády Dokonalého Človek sa
mysle ľudu vyprázdňujú
a napĺňajú sa jeho
žalúdky,
jeho svojhlavosti
sa oslabujú
a posilňujú sa jeho
kosti a svaly.
Tým sa obvykle dosahuje, že ľud
nemá v hlave mudrovania
ani v srdci
skryté túžby.
A od múdrych je najmúdrejšie
nedovoľovať si nijaké zasahovania.
Veď práve v konaní nezasahovaním
je podstata usporiadanej vlády!
s. 14
4
Cesta Tao, nekonečne plynúca, je
vo všetkom potrebná, no nikde nepreteká cez okraj.
Ach, aká priepastná je, akoby
bola prarodičkou desaťtisícov vecí!
Potláča svoju ostrosť,
premáha svoju neusporiadanosť,
zmierňuje svoju žiaru,
stotožňuje sa so svojím
"prašným svetom".
Ach, aká naskrz presiaknutá je,
akoby bola naozaj jestvovaním čohosi!
Neviem, potomkom koho je, no zdá
sa, že tu bola už pred Nebeským Cisárom!
s. 15
5
Nebo a Zem netvoria z princípu
ľudskosti, a tak s desaťtisícami vecí zaobchádzajú ako so slamenými psami!
Dokonalý Človek netvorí pre
princíp ľudskosti, a tak so stovkami rodov zaobchádzajú ako so slamenými psami!
Hľa, to, čo je medzi Nebom a
Zemou, akoby bolo rozdúchavané dúchadlom,
prázdnym a teda nevzdorujúcim,
plným tej najväčšej sily a
vydávajúcim zo seba stále viac a viac.
Ďalšie slová sú zbytočné. Stačí:
"Niet nad pridŕžanie sa
Stredu!"
s. 16
6
Duchovná Hlbina nikde nezaniká a
to je práve to, čomu hovorím "lono prvopočiatku"!
A jeho otvor je práve to, čomu
hovorím
"koreň pradiva Neba a
Zeme"!
To pradivo akoby skutočne
jestvovalo.
Vždy potrebné a ničím sa
nerozrušujúce!
s. 17
7
Nebo - rozpriestranenosť.
Zem - trvanie.
Nebo a Zem sú spoločne schopné
rozpriestranenosti a trvania.
Nezrodili sa len pre seba, a
preto sú schopné dlhej plodotvornosti.
Dokonalý Človek stavia do pozadia
svoju osobu a tým ju dostáva do popredia,
stavia bokom svoju osobu a práve tým
tu ona je!
A pretože netrvá na svojich
žiadostivostiach,
práve preto je schopný tvorby svojej
osobnosti!
s. 18
8
Najvyššie Dobro je ako voda.
Voda je dobrá a potrebná pre
desaťtisíce vecí, hoci nijako o to nezápasí.
Nachádza sa aj tam, kde je to
podľa mnohých ľudí zlé a je teda v mnohom ako Cesta Tao.
pre dobro obydlia - dobrý pozemok,
pre dobro srdca - jeho hĺbka,
pre dobré ľudské vzťahy - princíp ľudskosti,
pre správnu reč - dôveryhodnosť,
pre dobré pomery - usporiadaná vláda,
pre správnu
činnosť - správne schopnosti,
pre každú dobrú aktivitu - správna včasnosť.
A len preto, že sa o nič
nezápasí, všetko je!
s. 19
9
Prehnať niečo, až to pretečie cez
okraj - či nie je lepšie nechať to tak?
Vypočítavo niečo preceňovať - či
nie je lepšie nevenovať tomu pozornosť?
Prepĺňať si paláce zlatom a
drahokamami, ktoré neustrážiš,
zotrvávať v prepychu a
urodzenosti a dospieť tým k vlastnej škode?!
Úspešne zavŕšiť a ísť od toho -
to je večná Cesta Tao!
s. 20
10
Jednotná plnosť ducha v jeho
správnych medziach umožní nerozrušenosť!
Prejavovanie životnej energie až
do tej najjemnejšej mäkkosti umožní zostávať dieťaťom!
Očistenie a odstránenie toho, čo
bráni nazeraniu do tej najbytostnejšej prapodstaty umožní nedopúšťať sa chýb!
Milovaním ľudu správne vládnuť
umožní nenamáhať sa zbytočným premýšľaním!
Ponechať, nech sa brány Nebies
prirodzene otvárajú a zatvárajú, umožní nebyť v strehu ako samička pri
hniezdení!
Na všetky štyri strany jasná
osvetlenosť umožní zotrvávať v nezasahovaní!
Narodiaci sa,
skultivujúci sa,
má potom žiť a nič nevlastniť,
stále konať a neuľpievať,
prežiť dospelosť, a nebyť
"panovaniachtivý"!
A to je to, čomu hovorím podstata
energie Te!
s. 21
11
Tridsať žŕdok obopnutých
lúkoťami, to je nevyhnutný predpoklad voza,
no jeho upotrebiteľnosť vytvára
aj jeho "je"
aj jeho
"nie je".
Hrnčiarske práce sú nevyhnutným
predpokladom nádoby,
no jej upotrebiteľnosť vytvára aj
jej "je"
aj jej "nie je".
Práce s tesárskymi nástrojmi,
ktorými sa robia okná a dvere,
sú nevyhnutným predpokladom domu,
no jeho upotrebiteľnosť vytvára
aj jeho "je"
aj jeho
"nie je".
Preto:
To ich "je" tvorí
užitočnosť vecí,
To ich "nie je" vytvára
ich použiteľnosť!
s. 22
12
Päť farieb súčasne oslepuje oko,
päť zvukov súčasne ohlušuje ucho,
päť chutí súčasne mätie ústa,
ohnivé kone a lov rozdivočia
srdce
a náhle uzretie vzácneho tovaru
vzbudzuje v človeku chuť privlastniť si ho!
Dokonalý Človek tvorí pre žalúdky
a nie pre vidiny
a preto
pridŕža sa týchto a odmieta
tamto!
s. 23
13
V stave milosti či nemilosti, čo
ak sa ozve zrazu strach?
V blahobyte či utýranosti, čo ak
sa ozve zrazu moje telo?
Prečo vravím:
"V stave milosti či
nemilosti, čo ak sa ozve zrazu strach?"
Stav milosti prináša aj obavu
pádu.
A teda
čo ak sa po dosiahnutí vysokého
postavenia ozve zrazu strach?
čo ak sa po strate vysokého
postavenia ozve zrazu strach?!
Naozaj sa možno preto obávať:
"V stave milosti či
nemilosti, čo ak sa ozve zrazu strach?"
Prečo vravím:
"V blahobyte či utýranosti,
čo ak sa ozve zrazu moje telo?"
Pretože,
ak som naopak schopný stavu
odtelesnenia, akáže utýranosť?!
Preto:
kto si vo váženosti, telom učiní
Podnebesie, bude môcť v Podnebesí prebývať,
kto si v láske, tak ako telo
zamiluje Podnebesie, bude mu môcť byť Podnebesie zverené!
s. 24
14
To, na čo sa dívam a nevidím,
toho pomenovateľnosť nazývam to "najrozptýlenejšie",
To, čo počúvam a nepočujem, toho
pomenovateľnosť nazývam to "najzreteľnejšie",
To, na čo siaham a nedosiahnem,
toho pomenovateľnosť nazývam to "najminimálnejšie".
No túto trojitosť nemožno nijako
konkrétne pochopiť!
Pretože
jej mnohorakosť tvorí
univerzálnosť,
jej najvyššia výška neoslepuje
svojou žiarou,
jej najhlbšia hĺbka nezatemňuje
svojou temnotou.
Je to spletitosť,
spletitosť, ktorá sa nedá
pomenovať!
Vždy znovu a znovu sa
prinavracajúca v nebytie.
V to, čomu sa hovorí
"beztvará tvárnosť nebytia",
v tie podoby vecí, o ktorých sa dá
povedať, že sú absolútne rozplynuté.
Kráčaš tomu v ústrety a nevidíš
toho hlavu,
sleduješ to zozadu a nedovidíš
toho ukončenie.
Pridŕžaj sa Cesty minulosti, by
si sa vyznal v prítomnosti!
A schopnosť spoznávania počiatkov
minulosti, to nazývam "pamäťou Cesty Tao"!
s. 25
15
Ani učenci, usilujúci sa spoznať
klady minulosti, hoci prenikajú až do tých najjemnejších tajomstiev jej
počiatkov, nie sú schopní rozpoznať to do hĺbky.
Veď ani s to nedá rozpoznať!
Preto:
Treba sa stále otužovať ako pred
prebrodením ľadovej rieky!
A akým ostražitým treba pritom
byť!
Akoby hrozilo zo všetkých strán
nebezpečenstvo.
A akým rozvážnym treba pritom
byť!
Ako vo chvíľach, keď človek
vykonáva privítací obrad.
A akým všeprenikajúcim treba
pritom byť!
Ako voda z roztápajúceho sa ľadu.
A ako treba považovať všetko za
veľmi dôležité!
Akoby si stál pred sebou ako pred
neopracovaným drevom.
A akým vyprázdneným treba pritom
byť!
Akoby si bol bezodnou hlbinou!
A akým stále nevyjasneným treba
pritom byť!
Akoby si si sám sebe pripadal
hlupákom.
Veď ako inak by si dokázal zo
svojej pôvodnej nevedomosti dopracovať sa do stavu ničím nenarušiteľnej
vyrovnanosti?!
Veď ako inak by si dokázal zo
svojej pôvodnej ustrnulosti dopracovať sa do stavu tej najprenesmiernejšej
tvorivosti?!
Tí, čo sa usilujú o takúto Cestu
poznania, nikdy v ničom "nepretečú cez okraj"!
A len preto, že v ničom
"nepretečú cez okraj", sú schopní naberať do seba stále viac a viac a
konca v tom nikdy nedôjdu!
s. 26
16
Dosahovaním ťažiska
vyprázdnenosti dosahujem stav jednoty.
V desaťtisícoch vecí, ktoré sa
neustále uskutočňujú, pozorujem jav akoby stáleho prinavracania sa.
Nespočetné množstvá mysliacich
bytostí i nemysliacich vecí akoby sa
znovu a znovu krúživo prinavracali ku svojim koreňom.
Prinavracanie sa ku koreňom
nazývam "stavom utíšenia"
a to je to, čo možno nazvať
"znovuobnovením určenia".
Znovuobnovením určenia sa vymedzí
aj moje bytie
a pochopenie svojho bytia, to
nazývam "pochopením svojho správneho zmyslu"!
Nepochopenie svojho správneho
bytia býva sebaklam, ktorý plodí strašné nebezpečenstvá!
Z pochopenia svojho správneho
bytia sú následné formy správania sa.
Formy správania sa - a následná
verejnoprospešnosť.
Schopnosť vládnutia - následná
účasť Nebies,
účasť Nebies - následná účasť na
Ceste Tao,
účasť na Ceste Tao - a z toho
následná dlhovekosť.
A potom už strata tela nie je
nijakou smrteľnou pohromou!
s. 27
17
"Za tých najdokonalejších
Vládcov, nižšie postavení vedia sami od seba, ako má čo byť,
za ďalších vládne rodinkárenie a
podliezanie,
za ďalších ustrašenosť
a za ďalších už len všeobecná
nenávisť!
A kde niet dôvery, tam zavládne
nedôvera!"
Ó, aké ďalekosiahle sú tieto
vzácne slová.
Len tam, kde sa bude môcť plodne
pracovať, tak ako treba,
len tam sa budú môcť ľudia vo
všetkých stovkách rodov upokojovať:
"Je to s nami prirodzené!"
s. 28
18
Ak sa začne veľkolepá Cesta Tao
narúšať, obvykle býva snaha o princíp ľudskosti a konania v medziach správnosti
a spravodlivosti!
Ak začnú narastať špekulácie a
podvody, obvykle vzniká obrovské úsilie o umelú nápravu!
Ak vymizne súdržnosť šiestich
hlavných kmeňov, obvykle vzniká snaha o princíp synovskej poslušnosti a
bratskej lásky!
A ak v krajinách a rodoch
zavládne rozvrat a anarchia, obvykle začína úsilie o princíp vernosti a
občianskej poddajnosti!
s. 29
19
Skoncujme s
"dokonalosťou" a odmietnime "mudrlantstvá" a ľud tým
stonásobne získa!
Skoncujme s "princípom
ľudskosti" a odmietnime "princíp konania v medziach správnosti a
spravodlivosti" a ľud sa prinavráti k synovskej poslušnosti a bratskej
láske!
Skoncujme so
"šikovnosťou" a odmietnime "osobný prospech" a nebude
nijakých zlodejov a lupičov!
Veď všetky tieto tri druhy
správania sú prejavmi nekultúrnosti!
Preto:
Nech ká vám odteraz prináleží:
mať za vzor prostotu,
pridŕžať sa
prirodzenosti,
potláčať
sebeckosť
a znižovať
žiadostivosť!
s. 30
20
Skoncujme s učenosťou a bude po
starostiach!
Jedinečné a mnohé navzájom
odstraňovať - načo?!
Dobré a zlé navzájom naháňať -
načo?
Veď čoho sa raz človek bojí, toho
sa už nedokáže nebáť!
Ach, koľko neuvážeností a konca
im niet!
Davy sa valia, vlna za vlnou,
akoby sa išli s pôžitkom
zúčastňovať na krvavých obradoch v obetných ohradách,
akoby sa išli s pôžitkom zúčastňovať slávnostných jarných
obiet na obradných terasách!
Ó, len ja jediný som ľahostajný a
nikam sa nenáhlim, ako novorodenec čo ešte nie je ani dieťaťom!
Som ľahostajný, akoby som s už
netúžil nikam prinavracať!
Davy sa pachtia po nadbytku,
len ja jediný by som sa najradšej
všetkého zbavil!
Moja myseľ je ako myseľ
prostáčika.
Ó, ako je neupriamená na nič!
Ostatní ľudia sú prevelemúdri,
len ja jediný som akoby
zaslepený!
Ostatní ľudia sa pachtia po
vedomostiach a veciam sa chcú dostať na kĺb,
len ja jediný som zasnený a od
všetkého odpútaný!
Ó, ako nekonečne pokojný som, ako
oceán,
ó, ako vietor na vrcholkoch hôr,
ktorý už nič nezastaví!
Davy ľudí túžia mať všetko kvôli
niečomu,
len ja jediný som tvrdohlavý,
akoby som šiel hlavou proti múru!
Ja jediný som iný ako ostatní?!
Pretože si vážim Matku-živiteľku!
s. 31
21
Prejavujúca sa energia Te je v
skutočnosti len sled Cesty Tao.
No to, ako sa Cestou Tao veci
uskutočňujú, je nevypočítateľné ako dravý živel.
Ó, aká nevypočítateľná
spontánnosť a šialená dravosť!
Akoby táto spontánnosť a dravosť
boli v jadre Jej základnou podobou!
Ó, aká premiešanosť, akoby boli v
Jej jadre ukryté všetky veci!
Ó, aká nerozoznateľnosť, akoby
bola v jadre kvintesenciou všetkých vecí a akoby táto kvintesencia bola v jadre
tou Jej najpravdivejšou pravdou!
Akoby bola v jadre Jej pravou
vierohodnosťou!
Od minulosti až do prítomnosti
nič, čo bolo pomenované na Ceste Tao, sa nestráca a všetko by sa to dalo
overiť.
Ako viem, že to bolo tak, akoby
sa to práve teraz udialo?!
Jednoducho preto, lebo to tak
bolo!
s. 32
22
Drobulinké - neskôr úplné,
krivé - neskôr rovné,
navlhnuté - neskôr pretekajúce
skoro cez okraj,
prastaré - neskôr nové,
málo - neskôr mnoho,
mnoho a vzápätí sklamanie!
A tak teda,
aby dokonalý Človek skutočne
obsiahol univerzálnosť a bol vzorom v Podnebesí,
nehľadí na seba a preto je
jasnozrivý,
nedáva sebe za pravdu a preto je
obdivuhodný,
nie je priebojný a preto je
úspešný,
nie je namyslený a preto je
popredný
A jedine preto, že s nikým
nezápasí, niet v Podnebesí nikoho, kto by si dovolil zápasiť s ním!
Veď už oddávna hovorievali:
"Najprv malilinké a napokon
celé!"
Nuž či by to boli bývali len
prázdne slová?!
A práve dožadovaním sa úplnosti
dosahuje sa návratnosť!
s. 33
23
Rozprávať čo najmenej je
prirodzené.
Veď ani tajfún nevíchri až do
rána
a ani prietrž mračien netrvá po
celý deň.
Čo ich spôsobuje?
Nebo a Zem.
A ak ani Nebo a Zem nedokážu nič
spôsobovať dlhodobo, tak čo potom človek!
Preto:
Postupujte činorodo na Ceste Tao!
A tým sa stotožníte aj s Jej
tvorivou energiou Te!
No kto sa stane súčasťou Jej
straty, bude aj stotožnením sa s Jej stratou.
Kto sa stotožní s Cestou Tao,
pociťuje radosť z Cesty Tao!
Kto sa stotožní s Jej tvorivou
energiou Te, pociťuje radosť z Jej tvorivej energie Te!
No kto sa stotožní s Jej stratou,
bude mať radosť len z Jej straty!
A kde zanikne dôvera, tam vznikne
nedôvera!
s. 34
24
Kto sa stavia na špičky, prestáva
stáť pevne,
kto ustrnie v polkroku, prestane
kráčať,
kto hľadí iba na seba, prestáva
byť jasnozrivý,
kto dáva iba sebe za pravdu,
prestáva byť hodný obdivu,
kto odporuje, prestane byť
úspešný
a kto sa len samým sebou pýši,
nebude dlho v popredí!
Kto však postupuje Cestou Tao,
ten si povie:
"Ach, ké malicherné je
prejedať sa a pachtiť sa za vecami!"
Preto:
Kto stelesňuje Cestu Tao, nikdy v
tom nezotrváva!
s. 35
25
Jestvovalo čosi ako rozvírený
prúd ešte pred zrodom Neba a Zeme.
Ach, aké osamelé a pusté vo
svojej samojedinosti trvalo bezo zmien!
Krúživo plynulo ničím
neohrozované.
Možno, že preto sa stalo Matkou
Podnebesia!
Neviem toho pomenovanie a preto
to označujem znakom: Cesta
A ak som predsa nútený pomenovať
ju, tak ju nazvem: Obrovská!
Čo je obrovské, o tom možno
povedať, že je rozpínavé.
Čo je rozpínavé, o tom možno
povedať, že je nekonečné.
Čo je nekonečné, o tom možno
povedať, že je navracajúce sa.
Preto:
Cesta Tao je Obrovská,
Nebo je Obrovské,
Zem je Obrovská,
Človek je obrovsky Veľký!
Jadrom tohto vymedzenia sú teda
štyri veľkosti a Človek je jednou z nich!
Zákony Človeka podmieňuje Zem,
zákony Zeme podmieňuje Nebo,
zákony Neba podmieňuje Cesta Tao
a Cesta Tao je sama zo seba!
s. 36
26
Ťažké je koreňom ľahkého,
Pokojné je pánom upachteného!
A tak teda
Dokonalý Človek sa vo svojom
každodennom konaní nikdy neodťahuje od bremena povinností
a nech by mal pred sebou
akékoľvek vidiny blahobytu, zostáva nad to povznesený ako lastovička vo
výšavách.
Veď či vládca desaťtisícovej
armády má právo, kvôli svojej osobe, brať na ľahkú váhu celé Podnebesie?!
A ak ho berie na ľahkú váhu,
veľmi rýchlo v ňom statí oporu.
A kto sa takto spochabí, stratí
aj panovnícku moc!
s. 37
27
Kto správne postupuje, nevybočí z
koľají,
kto sa správne vyjadruje,
nenarobí chyby v argumentáciách,
kto správne počíta, nepotrebuje
si robiť zárezy na bambuse,
kto správne dvere zatvára,
nepotrebuje zámky ani závory, aby ich niekto chcel otvoriť
a kto správne viaže, nepotrebuje
pradivá ani zauzlenia, aby to niekto chcel rozviazať.
Preto:
Dokonalý Človek trvalo koná
správne a v záujme ľudí, a preto
ľudí nepodceňuje,
trvalo koná správne a v záujme vecí, a
preto
ani veci nepodceňuje.
O ňom sa skutočne teda dá povedať,
že všetko jasnozrivo predvída
a všetkému dokonale porozumie!
Preto:
Dobre a správne sa správajúci k
ľuďom nech sú učiteľmi tých, čo sa k ľuďom zle správajú,
zle a nesprávne sa správajúci k
ľuďom nech sú materiálom pre tých, čo sa k ľuďom dobre správajú!
A kto by si nevážil svojho
učiteľa
a necenil svoj materiál,
Nech by bol akokoľvek múdry,
dopustí sa tým hrozného omylu!
A potom sa skutočne už len dá
povedať: "To chce zázrak!"
s. 38
28
V aktívnom pochopení svojej
mužskosti a pridŕžaní sa svojej ženskosti sa tvorí riečište Podnebesia
a v tvoriacom sa riečište
Podnebesia sa trvalo a neprerušiteľne tvorivá energia Te znovu a znovu
prinavracia do stavov novorodenectva.
V aktívnom pochopení svojej
"beloby" a pridŕžaní sa svojej "černe" sa tvoria kontúry
Podnebesia
a v tvoriacich sa kontúrach
Podnebesia sa trvale a neprerušiteľne tvorivá energia Te znovu a znovu
prinavracia do stavov nulovosti.
V aktívnom pochopení svojej
odvahy a v pridŕžaní sa svojej hanblivosti sa tvorí škála hĺbok Podnebesia
a v tvoriacej sa škále hĺbok
Podnebesia sa trvalo a neprerušiteľne tvorivá energia Te prinavracia do stavov
základnej prirodzenej prostoty.
A ak sa pôsobenie takejto
prostoty rozšíri na všetko, stane sa to aj nástrojom vlády.
A ak si nástroj takejto vlády
osvojí Dokonalý Človek, potom sa takými stanú aj všetci jeho hodnostári i
starejší rodov.
A potom
"zákony prestanú stínať
hlavy"!
s. 39
29
Vodca armády sa rozhodne zmocniť
sa Podnebesia a podľa toho koná.
No ja už vidím, že nedosiahne
vôbec nič!
Veď Podnebesia je veľmi subtílna
nádoba, s ktorou nemožno zaobchádzať hocijako!
Takým zaobchádzaním ju iba
zničíte
a násilným zmocnením sa jej ju
stratíte!
Pretože
Veci buď postupujú alebo
zostupujú,
buď sa vstrebávajú alebo vytryskujú,
buď silnejú alebo
slabnú,
Buď bujnejú alebo zanikajú!
A tak teda
Dokonalý Človek odmieta
krajnosti,
odmieta výstrednosti,
odmieta prehnanosti!
s. 40
30
Na Ceste Tao byť osožným vodcom
ľudí, to neznamená vojskom
Podnebesie násilne k niečomu
donucovať.
Lebo také konanie sa rado zvykne
vracať!
Veď kde sa rozloží armáda, tam
zostane len tŕnie a bodľačie
a po vpádoch obrovských vojsk
nastanú nevyhnutne roky utrpenia!
Plodom dobrého úsilia rozhodne
nie je uzurpátorstvo,
nie je spupná
pýcha,
nie je robenie
si na protiveň,
nie je
bezohľadnosť,
nie je podmaňovanie
si vecí
a nie je
násilie!
Až keď veci neustále plodne
prekvitajú, až vtedy sa stávame úctyhodným človekom!
Naozaj vám radím:
Neschádzajte z Cesty Tao!
Kto zíde z Cesty Tao, veľmi
rýchlo je s ním koniec!
s. 41
31
Nech by vyzerali akokoľvek
sľubne, vojenské zbrane nie sú šťastné prostriedky a veciam sú len na škodu!
Preto v tom Cesta Tao nespočíva!
Ak kniežatá zotrvávajú v pokoji,
potom prevahu získava smerovanie doľava,
ak kniežatá začnú narábať so
zbraňami, potom prevahu získava smerovanie doprava.
Vojenské zbrane teda naozaj nie
sú šťastné prostriedky a nemajú byť nástrojmi ušľachtilého človeka!
Preto on po nich nikdy nesiaha a
jediné, čo kladie nadovšetko, to sú mierové vyjednávania.
Veď víťazstvo pomocou ohavností,
to v skutočnosti znamená mať záľubu vo vraždení ľudí
a záľubou vo vraždení ľudí sa
nedá dosiahnuť presadenie svojej vôle v Podnebesí!
Šťastnými životnými skutkami sa
smeruje doľava,
nešťastnými životnými skutkami sa
ustupuje doprava!
Ale porazený generál máva obradné
miesto vľavo,
víťazný generál máva obradné miesto vpravo.
No povedzte, či to nie je ako
rozmiestnenie na pohrebe!?
A či množstvo pobitých ľudí nie
je dôvodom pre náreky?!
Tak teda vojnové víťazstvo naozaj
nie je nič iné než dôvod pre pohrebný ceremoniál!
s. 42
32
Cesta Tao vo svojej prapôvodnej
jednoduchosti trvala už pred vznikom pomenovateľností a v Podnebesí
nepotrebovala ani v tom najmenšom nikdy nijakého pomocníka!
Keby len lénni páni a králi boli
schopní pridŕžať sa Jej, všetky desaťtisíce vecí by sa samé od seba pridŕžali
svojich určení
A Nebo a Zem by boli v takej
vzájomnej harmónii, že na všetko akoby "padala sladká rosa".
Aj ľud ba bol potom sám od seba
taký, aký má byť!
No aj vydávania príkazov a
nariadení sú pomenovateľnosti
a pri pomenovateľnostiach má
múdry človek vždy vedieť, kedy prestať!
Veď ak vie, kedy prestať, potom
je nádej, že to neskončí pohromou!
A ak som nútený použiť ešte jedno
prirovnanie, tak teda:
Cesta Tao je v Podnebesí ako
koryto a hlbina pre rieky a moria!
s. 43
33
Spoznať iné - to je poznanie,
spoznať seba - to je osvietenie!
Zvíťaziť nad inými - to je sila,
zvíťaziť nad sebou - to je
mohutnosť!
Vedieť sa uspokojiť - to je pravé
bohatstvo,
byť neochabujúci vo svojom konaní
- to je pravá vôľa!
Nevzdávať sa toho, akým mám byť
- to je vytrvalosť!
A potom zomrieť a nepominúť - to
je dlhovekosť!
s. 44
34
Ó, veľkolepá Cesta Tao, schopná
plynúť doľava i doprava!
Od Teba závisia zrody
desaťtisícich vecí i to, že ony bez rozkazu spejú k svojim plodným výsledkom!
Nerobíš si slávu z toho, že šatíš
a živíš desaťtisíce vecí všetvorstva a ani sa nerobíš ich vládkyňou!
Trvalo a navždy si ani v
najmenšom nepraješ honosiť sa tým!
V kolobehu prinavracajúcich sa
desaťtisícich vecí všetvorstva nikdy sa nehráš ani na ich vládkyňu, ani na ich
veliteľku!
A práve preto Ťa možno pomenovať
Veľkou, lebo sama sa naozaj nikdy Veľkou nerobíš!
Preto:
Si naozaj schopná Veľkosti!
s. 45
35
Pevne sa pridŕžajúc Jej Veľkosti,
Podnebesie sa začne uberať Jej smerom!
A uberajúc sa Jej smerom, nebude
ohrozená ani jeho spokojnosť,
ani jeho vyváženosť!
Lahodná hudba a výborné pokrmy sú
schopné zastaviť putujúceho.
No to, čo vyžaruje z Cesty Tao,
vychutnávaš a
nedovychutnávaš sa toho,
dívaš sa na to a
nevynadívaš sa na to,
počúvaš to a nedopočúvaš sa toho,
užívaš to a
nikdy nie si schopný to
vyčerpať!
s. 46
36
Ak je prianie niečo stiahnuť,
muselo to byť pôvodne dlhé,
ak je prianie niečo zoslabiť,
muselo to byť pôvodne silné,
ak je prianie niečo odstrániť,
muselo to najprv niekde povstať,
ak je prianie niečo vyňať, muselo
to najprv k niečomu prináležať!
A tým sa dá naozaj vysvetliť a až
do tých najmenších podrobností objasniť aj to, prečo mäkké a slabé napokon
víťazí nad tvrdým a silným!
No tak ako ryby nemožno vyhnať z
ich vodných hlbín,
Tak ani nástrojom prospešnosti
krajiny nemôže byť: obetovať ľudí!
s. 47
37
Cesta Tao sa vždy uskutočňuje nezasahovaním!
Keby sa kniežatá a kráľi
pridŕžali tejto zásady, desaťtisíce vecí by sa samy od seba pretvárali vo svoje
premeny.
No ak by chcel niekto do procesu
och premien predsa zasahovať, musí mať na pamäti zásadu nevypovedateľnej
prostoty!
A k zásade takejto prostoty patrí
aj stav bezžiadostivosti!
A kde niet žiadostivostí, tam je
pokoj a Podnebesie sa usmerňuje samo od seba!
Druhý zvitok
O Jej tvorivej
energii Te
s. 51
38
V najvyššom stupni energia Te sa
ako taká neprejavuje, a predsa takou je,
v najnižšom stupni energia Te
sama sebou nešetrí, a predsa tvorivou už nie je.
V najvyššom stupni energia Te nič
nevykonáva, a predsa niet ničoho, čo by bolo treba ešte vykonať,
v najnižšom stupni energia Te
koná a koná, a predsa všetko ešte len treba vykonať!
V najvyššom stupni princípu
ľudskosti netreba do ničoho zasahovať,
v najvyššom stupni princípu
konania v medziach správnosti a spravodlivosti je ako do čoho zasahovať
a v najvyššom stupni dodržiavania
pravidiel obradnosti niet už ničoho, čo by nebolo vhodné, a tak už ani holé
ramená nie sú pohoršujúce!
s. 53
39
Už od pradávna platí: je treba
dosahovať jednotnosť!
Nebesia dosahujú jednotnosť
svojou priezračnosťou,
zem dosahuje jednotnosť svojou
zhustenosťou,
duchovno dosahuje jednotnosť
svojou nadprirodzenosťou,
hlbina dosahuje jednotnosť svojou
naplniteľnosťou,
desaťtisíce vecí dosahujú
jednotnosť svojimi zrodmi
a ďalší a ďalší
vládcovia dosiahnu jednotnosť tým, že budú privádzať Podnebesie
k šťastnému osudu!
Keby Nebesia neboli priezračné,
hrozilo by im zrútenie,
keby Zem nebola zhustená, hrozilo
by jej vykypenie,
keby duchovno nebolo
nadprirodzené, hrozila by mu smrteľnosť,
keby hlbina nebola naplnená,
hrozilo by jej vyčerpanie,
keby desaťtisíce vecí neboli
neustále rodiace sa, hrozilo by im vyhubenie
a keby ďalší a ďalší
vládcovia prestali byť úctyhodní, hrozilo by im zvrhnutie!
Preto:
Vznešenosť nech si kladie za
podklad ubiedenosť,
vysokovážená úctyhodnosť nech si
kladie za podklad poníženosť!
„Ale veď naši najnovší vládcovia
často o sebe hovoria, že sú úbohé opustené siroty! Či to nie je pravý
podklad ubiedenosti?!“
„Nie!“
Pretože:
ak je niekde veľa vozov, tam
predsa voz nechýba!
A nemusí si priať stať sa
drahokamom, čo už je nefritom,
ani ozdobou, čo už je ozdobným
kameňom!
s. 54
40
V zvratoch je pohyb Cesty
Tao,
v poddajnosti je
upotrebiteľnosť Cesty Tao!
A tým sa desaťtisíce vecí
neustále rodia v svoje bytia
a z bytí nebytia!
s. 55
41
Keď vysokopostavený vzdelanec
začuje o Ceste Tao, vzchopí sa a začne ňou postupovať,
keď začuje priemerný vzdelanec
o Ceste Tao, zaváha, či také niečo vôbec je
a keď začuje podpriemerný
vzdelanec o Ceste Tao, pustí sa do hrozitánskeho smiechu.
ale veď ani by to nebola Cesta
Tao, keby sa z Nej taký človek nesmial!
Obvykle sa predsa vravieva:
Osvetľovaním Cesty Tao, akoby sa
naopak zatemňovala,
vstupovaním na Cestu Tao, akoby
sa z Nej naopak ustupovalo
a jednoduchosťou Cesta Tao,
akoby sa naopak komplikovala!
V najvyššej miere energia Te
je akoby hlbina,
v najčistejšej miere energia
Te je akoby hanebnosť,
v najsústredenejšej miere
energie Te je akoby neschopnosť,
v najspoľahlivejšom stave
energia Te je akoby nespoľahlivosť,
v najopravdivejšom stave
energia Te je akoby nestálosť.
Jej najväčšia štvorcovitosť je
akoby bez rohov,
Jej najväčšia nádobitovosť sa
naplní akoby naposledy,
Jej najväčší zvuk je akoby
nezvučný,
Jej najväčší tvar je akoby
beztvarý!
Cesta Tao je tajuplnosť
a nepomenovateľnosť.
No jedine Cesta Tao neustále
všetko dokonale vytvára!
s. 56
42
Cesta Tao tvorí Jedno,
Jedno vytvára Dve,
Dve vytvára Tri,
Tri vytvára desaťtisíce vecí,
desaťtisíce vecí neustále odnáša
prúd „jin“ a prináša prúd „jang“
a v tom plynúca životná
energia čchi je nato, aby všetko zharmonizovala.
Najnezávideniahodnejšie je byť
opustenou sirotou. A predsa sa kniežatá a králi radi tak titulujú!
Pretože
veci sú alebo rozrušované
a odstraňované, aby opäť povstávali,
alebo sú na svoj vrchol vynášané,
aby vzápätí zanikali!
To je veľmi poučné pre ľudí
a preto je to učenie, ktoré aj ja hlásam!
Silnému nosníku zlom nehrozí
a tak ani mne, otcovi tohto
učenia!
s. 57
43
V Podnebesí z tej
najútlejšej útlosti akoby galopom dospievame do stavu najstuhnutejšej
strnulosti.
A nebytím vkročíme do stavu
neaktivity.
Z toho som najlepšie
pochopil prospešnosť nezasahovania!
A práve príkladnosť bez slov
a
prospešnosť nezasahovania,
to je to najcennejšie, čo sa dá
v Podnebesí dosiahnuť!
s. 58
44
Povesť či telo – čo z toho
ti je bližšie?
Telo či majetok – čo z toho
ti je viac hodné?
Dosiahnutie slávy či riziko
záhuby – čo z toho je škodlivejšie?
A to je ten pravý dôvod,
prečo sa za prehnané oddávanie sa
láske draho platí,
prečo sa veľkým hromadením
bohatstva dospieva k pohrome!
Ak sa vieš uspokojiť – nebudeš
zahanbený,
ak vieš prestať – nebudeš
ohrozený.
A tak sa dožiješ dlhého
trvania!
s. 59
45
Najväčšie zavŕšenie akoby bolo
mrhaním, no jeho potrebnosť nie je
ošiaľom,
Najväčšia preplnenosť akoby bola
rozliatím, no jej potrebnosť nie je
zbytočnosťou,
najväčšia priamočiarosť akoby
bola ohnutím,
najväčšia zručnosť akoby bola
nešikovnosťou,
najväčšia výrečnosť akoby bola
iba biednym hlesnutím!
Rýchlou chôdzou premôžeš chlad
a upokojením premôžeš
rozhorúčenosť.
Je teda jasné, že vyrovnávaním
vytvára sa správny stav Podnebesia!
s. 60
46
Ak sa v Podnebesí
uskutočňuje Cesta Tao, kone orú a hnoja polia,
ak sa v Podnebesí
neuskutočňuje Cesta Tao, vojnové kone sa preháňajú krajinou!
A niet veru väčšej pohromy,
než nevedieť sa uspokojiť
a niet veru osudnejšej
chyby, než stať sa chamtivým!
Preto:
Až v schopnosť vedieť sa
uspokojiť je trvalé uspokojenie!
s. 61
47
Aj bez vykročenia z dverí dá
sa spoznať Podnebesie,
aj bez vyhliadnutia z okna
dá sa odpozorovať večná Cesta Tao!
Veď čím ďalej zachádzaš, tým
menej je tvoja myseľ schopná obsiahnuť!
A tak teda
Dokonalý Človek spoznáva bez
toho, aby za tým chodil,
pomenúva bez toho, aby to videl
a završuje bez toho, aby do toho
zasahoval!
s. 62
48
Venovať sa štúdiu, tomu hovoria:
„úspešne vzostupovať“,
Venovať sa Ceste Tao, tomu
hovoria: „spôsobovať si škodu!“
Ale veď ďalším „spôsobovaním si
škody“ dospievam do stavu nezasahovania!
A v dôsledku
nezasahovania nie je potom nič, čo by sa nevykonávalo!
Udržať si Podnebesie, to chce
trvalo do ničoho nezasahovať!
Lebo ak do toho zasahujete,
nedokážete si Podnebesie udržať!
s. 63
49
Dokonalý Človek i bez toho,
aby sa staral o starosti stoviek rodov, stará sa o ne!
Voči dobrým a schopným som
dobrý,
voči zlým a neschopným som
taktiež dobrý,
- to je tvorivá energia
Dokonalého Dobra!
Voči dôveryhodným som dôveryhodný
ale aj voči nedôveryhodným som
dôveryhodný,
- to je tvorivá energia
Dôveryhodnosti!
A Dokonalý Človek,
aj keby bol v Podnebesí
úplne utiahnutý a uzavretý, aj tak má stále na mysli celé Podnebesie.
Veď pre Dokonalého Človeka akoby
Ono bolo jeho dieťaťom!
s. 64
50
Príchod – narodenie,
odchod – smrť.
životné dospievanie – jedna
tretina,
životné odumieranie – jedna
tretina,
aktívny život medzi dospievaním
a odumieraním – tiež jedna tretina!
Prečo?!
Jednoducho preto,
aby život dosiahol svoje
naplnenie!
Kto počúvne, ako správne žiť,
tomu ani v najhlbšej
divočine nepretne cestu tiger či jednorožec,
toho ani v najzúrivejšej
bitke nezasiahne nijaká zbraň,
lebo nebude toho jednorožca,
ktorý by doňho vrazil,
nebude toho tigra, ktorý by ho zdrapol,
nebude toho vojaka, ktorý by naňho meč vytasil!
Prečo?!
Jednoducho preto,
že toto nie je ešte miesto jeho
smrti!
s. 65
51
Cesta Tao ich rodí,
energia Te ich živí,
veci ich formujú
a fyzická sila ich dovršuje!
A tak teda
pre desaťtisíce vecí všetvorstva
nie je naozaj nič dôležitejšie než rešpektovať
Cestu Tao a vážiť si Jej
tvorivú energiu Te!
Rešpektovať Cestu Tao
a vážiť si Jej tvorivú
energiu Te
nijaký príkaz neprikazuje
a je to teda spontánne prirodzené!
Preto:
Cestou Tao zrodený a
energiou Te živený,
dospejúc,
zosilnejúc,
zosúladiac sa,
sformujúc sa,
zoživotaschopniac sa
a rozmnožiac sa,
má potom žiť a nevlastniť,
stále konať, no neuľpievať,
žiť dospelosť, no „nebyť
panovačný!“
A to je skutočne to, čomu sa
hovorí: Pravá energia Te!
s. 66
52
Ak má Podnebesie počiatok, má teda
i Matku.
A kto dospeje k tomu,
že má Matku, pochopí, že je dieťaťom.
A kto dospeje k tomu,
že je dieťaťom, dospeje k opätovnej prítulnosti k svojej Matke.
A vtedy už strata tela nie
je nijakým nešťastím!
Zataras vstupy svojho vnútra
a uzatvor ich brány a tvoje telo bude bez námahy!
Roztvor vstupy svojho vnútra
a uvoľni ich priechodnosti a neubrániš si telo od vyčerpania!
Čo najmenej očami lačnieť po
veciach, tomu hovorím: múdrosť!
A pridŕžať sa pritom
pôvodnej jemnosti, tomu hovorím: sila!
Využívajúc Jej žiarivú
osvetlenosť, prinavrátite sa k jasnozrivej múdrosti!
A potom zrieknutie sa
telesností nebude nijakou pohromou.
A to je to, čím sa dá
obnovovať trvácnosť!
s. 67
53
Ak ja, ktorý mám obmedzené
vedomosti, hodlám kráčať veľkolepou
Cestou Tao,
iba z jedného-jediného mám
strach!
No veľkolepá Cesta Tao je
v skutočnosti veľmi prostá, a predsa si Ju ľudia ešte radi skracujú!
Vladársky dvor si žije
v odtrhnutosti,
kým vydrancované polia sú
spustnuté
a verejné sýpky zívajú
prázdnotou.
No odevy vrchnosti sú vyparádené,
spoza opaskov im ostré meče
vytŕčajú,
jedlom a pitím sa bezostyšne
prežierajú,
tovarom a bohatstvom sa
prepchávajú.
A to už treba naozaj nazvať
zlodejstvom!
Takéto „hrdinstvo“ veru nie je
Cesta Tao!
s. 68
54
Čo je dobre zakorenené, to sa nedá
vytrhnúť,
čo je dobre prichytené, to
nemožno odcudziť!
A tak ani tradíciu
rituálnych obetí predkom, vykonávaných synmi a vnukmi, nemožno prerušiť!
Uvedúc sa v správny
poriadok, stáva sa moja energia skutočne tvorivou,
Uvedúc svoju rodinu
v kultivovaný poriadok, stane sa jej tvorivá energia mnohonásobnou,
Uvedúc svoju rodnú občinu
v kultivovaný poriadok, stane sa jej tvorivá energia skutočne
ďalekosiahlou,
Uvedúc svoju krajinu
v kultivovaný poriadok, stane sa Jeho tvorivá energia naozaj univerzálnou!
Preto:
Čo sa týka svojho tela, pozorne
naň dohliadajte!
Čo sa týka rodiny, pozorne na ňu
dohliadajte!
Čo sa týka rodovej občiny, tiež
na ňu pozorne dohliadajte!
Čo sa týka krajiny, aj na ňu
pozorne dohliadajte!
A čo sa týka celého
Podnebesia, i na to treba pozorne dohliadať!
Lenže, ako by som mohol ja
rozumieť celému Podnebesiu?
Jednoducho takto!
s. 69
55
Ten, kto má hojnosť tvorivej
energie Te, je prirovnateľný k novorodeniatku:
ani pichnutia hmyzom mu nehrozí,
ani uštipnutie hadom mu nehrozí,
ani roztrhanie dravou zverou mu
nehrozí,
ani uchmatnutie dravým vtákom mu
nehrozí!
Hoci má slabé kosti a mäkké
svaly, pevne sa drží Matky-Živiteľky!
A hoci pritom nemá ani
pomyslenie na spojenia muža a ženy, je schopný doviesť svoj plodivý akt
k vrcholnému dovŕšeniu!
Vedieť tvoriť súčinne, to
nazývam: trvalosť!
Vedieť tvoriť trvalo, to nazývam:
múdrosť!
A tým rozhojňovať život, to
nazývam: šťastný osud!
Srdcom a mysľou správne
pôsobiť na svoju životnú energiu čchi, to nazývam: silou!
No keď sa veci iba fyzicky
posilňujú, rýchlo starnú a tomu hovorím nesledovať Cestu Tao!
A kto nesleduje Cestu Tao,
s tým je veľmi rýchlo koniec!
s. 70
56
Byť múdry neznamená veľa hovoriť,
veľa hovoriť neznamená byť múdry!
Zatarasovať vstupy svojho vnútra,
uzatvárať ich brány,
obrusovať svoju ostrosť,
uvoľňovať svoju vyhranenosť,
zmierňovať svoju žiarivosť
a vedieť sa rozumne
stotožniť s naším prašným svetom,
to je to, čo nazývam tým
prapôvodným stotožňovaním sa!
Preto.
nemožno o nič usilovať len
preto, že mi je to drahé,
nemožno o nič usilovať
z vlastnej rozhadzovačnosti,
nemožno o nič usilovať zo
ziskuchtivosti,
nemožno o nič usilovať zo
zlomyseľnosti,
nemožno o nič usilovať
z hrabivosti,
nemožno o nič usilovať
z ochoty zbedačenia sa!
Preto:
Konajte len v snahe
tvorivého obohacovania Podnebesia!
s. 71
57
Nech sú krajiny spravované
správne,
nech je používanie vojsk čo
najzriedkavejšie
a nech sa v Podnebesí
nezasahuje do prirodzeného chodu vecí!
Prečo som dospel k takémuto
záveru?!
Pre toto:
Dosť už bolo v Podnebesí
zastrašovania a vyhrážania, no osudom ľudu zostáva neustále zbedačovanie!
Ľudia majú stále viac vražedných
nástrojov a v krajinách i v rodinách to vyvoláva stále
väčšiu hnilobu a ľudskú tuposť!
A čím sú ľudia
vynaliezavejší, tým viac ich veci popudzujú k buričstvám,
tým viac sú zákony len
kvetnatými rečami
a zlodejov
a zdieračov je stále viac a viac!
Preto
Dokonalý Človek si povie:
Nebudem zasahovať, nech sa ľud
sám prirodzenou cestou mení!
Budem dobrý a mierumilovný,
nech je ľud sám od seba správny!
Nebudem nič činiť násilne, nech
ľud sám od seba bohatstvo zveľaďuje!
A nebudem vyvolávať ani
žiadostivosti, nech ľud sám od seba žije vo svojej prirodzenosti!
s. 72
58
Ak bude Jeho vláda umiernená, ľud
bude voči nemu úprimný,
ak bude jeho vláda neúprosná, ľud
bude vo vzťahu k nemu bez zábran!
„Ó, veď od šťastia
k nešťastiu je tak náramne blízko!
Ó, veď nešťastie je šťastia
častým premožiteľom!
Tak ako rozpoznám, kde je čoho
krajná hranica
a čo je kvôli čomu
nesprávne?!“
Ak sa správne naopak stane
zriedkavým,
ak sa dobré prevráti v skoro
výstredné,
tak potom ľudská poblúdilosť,
hovorím vám, bude vládnuť naveky!
A tak teda
Dokonalý Človek musí byť zásadový,
no neohrozujúci,
dôsledný, no
neubližujúci,
presný, no
neohraničujúci,
žiarivý, no
neoslepujúci!
s. 73
59
Pre správne spravovanie ľudu
i službu Nebesiam nie je nič dôležitejšie, než skromnosť
a sebaukáznenosť!
Veď len skromnosť
a sebaukáznenosť je skutočne tým, čo sa dá nazvať predvídavosťou!
A predvídavosť je pre
vrcholnú mieru tvorivej energie Te, hovorím vám, to najdôležitejšie!
Veď vo vrcholnej miere tvorivej
energie Te nejestvuje, aby ste boli vo svojom konaní neprimeraní.
A tomu, kto vo svojom konaní
nie je v ničom neprimeraný, sa nestáva, aby nepoznal ťažisko svojej pravej
osi!
A komu sa nestane, aby
nepoznal ťažisko svojej pravej osi, ten je hodný vlastniť krajinu.
A ak sa stane
Matkou-živiteľkou svojej krajiny, je hodný nadlho v tom zotrvávať!
A tak potom skutočne
o ňom možno povedať, že má hlboké korene
a pevné základy!
A to je Cesta Tao dlhej
a plodnej životaschopnosti!
s. 74
60
Skutočne správne spravovať
obrovskú krajinu je podobné umeniu smažiť krehkú rybičku!
A ak sa Podnebesie riadi
Cestou Tao, duše zosnulých sa po smrti nestanú démonmi.
A ak sa duše zosnulých po
smrti nestanú démonmi, ich démonstvo nebude ubližovať ľuďom.
A ak ich démonstvo nebude
ubližovať ľuďom, potom ani Dokonalý Človek nebude nútený nikoho poškodiť.
A tak si tieto dva svety
nebudú vzájomne ubližovať!
Pretože
tvorivá energia Te v nich
bude prúdiť neprerušene!
s. 75
61
keď sa veľká krajina stane akoby
dolným tokom Podnebesia,
stáva sa jeho spojnicou,
stáva sa akoby jeho „samičkou“.
A samička nad samčekom
obvykle víťazí „uspokojením sa“, a to tým, že s uspokojením prijme
svoje miesto „dole“.
Preto:
Veľká krajina práve tým, že voči
malej krajine prijme miesto „dole“,
Získa si ju!
A malá krajina tým, že voči
veľkej krajine prijme miesto „dole“, tiež získa!
A tak jedna prijíma miesto
„dole“, aby získala,
Druhá prijíma miesto „dole“, aby
tým získala!
Veľké krajiny si musia neustále
priať zjednocovať a zhromažďovať ľudí,
Malé krajiny si majú neustále
priať byť v službách ľudstva.
Ale každá svoje prianie dosiahne
až vtedy, keď bude klásť svoju „veľkosť“ naozaj úplne naspodok!
s. 76
62
Cesta Tao vo svojom trvaní je pre
desaťtisíce vecí tajomstvom,
je pre správnych ľudí
drahocennosťou,
je pre nesprávnych
ľudí záchranou!
Ale aj peknými rečičkami si možno
všeličo vyhandlovať,
aj honosným správaním je možné získať ľudí
a tak ako sa vyvarovať
ľudských nesprávností?!
Práve preto
bol ustanovený štatút Syna
Nebies,
boli vytvorené tir stupne
verejných hodností!
Ale nech by vás poctili akokoľvek
drahými kočmi, vpredu s bujným štvorzáprahom, nikdy sa to veru nevyrovná
usadeniu sa a nastúpeniu do toho, čo je Cesta Tao!
Veď práve preto si už
v dávnoveku najväčšmi vážili to, čím je Cesta Tao!
Nehovorievali predsa:
„Usilujúc sa, určite Ju dosiahneš a budeš ju mať!
Len chýb sa pritom vyvaruj!“?
Preto
Už kvôli Podnebesiu si Ju vážte!
s. 77
63
Vykonáva nezasahovaním,
uskutočňuje nečinnosťou,
ochutnáva nevychutnávaním,
tvorí veľké z malého,
mnohonásobné z nemnohého,
na zlo odpovedá činorodou
a tvorivou energiou Te,
dopredu vyrieši obťažné pomocou
toho, čo je prosté,
vytvorí veľké z toho, čo je malé
a nepatrné.
Všetky ťažko riešiteľné veci
v Podnebesí nevyhnutne začína od jednoduchostí,
všetky veľké činy
v Podnebesí nevyhnutne začína od drobností!
A preto
Dokonalý Človek sa nikdy Veľkým
nerobí!
No práve preto
je schopný svoju Veľkosť
vytvárať!
Ľahkovážnosťou sa nevyhnutne
pripravíte o dôveru,
zjednodušovaním nevyhnutne mnohé
skomplikujete!
A tak teda
Dokonalému Človekovi práve preto, že všetko považuje za rovnako
obťažné,
nič nie je napokon skutočne
obťažné!
s. 78
64
Čo je spokojné, ľahko sa dá
spravovať,
čo ešte nie je vo veštebné ryhy
vypálené, ľahko sa dá predznačiť,
čo je krehké, ľahko sa dá
rozomlieť,
čo je drobulinké, ľahko sa dá
rozprášiť.
Čo teda ešte nie je uskutočnené,
to sa dá vykonať,
čo nie je rozvrátené, to sa dá
usporiadanie spravovať!
Strom, ktorý ledva objímeš, sa
zrodil z maličkého klíčka,
deväťposchodová pagoda vyrástla
z drobných zrniek zeminy,
tisíc li dlhá cesta začala prvým
vykročením.
No zásahom do toho možno všetko
zničiť,
uchvacovaním toho môžeme to
stratiť!
A tak teda naozaj
dokonalý Človek práve tým, že
nezasahuje, nič neničí,
práve tým, že neuchvacuje, nič
nestratí!
Mnohé ľudské skutky bývajú už
skoro vykonané a práve vtedy sa všetko zrazu zmarí!
Je potrebné, aby ste boli rovnako
opatrní na konci ako na začiatku,
len vtedy vaša námaha nebude
márna!
A tak teda
snahou Dokonalého Človeka nie je
pachtiť sa po ťažko získateľnom tovare,
vzdelávanie sa Dokonalého Človeka
je v ďalšom odnaúčaní sa ľudských chýb!
Tým napomáha desaťtisícom vecí
v ich prirodzenom dianí a preto nikdy nepotrebuje do ničoho
zasahovať!
s. 79
65
V dávnych dobách tí, čo
správne postupovali Cestou Tao,
neusilovali sa o to, aby bol
ľud osvietený, ale ponechávali ho v jeho prirodzenej prostote.
Veď ťažké je spravovať ľud, ktorý
veľa mudruje!
Pretože
mudrovaním sa pri spravovaní zeme
dospieva k jej vydrancovaniu.
Jedine zbytočným nemudrovaním
možno dospieť k jej šťastnému osudu!
Kto pochopí tieto dva rozdiely,
jedine ten dospeje k pochopeniu správnej miery vecí.
A len pri trvalom pochopení
správnej miery vecí možno hovoriť o pravej energii Te!
Takáto pravá energia Te máva
potom veľmi hlboké korene a
veľmi
ďalekosiahle výsledky!
Opakom toho je zameriavanie sa na
veci!
A až keď pochopíte tento
rozdiel, až potom dosiahnete súlad vo všetkom!
s. 80
66
Ako je to možné, že rieky
a moria majú moc ovládať stovky hlbín a údolí?!
Pretože ich majstrovskou
dokonalosťou je smerovať „nadol“!
Preto:
Kto má možnosť vládnuť stovkám
údolí,
ak si praje „byť nad ľuďmi“, má
svojimi slovami smerovať k nim dolu,
ak si praje „byť pred ľuďmi“, má
svoju osobu klásť až za nich!
Jedine preto
dokonalý Človek, dostanúc sa nad
ľud nebude mu bremenom,
dostanúc sa pred ľud nebude jeho
nešťastím!
A Podnebesie, nadšene si ho
vyvoliac za svojho vládcu, nebude ho musieť znenávidieť, ba ani sa proti nemu
vzbúriť!
A tak potom
sa v Podnebesí nenájde
nikto, kto by s ním bojoval o moc!
s. 81
67
Všetci v Podnebesí tvrdia,
že tá moja Cesta Tao je síce Veľká, ale akoby bola pre život nepoužiteľná.
Veď už len preto, že je Veľká, je
akoby nepoužiteľná!
Predsa ak je niečo dlho obľúbené,
tak to bude určite nejaká hlúposť!
Tri klenoty v sebe máme,
ktoré si treba uchovávať a ochraňovať:
prvý je súcit,
druhý je skromnosť
a tretí je nedovoľovať si
stavať sa v Podnebesí pred iných!
Súcit podmieňuje schopnosť byť
statočným,
skromnosť podmieňuje schopnosť
byť štedrým
a nedovoľovať si stavať sa
v Podnebesí do popredia, to podmieňuje zmysel pre zodpovednosť!
Dnes je však súcit zavrhovaný,
a tým je zavrhovaná aj naozajstná statočnosť.
Aj skromnosť je zavrhovaná,
a tým je zavrhovaná aj štedrosť.
Ba zavrhovaná je aj ústupčivosť,
a tým sú teda zavrhovaní aj tí, čo sa dokážu postaviť tvárou v tvár
smrti!
Kto bude mať súcit, ten
v boji zvíťazí a v obrane bude neporaziteľný.
A aby bolo po všetky dni aj
v budúcnosti bezpečne, na to je potrebná obrana súcitom!
s. 82
68
Majstrovský veliteľ nie je
bojachtivý,
majstrovský zápasník nie je
vznetlivý,
majstrovský premožiteľ nie je
zádrapčivý,
majstrovský ovládateľ ľudí vie sa podriadiť!
A to je práve to, čomu
hovorím: energia neútočenia,
to je to, čo nazývam: silou ovládania ľudí,
to je to, čo je tou najhodnotnejšou osou Nebies
i ľudských dejín!
s. 83
69
Kto používa vojsko, máva zásadu:
Kde sa neodvážim byť pánom, budem
aspoň hosťom.
kde sa neodvážim postúpiť
o palec, ustúpim o stopu!
Ale to je to, čomu hovorím:
postupovať bez postupu,
vyhŕňať si rukáv bez odhalenia
ramena,
uhýbať bez útočníka,
útočiť bez zbraní!
A niet veru väčšieho
nešťastia než brať na ľahkú váhu protivníka!
Ak beriete na ľahkú váhu
protivníka, dožijete sa väčšieho sklamania
než pri kvílení nad stratou
svojho pokladu!
Preto:
Ak vzájomne skrížite zbrane, nech
zvíťazí ten, kto sa zľutuje!
s. 84
70
Moje slová sú veľmi ľahko
pochopiteľné a
ľahko uskutočniteľné,
no napriek tomu niet v Podnebesí
nikoho, kto ich vie pochopiť
a kto ich vie uskutočniť.
Moje slová však majú svojho
prapôvodcu
a ich uskutočňovanie má
svojho pána!
A len preto, že niet
u ľudí porozumenia pre ne,
niet u nich porozumenia ani pre mňa.
Ale len čo mi niekto predsa
porozumie, okamžite ma rešpektuje!
Tak teda predsa je pravdou,
že Dokonalému Človeku aj spod
vrecoviny žiari v hrudi drahokam!
s. 85
71
Spoznávaním nepoznaného sa
dostávam na vrchol,
nepoznávaním poznaného upadnem do
chorobnosti!
No len ten, kto si v chorobe
prizná, že je chorý, je schopný choroby sa zbaviť!
Dokonalý Človek práve preto
nebýva chorý, že si v chorobe vie priznať, že je chorý.
A tak sa z nej napokon
naozaj dostane!
s. 86
72
Akonáhle ľud prestáva mať strach,
potom je to už naozaj vyhrotené!
A potom nebude tej
neúctivosti, v ktorej by nezotrvával,
nebude tej nenávisti, ktorú by nesplodil!
No len ten, kto nevie nenávidieť,
môže nebyť nenávidený!
A tak teda
Dokonalý Človek z vlastného
sebapoznania neholduje sebaobdivovaniu
a z lásky k sebe
neholduje sebauctievaniu!
Preto:
Odmietajte tamto a držte sa
toho!
s. 87
73
Spojením odvahy
s bezočivosťou sa dospieva k vraždeniu,
spojením odvahy
s ukáznenosťou sa dospieva k životu.
Tieto dva druhy ľudského
správania majú teda za náslekok
alebo prospech,
alebo škodu!
A ak sa teda nebesia
rozhnevajú, každý vie, prečo!
Lenže tým sa aj Dokonalý Človek
môže dostať do ťažkostí.
Nebeská Cesta Tao však aj bez
boja vždy zvíťazí,
aj bez slov dokonale
odpovie,
aj bez zavolania sama od
seba príde
a všetko vždy dokonale
vyrieši!
Veď sieťovina Nebies je taká
rozsiahla, že sa z nej nič nevytratí!
s. 88
74
Ak sa už ľud prestal báť smrti,
aký bude mať význam smrťou ho zastrašovať?
Zapríčiní to jedine to, že ľud,
ktorý bude žiť trvalo v hrôze smrti, začne byť nevypočítateľný
a ťažko ho potom udržíte v poslušnosti popravovaním.
Ach, veď kto by si už vtedy také
niečo trúfal?!
Ak niekto začne popravovať
namiesto kata, o tom tvrdím, že fušuje do remesla majstrovi-tesárovi.
A keď niekto fušuje do
remesla majstrovi-tesárovi, nie je možné, aby si neporanil ruku!
s. 89
75
Ak začne ľud trpieť hladom,
pretože je vrchnosťou stále viac zdieraný nadmernými daňami, tak to už potom
bude veľmi hrozný hladomor!
Ak už bude ľud veľmi ťažko
spravovateľný, pretože do jeho vecí vrchnosť neustále zasahuje, tak to už potom
bude naozaj ťažko spravovateľný!
A ak už ľud začne brať aj
smrť na ľahkú váhu, pretože vrchnosť začína mať na jeho život stále väčšie
požiadavky, tak to už potom naozaj nebude ani smrťou zastrašiteľný!
Iba ten, kto odmieta zasahovať do
života, iba ten je skutočne schopný vážiť si život!
s. 90
76
Pri narodení býva človek mäkučký
a slabučký,
pri smrti býva už tvrdý
a ošľahaný.
Aj rastliny a stromy sú pri
zrode slabučké a krehučké,
pri zhyne hnilé
a zdrevenelé.
Preto:
Tvrdosť a sila sú
sprievodnými znakmi umierania,
slabosť a mäkkosť sú
sprievodnými znakmi zrodenia!
A tak teda
sila zbraní nie je víťazstvom a
sila stromu privábi len sekery!
Silou a velikášstvom sa
dostávate na dol,
slabosťou a mäkkosťou sa
dostanete na vrchol!
s. 91
77
Nebeská Cesta Tao akoby bola
napínaním obrovského luku.
Čím viac sa napína, tým viac sa
ohýba,
čím menej sa napína, tým viac sa
dohora zdvíha.
Kde má prebytky, tam uberá,
kde má nedostatky, tam pridáva.
Nebeská Cesta Tao teda
z prebytkov uberá a nedostatkom pridáva!
Ľudská Cesta Tao, tá býva
inakšia:
uberá z nedostatkov, aby
poslúžila prebytkom!
Kto z ľudí je však schopný
nakladať s prebytkami tak, aby to poslúžilo Podnebesiu?
Len ten, kto má Cestu Tao!
A tak teda
Dokonalý Človek koná bez toho,
aby sa na to upínal,
úspešne dovršuje bez toho, aby
v tom zotrvával
a nikdy si nedopraje vystavovať
na obdiv svoju
výnimočnosť!
s. 92
78
V Podnebesí nie je nič
mäkšie a poddajnejšie ako voda,
a predsa, ak voda zaútočí na
tvrdé a silné, niet ničoho,
čo by nad ňou zvíťazilo,
čo by ju bytostne zmenilo!
To, že zvíťazí slabé nad silným,
mäkké nad tvrdým,
o tom niet v Podnebesí
pochýb!
U mnohých ľudí však niet
schopností konať podľa toho!
Práve preto
Dokonalý Človek sa neustále
utvrdzuje:
„Ak sa o tých, ktorí sa
podujímajú odstraňovať odpadky a špinu, hovorí, že sú strážmajstrami
duchov pôdy a úrody,
tak tí, ktorí sa podujímajú
odstraňovať nešťastný osud zeme, tí musia byť v Podnebesí skutočnými
Vojvodcami!“
Toto sú naozaj dôveryhodné slová,
aj keď sa zdajú protirečivé!
s. 93
79
Aj po utíšení veľkého rozhorčenia
isté rozčúlenie zostáva.
Tak ako sa môžem považovať za
dokonale dobrého?!
Preto:
Dokonalý Človek venuje pozornosť
len zárezom na svojej ľavej strane úpisu a nevymáha dlhy od iných!
Kým má tvorivú energiu Te, plní
si všetky svoje zárezy na úpise.
Keď ju nemá, hľadá, kam mu uniká.
A večná Cesta Tao nepozná
rodinkárstvo. Vždy je na strane perfektného Človeka!
s. 94
80
Malé krajiny s malými
počtami ľudí,
majúc rôzne prostriedky na
zastrašovanie a nepoužívajúc ich,
a tým majúc ľud, ktorý
z obáv pred smrťou nebude musieť prchať doďaleka,
hoci budú mať vojenské vozy
i lode, nebudú musieť do nich nasadať,
hoci budú mať vojenské brnenia a
zbrane, nebudú musieť používať ich.
A práve tým dosiahnu, že ľud
si bude v pokoji uzlíčkovať čas
a vychutnávať
sladkosť života!
z jedla si bude
robiť krásu
jeho odevy budú uhladené,
jeho obydlia budú
veselé a
jeho obyčajmi sa
stanú priateľské susedské posiedky!
Krajiny tieto si začnú byť akoby
nadohľad
a vzájomne si budú počuť
kikiríkania kohútov
i štekot psov.
A ich obyvatelia budú
zomierať až po dovŕšení staroby a bez toho,
aby sa museli beznádejne
Podnebesím potulovať sem a tam!
s. 95
81
Dôveryhodné slová nebývajú
ľúbivé,
ľúbivé reči nebývajú dôveryhodné!
Čo je vynikajúce, nepotrebuje byť
obhajované,
čo potrebuje byť obhajované,
nebýva vynikajúce!
Múdrosť nie sú rozsiahle
vedomosti,
rozsiahle vedomosti nemusia byť
múdrosťou!
Dokonalý Človek nehromadí!
Čím viac koná pre druhých, tým
viac má,
čím viac ľuďom dáva, tým viac sa
mu dostáva!
Večná Cesta Tao je tvorbou
prospechu bez zničenia.
Cesta Dokonalého Človeka je
konaním bez boja!