KONFUCIUS

MENCIUS

SUN-C’

 

 

 

A  RIEKOL  MAJSTER...

 

 

 

 

 

Z klasických kníh konfuciánstva

Výber zostavila, preložila, poznámky spracovala a doslov napísala Marína Čarnogurská

Tatran

Bratislava

1990

 

 

 

KONFUCIUS

 

KNIHA LUN-JU

 

s. 9

 

Kapitola prvá

O štúdiu

 

ZLOMOK PRVÝ

A riekol Majster:

      Či je väčšia radosť ako sa zahĺbiť do štúdia?

      Či je väčšia blaženosť ako privítať navráteného priateľa?

      A či je kto ušľachtilejší ako ten, kto sa nermúti, že o ňom ľudia nevedia?

 

ZLOMOK DRUHÝ

A riekol učeník Jou-c’:

       Zriedka sa stáva, aby ten, kto vládne synovskou a bratskou cnosťou, podnecoval vzbury proti vrchnosti.

      A nikdy sa nestáva, aby taký človek vyvolával anarchiu v krajine.

      Ušľachtilý človek sa sústreďuje na veci podstatné.

      A Cesta Tao sa rodí z podstatností.

      A či synovská a bratská cnosť nie je podstatnosťou ľudskosti?

 

ZLOMOK TRETÍ

A riekol Majster:

       Duchaplné reči a podmaňujúci výzor ti ešte nedávajú pečať ľudskosti!

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

A riekol učeník Ceng-c’:

        Každodenne sa skúšam z troch vecí:

        či som nestratil dôveru ľudí,

        či som nezradil vernosť priateľov,

        či som neprestal pestovať mravy, zdedené po otcoch!

 

 

 

 

s. 10

 

ZLOMOK PIATY

A riekol Majster:

       Cesta vládnutia v každej väčšej krajine má sa zakladať na statočnom plnení vladárskych povinností a získaní 

       vernosti ľudu,             

       na vladárskej hospodárnosti a získaní si tým lásky ľudu

       a na dobrom organizovaní sezónnych prác ľudu!

 

ZLOMOK ŠIESTY

A riekol Majster:

       Povinnosťou mladého muža je

       doma si dodržiavať synovskú a na verejnosti bratskú cnosť,

       byť statočný a dôveryhodný,

       Prekypovať láskou k ľuďom a pestovať ľudskosť

       a všetku ostatnú energiu venovať štúdiu!

 

ZLOMOK SIEDMY

A riekol učeník C’-sia:

       Kto namiesto  ženskej krásy ctí mravnú krásu,

       kto je celým srdcom oddaný svojim rodičom a všetkými silami slúži svojmu panovníkovi

       a kto vo vzťahu k priateľom dodrží slovo a zachová vernosť,

       takého človeka, i keby ho všetci pokladali za nevzdelaného, ja pokladám za vzdelaného!

 

ZLOMOK OSMY

A riekol Majster:

       Ak ušľachtilý človek stratí vážnosť, stratí aj autoritu.

       A nech by bol čo ako učený, nič mu už nepomôže!

       Preto: Zakladajte si na dôvere ľudí a zachovávajte vernosť!

       A nenájde sa človek, čo by vám to rovnakou mierou neodplatil.

       Ak sa niekedy dopustíte chyby, nemajte strach ju napraviť!

 

ZLOMOK DEVIATY

A riekol učeník Ceng-c’:

       Ak vy sami nebudete zanedbávať pohrebné obrady a posmrtné prinášanie obiet, aj váš ľud sa prinavráti k tejto

       cnosti!    

 

ZLOMOK DESIATY

Učeník C’-čchin sa opýtal učeníka C’-kunga:

       “Kamkoľvek náš Učiteľ príde, všade sa veľmi rýchlo dozvie, aké v krajine vládnu pomery. Je to na jeho podnet,  

       alebo s tým za ním ľudia sami prichádzajú?“

Učeník C’-kung odpovedal:

       “Kamkoľvek náš Učiteľ príde,

       svojou láskavosťou,

       dobrotivosťou,

       váženosťou

       a skromnosťou

       vzbudzuje v ľuďoch dôveru. A preto jeho spôsob získavania správ sa líši od spôsobu získavania správ iných     

       ľudí!

 

s. 11

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

A riekol Majser:

       Kto plní vôľu svojho otca, kým otec žije,

       a keď už nežije, neprestane kráčať v jeho stopách,

       a kto od cesty tej sa neodkloní ani po uplynutí troch rokov smútku,

       o takom človeku možno povedať, že je stelesnením synovskej cnosti!

ZLOMOK DVANÁSTY

A riekol učeník Jou-c’:

       Až potom, keď začnete dodržiavať pravidlá obradov, pochopíte hodnotu harmónie!

       A harmónia, to je to, čo robilo dokonalou Cestu dávnych Vládcov a čomu sa oni vo všetkom podriaďovali,   

       v malom či vo veľkom.

       No pochopiť hodnotu harmónie možno až jej uskutočňovaním.

       A to nemožno inak než dodržiavaním pravidiel obradov!

 

ZLOMOK TRINÁSTY

A riekol učeník Jou-c’:

       Vernosť zakladajte na spravodlivosti. A budete môcť dodržať svoje slovo.

       V prejavoch úcty sa riaďte pravidlami obradov. A hanba bude mať k vám ďaleko.

       A ak nezradíte mravy svojich otcov, budete i vy raz vážení svojím potomstvom!

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

A riekol Majster:

       Vzdelaným nazývam toho človeka,

       čo sa nezháňa za plným žalúdkom a pohodlným domovom, ale čo si plní svoje povinnosti a dbá na svoje slová,      

       tak ako to určuje Cesta Tao!”

 

s. 12

 

ZLOMOK PATNÁSTY

Učeník C’-kung sa opýtal Majstra:

       “Čo by ste, Učiteľ, riekli na muža, ktorý,

       ’súc chudobný, sa nepodlizuje, súc bohatý, sa nenafukuje’?”

Majster odpovedal:

       “Schvaľujem to. No neprevýši muža, ktorý,

       ‘súc chudobný, sa vie tešiť, súc bohatý, sa vie podriadiť’! ”

Učeník C’-kung na to riekol:

       “Je ako vyrezávaná a vyleštená rohovina,

       je ako vybrúsený a vyhladený drahokam

       - tak to čítame v KNIHE PIESNÍ!”

Majster nadšene zvolal:

       „Cch‘! Konečne sa s tebou môžem zhovárať o KNIHE PIESNÍ.

       Keď som ti povedal jeden verš, ty si mi vedel odpovedať  ďalším!“

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

A riekol Majster:

       Netrápi ma to, že o mne ľudia nevedia, ale trápi ma to, že ja neviem nič o človeku!

 

s. 13

 

Kapitola druhá

O vládnutí

 

ZLOMOK PRVÝ

A riekol Majster:

       Kto vládne Cnosťou, podobá sa Severnej hviezde.

       Ona je v strede a všetky ostatné hviezy krúžia okolo nej!

 

ZLOMOK DRUHÝ

A riekol Majster:

       Všetkých tristo básní v KNIHE PIESNÍ možno vystihnúť jedinou vetou:

       “ Povznášajú myseľ človeka nad nízkosť!”

 

ZLOMOK TRETÍ

A riekol Majster:

       Ak budete vládnuť iba pomocou zákonov a ľudia si budú rovní 

       iba v trestoch, potom sa budú bez hanby dopúšťať priestupkov

       Ak budete vládnuť Cnosťou a ľudia si budú rovní v pravidlách

       obradov, potom najmenší pocit hanby ich poženie k náprave!

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       V pätnástke som myslel iba na štúdium,

       V tridsiatke som našiel svoje miesto v živote,

       v štyridsiatke som sa zbavil pochybností,

       v päťdesiatke som pochopil vôľu nebeského osudu,

       v šesťdesiatke som sa jej stal poslušným

       a v sedemdesiatke sa môžem dať viesť túžbami svojho srdca, neobávajúc sa, že obídem, čo je spravodlivé!    

 

s. 14

 

ZLOMOK PIATY

Hodnostár Meng I sa opýtal Majstra, v čom spočíva synovská cnosť.

Majster odpovedal:

       „V nevykrúcaní sa z povinností!“

A keď sa potom Majster viezol s učeníkom Fan Čchi vo svojom koči a rozhovorili sa o hodnostárskej otázke a Majstrovej odpovedi, učeník Fan Čchi sa opýtal:

       „Učiteľ, čo ste tým mysleli?“

Majster odpovedal:

       „Kým rodičia žijú, slúžiš im, ako kážu pravidlá obradov, keď umrú, vystrojíš im pohreb, ako kážu pravidlá

       obradov, a prinášaš im potom obety, tak ako kážu pravidlá obradov!“

 

ZLOMOK ŠIESTY

Keď  sa Meng Wu-po opýtal Majstra na synovskú cnosť, Majster odpovedal:

       „Staraj sa o rodičov tak, aby z toho neochoreli!“

 

ZLOMOK SIEDMY

Učeník C‘-jou sa opýtal Mastra na synovskú cnosť. Majster mu odpovedal:

       „Ak dnes o niekom povedia, že má synovskú cnosť, myslia tým, že je schopný živiť svojich rodičov. Ale či

       práve tak neživíme aj kone a psov?

       Preto:

       Ak neprejavujete úctu svojim rodičom, niet veru rozdielu medzi vašou starostlivosťou o rodičov a o domáce

       Zvieratá!“

 

ZLOMOK OSMY

Keď sa raz učeník C‘-sia opýtal Majstra na synovskú cnosť, ten mu odpovedal:

       „Ako opísať výraz tváre? Veď samo ušetrenie od práce a uprednostnenie v jedle nemožno ešte nazvať synovskou

       cnosťou!“

 

ZLOMOK DEVIATY

A riekol Majster:

       S Jen Chuejom som mohol debatoval celé dni tak, že mi na nič hlúpo neodpovedal. A ani teraz, keď už nie je

       medzi nami, nezmením svoju mienku o ňom. Nie, Jen chuej nebol hlúpy!”

 

ZLOMOK DESIATY

A riekol Majster:

       Pozoruj, čo človek robí,

       skúmaj, čo ho k tomu vedie,

       a všímaj si, čo ho uspokojuje.

       A nie je možné, aby si ho neodhalil!

 

s. 15

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

A riekol Majster:

       Opakuj minulé a poznávaj nové.

       A budeš môcť byť učiteľom!

 

ZLOMOK DVANÁSTY

A riekol Majster:

       Ušľachtilý človek nie je nástroj!

 

ZLOMOK TRINÁSTY

Učeník C’-kung sa opýtal Majstra na povahu ušľachtilého človeka.

Majster odpovedal:

       “Najprv sám uskutočňuje, čo hlása, a až potom sa stará,

       aby ho v tom aj iní nasledovali!”

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

A riekol Majster:

       Ušľachtilý človek je objektívny. Nikdy nie subjektívny.

       Malý človek je subjektívny, nie objektívny!

 

ZLOMOK PATNÁSTY

A riekol Majster:

       Učenie bez súdnosti prináša nedostatky.

       Súdnosť bez učenia – ťažkosti!

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

A riekol Majster:

       Je nebezpečné zahrávať sa s heretickými náukami!

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Jou! Chceš vedieť, čo je múdrosť?

       Je to priznanie si toho, čo viem, že to viem, a toho, čo neviem, že to neviem!

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

Učeník C-čang chcel spoznať najlepší spôsob, ako možno dosiahnuť odmenu.

Majster odpovedal:

       Ak počúvaš poučenia o podstatách vecí a zbavuješ sa toho, čo je pochybné, a ak potom vo svojej reči dbáš, aby

       si hovoril iba o tom nepochybnom, vyvaruješ sa chýb.

       Ak odpozorovávaš zákonitosti vecí a zbavuješ sa toho, čo je zvrátené, a ak potom vo svojich skutkoch dbáš, aby

       si robil iba to, čo je zákonné, nedopustíš sa ničoho, čo by si oľutoval.

       A ak sa vyvaruješ chýb a ak sa nedopustíš ničoho, čo by si oľutoval, či to nie je ten najlepší spôsob, ako

       dosiahnuť odmenu?

 

s. 16

 

ZLOMOK DEVATNÁSTY

Vojvodca Aj sa opýtal Majstra:

       „Čo mám robiť, aby som si zabezpečil poslušnosť ľudu?“

Majster na to úctivo odpovedal:

       „Ak budete do úradných funkcií vyberať schopných a správnych ľudí, a ak sa zbavíte všetkých nešľachetných a

       nestatočných úradníkov, váš ľud vám bude poslušne slúžiť.

       Ale ak si do úradných funkcií vyberiete nesprávnych a nestatočných ľudí, neočakávajte, že vám váš ľud bude

       poslušne slúžiť.

ZLOMOK DVADSIATY

Knieža Ťi Kchng-c‘ sa opýtal Majstra:

       „Ako dosiahnuť, aby ľud s úctou a oddanosťou slúžil vrchnosti?“

Majster odpovedal:

       „Ak budete svojou dôstojnosťou vzbudzovať v ľude úctu, bude si vás vážiť,

       ak budete k nemu synovsky láskaví a starostliví, bude vám oddaný,

       a ak budete do úradných funkcií vyberať schopných a statočných ľudí a prevychovávať všetkých neschopných a

       nestatočných úradníkov, potom aj ľud bude s úctou a oddanosťou slúžiť vrchnosti!“

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

Niekto sa opýtal Majstra Kchunga:

       „Učiteľ, prečo sa neusilujete dostať do vlády?“

Majster odpovedal:

       „V KNIHE DOKUMENTOV čítame:

       ‚Synovská hosť! Len nech je dostatok synovskej cnosti!

       A správne vzťahy sa zo synov a bratov rozšíria aj na veci vládnutia!‘

       Aj takýmto spôsobom sa teda možno zúčastňovať na vláde. Či zúčastňovať sa na vláde musí vždy znamenať       

       ‚byť vo vláde‘?“

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

A riekol Majster:

       Človek, ktorému nemožno dôverovať, nie je veru na nič! Veď či možno použiť voz alebo vozík, ktorému chýba

       oje?

 

s. 17

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

Učeník C‘-čang sa opýtal majstra, ako by sa dalo predvídať veci aspoň na desať generácií dopredu.

Majster odpovedal:

       „Príčinu, prečo dynastia Jin nahradila dynastiu Sia, i jej obrady a čo sa tým získalo a čo stratilo, poznáme,

       príčinu, prečo dynastia Čou nahradila dynastiu Jin i jej obrady a čo sa tým získalo, poznáme,

       a tak môžeme usúdiť, či dynastiu Čou nahradí nejaká ďalšia dynastia, hoci aj o desať generácií neskôr!“

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       Ako je podlosť mať predkov a neobetovať im, tak je zbabelosť vedieť, čo je spravodlivé, a nekonať tak!

 

s. 18

 

Kapitola tretia

O symboloch Syna nebies

 

ZLOMOK PRVÝ

Na dvore vojvodcu Ťiho bolo zvykom tancovať pri príležitosti osláv osem stupňov ceremoniálny tanec.

Keď sa o tom dopočul Majster Kchung, pohoršene zovolala:

       „Aká trúfalosť! Tancovať obradný tanec Syna Nebies v palotách veľmoža?! Ach, čo všetko už musí človek

       strpieť!“

 

ZLOMOK DRUHÝ

Tri najmocnejšie rody v štáte Lu si dávali hrať pri obradoch cisársku hymnu.

Majster na to pohrdlivo poznamenal:

       „A či sa do ich palôt už hodia aj slová:

       ‚Jeho Majestát Syn Nebies v sprievode princov...‘?!“

 

ZLOMOK TRETÍ

A riekol Majster:

       Čo má zo znalosti obradov ten, kto ľudskosť nepozná?!

       A čo dá hudba tomu, kto princíp ľudskosti zanedbá?!

ZLOMOK ŠTVRTÝ

Lin Fang požiadal Majstra, aby mu vysvetlil podstatu pravidiel obradov.

Majster na to odpovedal:

       “To je zásadná otázka!

       Voči živým je v pravidlách obradov lepšia skromnosť než vyzývavosť

       a voči mŕtvym je v pravidlách obradov lepší úprimný žiaľ než pompézna skormútenosť!”

 

s. 19

 

ZLOMOK PIATY

A riekol Majster:

       Hoci ba sa všetci severní a východní barbari zjednotili pod spoločným vládcom, nedosiahnu to, čo potomkovia

       dynastie Sia i bez Vládcu!

 

ZLOMOK ŠIESTY

Vojvodca Ťi sa rozhodol vykonať púť na Tchaj-šan.

Keď sa o tom dopočul Majster Kchung, prosil učeníka Žan Joua, ktorý bol v tom čase vojvodcovým hlavným

ministrom: 

       “Počuj, nemohol by si odhovoriť svojho pána od tej púte?”

Učeník Žan Jou odpovedal:

       “Nie, to, žiaľ, nemôžem!”

Majster na to rozhorečene zvolal:

       “Kto by si bol pomyslel, že sa Tchaj-šan stane dokonca väčším porušovateľom pravidiel obradov než i taký

       Lin Fang?!”

 

ZLOMOK SIEDMY

A riekol Majster:

       Ušľachtilý človek sa takto v boji nespráva! Čo má vraj urobiť?! Skôr než začne bojovať, pozdraví svojho súpera

       hlbokou poklonou

       a po skončení boja vypije na úspech svojho premožiteľa obradný prípitok.

       To je spôsob boja ušľachtilého človeka!

 

ZLOMOK OSMY

Učeník C’-sia sa opýtal Majstra:

       “Čo si mám predstaviť pri veršoch:

                       ‘Dôvtipné jamôčky jej úsmevu,

                       iskrivý zrak jej prekrásnych očí

                       Jej prostota, ach, akúže má ďalšiu podobu?!’”

Majster odpovedal:

       “Kto chce maľovať, musí mať čistý podklad...”

No učeník mu skočil do reči:

       “...a kto sa chce naučiť pravidlá obradov...”

Majster ho prekvapene prerušil:

       “Pu Šang, ty si ma už dorástol! Konečne sa budem mať s kým zhovárať o KNIHE PIESNÍ!”

 

ZLOMOK DEVIATY

A riekol Majster:

       Nech čokoľvek poviem o mravoch a obradoch dynastie Sia, jej potomkovia, obyvatelia štátu Čchi, mi už ťažko

       dosvedčia, či hovorím pravdu,

       nech čokoľvek poviem o mravoch a obradoch dynastie Jin, jej potomkovia, obyvatelia štátu Sung, mi už ťažko

       dosvedčia, či hovorím pravdu,

       a to preto, lebo sa nezachovalo dosť pôvodných dokladov o kultúrach ich predkov!

       lenže keby sa bolo zachovalo dosť pôvodných dokladov o kultúrach ich predkov, mohol by som si aj sám

       overiť, či hovorím pravdu!

 

s. 20

 

ZLOMOK DESIATY

A riekol Majster:

       Odkedy sa pri Obetách cisárskym predkom pijú nápoje, nemám už chuť sa na nich zúčastňovať!

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

Ktosi sa opýtal Majstra, aby mu vysvetlil zmysel Obiet cisárskym predkom.

Majster odpovedal:

       “Ťažko vám to vysvetlím Veď aby som to vedel, musel by som vedieť veštiť z dlane!”

 

ZLOMOK DVANÁSTY

       „Aby bola obeta predkom skutočnou obetou, musí byť na nej obetujúci prítomný aj duchom!“

Majster na to poznamenal:

       „Keby som na obetách predkom nebol duchom prítomný, akoby som ani neobetoval!“

 

ZLOMOK TRINÁSTY

Wang-sun Ťia sa opýtal Majstra:

       „Učiteľ, čo je výhodnejšie: získať si priazeň bôžika kuchynského ohniska, alebo získať si priazeň hlavného

       božstva domu?“

Majster odpovedal:

       „Takto nikdy nestavajte otázku!

       Lebo:

       Kto sa prehreší voči nebesiam, tomu veru nepomôžu nijaké obety jednotlivým božstvám!“

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

A riekol Majster:

       Naozaj nádherné je kultúrne dedičstvo dynastie Čou, tejto veľkej nasledovateľky dvoch predchádzajúcich

       dynastií.

       A som veľmi rád, že som jej účastníkom!

 

ZLOMOK PATNÁSTY

Vždy, keď sa Majster Kchung zúčastňoval na ceremoniáli Obiet cisárskym predkom, na všeličo sa vypytoval.

Ktosi z prítomných poznamenal:

       „Ako môže niekto tvrdiť, že tamten privandrovalec z dediny Čou ovláda pravidlá obradov?“

Keď sa to donieslo Majstrovi k sluchu, povedal:

       „Aj vypytovanie a poučenie patrí k pravidlám obradov!“

 

s. 21

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

A riekol Majster:

       V umení lukostreľby nie je dôležitá veľkosť priestrelu, ale štýl streľby! A toto pravidlo platilo v staroveku na

       všetko.

       Lebo:

       Hrubá sila nie je meradlom umenia!

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

Učeník C’-kung odmietol zúčastniť sa v prvý deň nového mesiaca na Obetách predkom, na ktorých sa tradične zabíjalo jahniatko.

Majster mu na to povedal:

       “Cch’! Tak ako ty miluješ jahniatko, tak si ja vážim pravidlá obradov!”

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

A riekol Master:

       Ak sa človek usiluje slúžiť svojmu ládcovi tak, ako to prikazujú pravidlá obradov, považujú ho za blázna!

 

ZLOMOK DEVATNÁSTY

Vojvodca Ting sa opýtal Majstra:

       “Čo má byť obsahom správneho vzťahu panovníka a poddaných?”

Majster odpovedal:

       “Panovník má vydávať len také rozkazy, ktoré sú v súlade s pravidlami obradov,

       a poddaní majú plniť jeho rozkazy v súlade s princípom vernosti a dôveryhodnosti!”

 

ZLOMOK DVADSIATY

A riekol Majster:

       Pieseň o morskom orlovi vyvoláva vo mne radosť i smútok, no nie zúfalstvo!

       Ba ani bláznivú bujarosť!

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

Vojvodca Aj sa obrátil na učeníka Caj Wuoa, aby mu poradil, aké stromy má dať vysadiť okolo oltára božstva

Zeme.

Učeník Caj Wuo odpovedal:

       “V časoch vlády dynastie Sia bolo zvykom vysádzať okolo oltárov božstva zeme borovice,

       v časoch vlády dynastie Šang bolo zvykom vysádzať okolo týchto oltárov cédre

       a v časoch vlády dynastie Čou sa stalo zvykom vysádzať jedlé gaštany.

       No povráva sa že práve tieto gaštany spôsobili, že v ľuďoch začali prepukať bojové vášne!”

Keď sa to dozvedel Majster Kchung, napomenul ho:

       “Nevysvetľuj dodatočnými príčinami to, čo už dávno jestvovalo, neposudzuj unáhlenými súdmi to, čo sa ešte

       neskončilo,

      a nehaň minulosť pre to, čo sa už neodstane!”

 

s. 22

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

Majster riekol:

       „Kuan Čung nebol až taký vynikajúci človek!“

Ktosi na to poznamenal:

       „Vari bol slaboch?“

A Majster odpovedal:

       „Nie, slaboch nebol, veď mal tri ženy! A ani v štátnických záležitostiach nikdy nepotreboval poradcu!“

       „Vy asi pochybujete o tom, že ovládal pravidlá obradov?!“

Majster dôrazne odpovedal:

       „Áno. Veď stromoradie pred vchodom do paláca je výsadou vládcu, no Kuan Čung mal pred svojím palácom

       vysadené stromoradie!

       Stolík na odkladanie čiaš po obradných prípitkoch je výsadou vládcu, no Kuan Čung mal vo svojej audienčnej

       Sieni taký stolík. Ak je to znakom Kuna Čungovej znalosti pravidiel obradov, tak potom už veru niet človeka,

       Čo by neovládal pravidlá obradov!“

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

Majster raz debatoval o hudbe s popredným učiteľom hudby v štáte Lu a pri tejto príležitosti povedal:

       „Hudbu možno chápať aj takto:

       najprv naladenie,

       potom zharmonizovanie,

       očarenie,

       vyvrcholenie

       a záver!“

 

ZLOMOK DVADIATY ŠTVRTÝ

Istý strážca z hraničnej pevnosti I si veľmi želal uzrieť Majstra.

Preto sa sťažoval:

       „Ešte ani raz som nemal šťastie uzrieť Ušľachtilého, keď tadiaľto prechádzal!“

Majstrovi učeníci mu teda sprostredkovali stretnutie s Majstrom Kchungom.

Po stretnutí im strážca povedal:

       „Sťažujete sa, že ste sa stali s Majstrom večnými vyhnancami?!

       Zeme pod nebesami už dávno nekráčajú Cestou  T a o,

       Nebesia použili Majstra ako poplašný zvon!“

 

s. 23

 

ZLOMOK DVADSIATY PIATY

O hudbe z čias vlády cisára Šuna Majster riekol:

       „Je krásna a dokonalá.“

O hudbe z čias vlády kráľa Wua Majster riekol:

       „Je krásna, ale nie je dokonalá!“

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠIESTY

A riekol Majster:

       Neznášam pohľad

       na vysokopostavených ľudí, ktorí nie sú veľkorysí,

       na vykonávanie obradov, ktoré nie je úctivé,

       a na sprievod pozostalých, ktorí nie sú zarmútení!“ 

 

s. 24

 

Kapitola štvrtá
O zotrvávaní v ľudskosti

 

ZLOMOK PRVÝ

A riekol Majster:

       Či nie je nádherné zotrváva v ľudskosti?

       Preto: Či možno pokladať toho za múdreho, kto odmieta zotrvávať v ľudskosti?

 

ZLOMOK DRUHÝ

A riekol Majster:

       Bez ľudskosti nemožno znášať ani šťastie, ani nešťastie.

       Kto je ľudský, tomu jeho ľudskosť prináša vyrovnanosť mysle!

       Preto: Svoju múdrosť zakladajte na ľudskosti!

 

ZLOMOK TRETÍ

A riekol Majster:

       Len ten, kto ľudskosť nezaprie, môže posudzovať iných.

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       Kto z mysle ľudskosť nestratil, nech sa neobáva nijakého zla.

 

ZLOMOK PIATY

A riekol Majster:

       Bohatstvo a sláva, to je to, po čom každý človek túži. Nik to natrvalo nedosiahne, ak to Cestou  T a o

       nedosahuje!

       Chudoba a zneváženie, to je to, čo každý človek nenávidí.

       No nik sa tomu natrvalo nevyhne, ak sa tomu Cestou  T a o nevyhýba!

       A či možno nazvať ušľachtilým človeka, ktorý by sa vyhýbal ľudskosti?

       Ušľachtilý človek ľudskosť nestratí, i keby od hladu umieral, a ani v najväčšom zhone na ňu nikdy nezabudne!             

       A čo by bol v akejkoľvek tiesni, v ľudskosti svojej vždy vytrvá!

 

s. 25

 

ZLOMOK ŠIESTY

A riekol Majster:

       Ešte som veru nestretol človeka, o ktorom by som mohol povedať, že naozaj celým srdcom miluje ľudskosť a

       nenávidí neľudskosť!

       Možno niekde jestvuje, no ja som ho ešte nestretol!

      Kto miluje ľudskosť, pre toho nie je nič vzácnejšie nad ľudskosť.

      A ten, kto nenávidí neľudskosť, ani v myšlienkach nepripustí nijakú neľudskosť.

      No menujte mi človeka, ktorý by nemal silu ani jeden jediný deň zasvätiť ľudskosti.

      Ani takého človeka som ešte nestretol!

      Možno jestvuje, no ja som ho ešte nestretol!

 

ZLOMOK SIEDMY

A riekol Majster:

       Priestupky človeka závisia aj od spoločnosti ľudí, ku ktorým patrí.

       Pozri sa na jeho priestupky, a poznáš mieru ľudskosti ľudí, ku ktorým patrí!

 

ZLOMOK OSMY

A riekol Majster:

       Ak ráno nájdem Cestu  T a o, večer už môžem umrieť!

 

ZLOMOK DEVIATY

A riekol Majster:

       Nie som ochotný zhovárať sa o Ceste T a o s učencami, ktorým sa protiví chudobný šat a biedna strava!

 

ZLOMOK DESIATY

A riekol Majster:

       Postoj ušľachtilého človeka k svetu je takýto:

       nikdy si nevšíma, čo stratí a čo získa, len nech je to spravodlivé!

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

A riekol majster:

       Ušľachtilý človek nosí v sebe Cnosť. Malý človek mamonu!

       Ušľahctilý človek má na mysli spravodlivosť. Malý človek úspešnosť!

 

s. 26

 

ZLOMOK DVANÁSTY

A riekol Majster:

       Kto si zakladá na prospechárstve, narobí si iba mnoho hnevu!

 

ZLOMOK TRINÁSTY

A riekol Majster:

       Či uplatňujete pravidlá obradov a úctu k ľuďom aj pri spravovaní krajiny?

       A aký majú potom zmysel pravidlá obradov, ak ich neuplatňujete pri spravovaní krajiny?

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

A riekol Majster:

       Nech ťa netrápi, že nezastávaš vysokú funkciu. Ale nech ťa trápi, že nemáš ešte dosť vedomostí pre miesto,

       ktoré zastávaš!

       Nech ťa netrápi, že o tebe ľudia nevedia. Ale nech ťa trápi, ako nadobudneš toľko vedomostí, aby si mohol svoje

       miesto zodpovedne zastávať!

 

ZLOMOK PATNÁSTY

Majster riekol:

       “Či nemám pravdu, Šen? Cesta, ktorú hlásam, vyžaduje jednu vec!”

Učeník Ceng-c’ odpovedal:

       “Áno, len jednu vec!”

A keď sa potom Majster vzdialil, ktosi z prítomných sa opýtal:

       “Čo tým Master myslel?”

Učeník Ceng-c’ odpovedal:

       “Cesta, ktorú Majster hlása, vyžaduje veľkomyseľnosť!”

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

A riekol Majster:

       Ideálom ušľachtilého človeka je spravodlivosť!

       Ideálom malého človeka – prospechárstvo!

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Ak stretneš Dokonalého Človeka, uvažuj, ako by si sa mu vyrovnal!

       Ak stretneš nedokonalého človeka, vojdi do seba a skúmaj sa!

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Ak si nútený napomenúť svojich rodičov, rob to ohľaduplne!

       A ak vidíš, že ťa neposlúchli a robia si po svojom, nezanevri na nich a neprestaň si ich vážiť.

       A nech by a to stálo akúkoľvek námahu, potlač svoj hnev!

 

s. 27

 

ZLOMOK DEVATNÁSTY

A riekol Majster:

       Kým rodičia žijú, neopúšťaj ich!

       A ak ich predsa musíš opustiť, neodchádzaj na neznáme miesto!

 

ZLOMOK DVADSIATY

A riekol Majster:

       O človeku, ktorý po troch rokoch smútku za otcom neprestane kráčať v jeho stopách, možno naozaj povedať, že

       je vzorom synovskej nosti!

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

A riekol Majster:

       Pre dve veci nezabúdaj, koľko rokov majú tvoji rodičia:

-          pre radosť a pre obavu!

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

A riekol Majster:

       Kedysi ľudia nevyriekli jediné zbytočné slovo a hanba mala k nim ďaleko!

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

A riekol Majster:

       Disciplinovanosťou málo strácaš!

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       Vlastnosťou ušľachtilého človeka je neprenáhlenosť v reči a rýchlosť v činoch!

 

ZLOMOK DVADSIATY PIATY

A riekol Majster:

       Cnosť nemôže byť sama, potrebuje susedov!

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠIESTY

A riekol učeník C-jou:

       Nerozvážne výčitky ti prinesú

       v službách panovníka – nemilosť,

       v službách priateľa – ochladnutie!

 

s. 28

 

Kapitola piata
O ľuďoch, ako bol Kung-Jie Čchang

 

ZLOMOK PRVÝ

O Kung-jie Čchangovi Majster riekol:

       „Súci muž na ženenie!

       Bol síce vo väzení, ale to nebolo z jeho viny!“

A Majster mu dal svoju dcéru za ženu.

 

ZLOMOK DRUHÝ

O Nan Žungovi Majster riekol:

       “V krajine, v ktorej vládne Cesta  T a o, nezriedka sa nijakých úradných funkcií,

       v krajine, v ktorej nevládne Cesta  T a o, zrieka sa funkcií aj trestných následkov!”

A Majster mu dal svoju neter za ženu.

 

ZLOMOK TRETÍ

O C’-čchienovi Majster riekol:

       “Naozaj ušľachtilý človek!

       A vraj v štáte Lu už niet nijakého ušľachtilého človeka?!

       Tak potom odkiaľ sa tu vzala jeho ušľachtilosť?”

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

Učeník C’-kung sa opýtal Majtra:

       “Učiteľ, čo si o mne myslíte?”

Majster odpovedal:

       “Si ako nádoba!”

Učeník sa opýtal:

       “Nádoba?! Aká nádoba?”

Majster Kchung odpovedal:

       “Obetná!”

 

s. 29

 

ZLOMOK PIATY

Niekto z prítomných ironicky poznamenal:

       “Chudák Jung! Čo z toho, že má princíp ľudskosti, keď nemá výrečnosť?”

Majster na to riekol:

       “A načo mu je výrečnosť?

       Veď výrečnosťou si ľudí iba znepriatelíte!

       Neviem, či Jung už má princíp ľudskosti,

       ale výrečnosť, tá na to naozaj nie je potrebná!”

 

ZLOMOK ŠIESTY

Majster Kchung pomýšľal navrhúť učeníka Čchi Tiao-kchaja na vysokú štátnu funkciu.

Čchi Tiao-kchaj sa vzpieral:

       “Nemám na to schopnosti!”

Učeníkova sebakritickosť Majstra potešila.

 

ZLOMOK SIEDMY

Majster zalamentoval:

       “V krajinách pod nebesami sa neuskutočňuje Cesta  T a o!

       Ach, radšej by som sadol na plť a odplávala na more!

       No koho by som so sebou vzal? Nanajvýš Joua!”

Keď sa to C’-lu dopočul, veľmi sa zaradoval.

Majster však riekol:

       “Jou, odvahu máš veru väčšiu než ja Ale kde by sme nabrali tú plť?”

ZLOMOK OSMY

Učeník Meng Wu-po sa opýtal Majstra:

       “Ovláda už C’-lu princíp ľudskosti?”

Majster odpovedal:

       “Neviem!”

Učeníka však táto odpoveď neuspokojila.

Majster preto riekol:

       “Som presvedčený, že Jou by už bol schopný udržať poriadok v krajine, ktorá má armádu v sile tisíc vozov,

       ale či už ovláda princíp ľudskosti, to ešte neviem s určitosťou povedať!”

       “A čo Čchiou?”

Majster odpovedal:

       “Som presvedčený, že Čchiou by už bol schopný udržať poriadok v jednej vľkej osade alebo v nejakom

       veľkom rode, ale či už ovláda princíp ľudskosti, to ešte neviem s učitosťou povedať!”

       “A Cch’?”

Majster odpovedal:

       “Toho by som opásal rituálnym opaskom a posadil do audienčnej siene, a som presvedčený, že Cch’ by bol

       schopný prijímať hostí a viesť s nimi debaty,

       ale či už ovláda princíp ľudskosti, to naozaj ešte neviem s určitosťou povedať!”

 

s. 30

 

ZLOMOK DEVIATY

Majster sa obrátil s otázkou na učeníka C’-kunga:

       “Čo myslíš, kto z vás dvoch je podľa teba schopnejší, ty alebo Chuej?”

C’-kung odpovedal:

       “Ako by som si ja, Cch’, trúfal prirovnávať sa k Chuejovi?

       Keď si Chuej vypočuje jednu vec, hneď je schopný pochopiť ďalších desať vecí!

       No keď si ja vypočujem jednu vec, nanajvýš pochopím ďalšiu!”

Majster riekol:

       “Chuej je naozaj neprekonateľný!     

       Nielen ty, ale ani ja si netrúfam prirovnávať sa k nemu!”

 

ZLOMOK DESIATY

Učeník Caj Ju si veľmi rád aj za bieleho dňa zdriemol.

Majster si vzdychol:

       “Z hnilého dreva už nemožno nič vykresať,

       stenu zo sušeného lajna už veru nevybieliš,

       nuž aký by malo zmysel napomínať Jua?!

       Kedysi, keď som človeka vypočul, ihneď som bol schopný uveriť, že čo povie, to aj urobí.

       Dnes, keď si ľudí vypočujem, neuverím v ich slová dovtedy, kým neuvidím aj ich činy.

       A príčinou tejto mojej zmeny je aj Caj Ju!”

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

Majster riekol:

       “Ešte som nestretol človeka, čo by mal naozaj skalopevný charakter!”

Ktosi z prítomných poznamenal:

       “A čo Šen Čcheng?”

Majster na to odpovedal:

       “Čcheng je ctižiadostivý! A kto je ctižiadostivý, ten nevie by skalopevný!

 

ZLOMOK DVANÁSTY

Učeník C’-kung riekol:

       “Čo nechcem, aby iní činili mne,

       to ani ja neučiním iným!”

Majster na to poznamenal:

       “Cch’! K tvojim slovám už nič netreba dodávať!”

 

s. 31

 

ZLOMOK TRINÁSTY

Učeník C’-kung riekol:

       “O vzdelanosti a o vonkajších znakoch ľudskej dokonalosti sa od Majstra často veľa dozvedáme,

       len o prirodzenej povahe človeka a o Ceste nebies sa z jeho úst nikdy nič nedozvieme!”

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

Učeníka C-lua trápilo že Majstrovo ponaučenie nie je schopný uskutočňovať.

 

ZLOMOK PATNÁSTY

Učeník C’-kung sa opýtal Majstra:

       “Prečo dostal Kchung Wen prímenie Wen čiže Vzdelaný?”

Majster na to odpovedal:

       “Pretože sa vždy všetko poslušne naučil a čomu nerozumel, na to sa nehanbil opýtať.

       A tak ho ľudia začali nazývať Veľkým Vzdelancom!”

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

O C’-čchanovi Majster riekol:

       “Má už všetky štyri znaky ušľachtilého človeka!

       Jeho správanie je úctyhodné,

       jeho jednanie s predstavenými je poslušné,

       jeho starostlivosť o ľud je úprimná

       a jeho spravovanie ľudu je spravodlivé!”

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Jen-pching Čung musel byť majstrom v ľudských vzťahoch, keď aj po takom dlhom čase je ešte vždy medzi

       Ľuďmi obľúbený!

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Ako by som sa mohol nazdávať o Cang-wen Čungovi, že je rozumný?

       Rozumný človek nechová vo svojich záhradách exotické korytnačky a stĺpy svojho paláca si nedáva zdobiť

       prepychovým vzorom!

 

ZLOMOK DEVATNÁSTY

Učeník C‘-čang sa obrátil na Majstra s touto otázkou:

       „C‘-wena tri razy vymenovali do funkcií ministerského predsedu a tri razy ho tých funkcií odvolali, ale ani raz

       neprejavil nad tým radosť či smútok.

       Vždy považoval len za svoju povinnosť dôkladne odovzdať úrad a informovať nového ministerského predsedu

       O skutočnom stave vecí. Prečo?“

Majster odpovedal:

       „Keďže mal veľký zmysel pre povinnosť a dôveryhodnosť!“

C‘-čang sa prekvapene opýtal:

„A nebolo to z princípu ľudskosti?“

Majster odpovedal:

       „Neviem, či to stačí na to, aby sa o človeku dalo povedať, že má princíp ľudskosti?!“

C‘-čang sa ďalej spytoval:

       „Po Tchuejovom atentáte na vládcu v štáte Čchi a po jeho uzurpovaní moci v tomto štáte, Čchen-wen-c‘ sa

       odtiaľ odsťahoval. No kamkoľvek potom prišiel, všade si predovšetkým kládol otázku: Nie je náhodou aj tu

       pri moci niekto ako Tchuej? Ak áno, odsťahoval sa do ďalšieho štátu. A tak chodil zo štátu do štátu vždy s

       rovnakou otázkou. Prečo?“

Majster odpovedal:

       „Pretože mal veľký zmysel pre statočnosť a úprimnosť!“

Opýtal sa:

       „A nebolo to z princípu ľudskosti?“

Majster odpovedal:

       „Pochybujem, že to stačí na to, aby sa o človeku dalo povedať že má princíp ľudskosti!“

 

ZLOMOK DVADSIATY

Ťi Wen-c’ si všetko najprv tri razy premyslel, skôr než to urobil.

Keď sa o tom Majster dopočul, riekol:

       “Stačí si všetko dva razy premyslieť, skôr než to urobíš!”

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

A riekol Majster:

       Kým v krajine vládla Cesta T a o, Ning Wu-c’ sa správal múdro, no keď v krajine prestala vládnuť Cesta 

T a o,

       začal sa správať hlúpo!

       Jeho múdre správanie treba nasledovať,

       no jeho hlúpe správanie treba odsudzovať!       

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

Za pobytu v štáte Cchen Majster zrazu vyhlásil:

       “Okamžite sa musíme vrátiť domov! Okamžite!

       Moji učeníci už začínajú byť samopašní a diví.

       To tunajšie ospevovanie ich vzdelanosti im stúplo

       do hlavy a už nevedia, čo by si odriekli!”

 

s. 33

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

A riekol Majster:

       Po I a Šu-čchi nemali  nijakých nepriateľov,

       Pretože nikdy nenosili v pamäti, kto im čo zlé urobil!

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       Kto mi chce tvrdiť, že Wej-šeng Kao je vzorom

       správneho človeka?!

       Veď keby mal niekomu podarovať čo len ocot, aj ten si pôjde požičať k susedom!

 

ZLOMOK DVADSIATY PIATY

A riekol Majster:

       Samoľúbe vychvaľovanie,

       povýšenecké správanie

       a veľkopanské spôsoby,

       to bolo Co Čchiou-mingovi vždy veľmi protivné.

       A to je veru aj mne odjakživa protivné!

       Falošné prejavy priateľstva

       a v srdci skrytý hnev,

       aj to bolo Co Čchiou-mingovi vždy protivné.

       A to je veru aj mne odjakživa protivné!

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠIESTY

Raz na prechádzke sa Majster obrátil na učeníkov Jen Juana a C’-lua s otázkou:

       “Nechcete sa mi zdôveriť so svojimi predsavzatiami?”

Prvý sa mu zdôveril C’-lu:

       “Mojím veľkým predsavzatím je:

       Už nikdy viac sa neznepokojovať nad tým, či mi priatelia nezničia koč alebo ceremoniálny odev, keď im ho

       požičiam!”

Potom sa ozval učeník Jen Juan:

       “Mojím predsavzatím je:

       Už nikdy viac nevystavovať na obdiv svoje dobré skutky a nepýšiť sa vlastnou prácou!”

Učeník C’-lu však ešte šibalsky pokračoval:

       “A ďalším mojím predsavzatím je:

       Požiadať Učiteľa, aby sa nám aj on zdôveril so svojimi predsavzatiami!”

Majster na to odpovedal:

       “Mojim predsavzatím je:

       Starcom poskytovať pokojnú starobu,

       priateľom prejavovať vernosť

       a deťom preukazovať lásku!”

 

s. 34

 

ZLOMOK DVADSIATY SIEDMY

A riekol Majster:

       Beda! Ešte som nestretol človeka, čo by si sám priznal svoje chyby a mal pre ne aj výčitky!

 

ZLOMOK DVADSIATY OSMY

A riekol Majster:

       V každej väčšej osade sa určite nájde človek, čo sa mi vyrovná vo vernosti a dôveryhodnosti,

       No nenájde sa človek, čo by sa mi chcel vyrovnať aj v láske k štúdiu!

 

s. 35

 

Kapitola šiesta

AJ Jung by mohol byť vládcom....

 

ZLOMOK PRVÝ

Majster raz riekol:

       „Aj Jung ba mohol byť vládcom!“

Učeník Čung-kung nechápal, prečo ho Majster takto poctil, a preto sa ho opatrne opýtal, či by teda aj C-sang a Pe-c mohli byť vládcami.

Majster na to odpovedal:

       „Áno, Jung, aj oni b mohli byť vládcami, lebo sú prostí!“

Na to Čung-kung oduševnene zvolal:

       „Už rozumiem! Každý, kto je úctivý voči svojmu okoliu a skromný vo svojom vystupovaní, získava si priazeň

       ľudu a môže sa teda stať vládcom!

       A každý, kto je úctivý voči svojmu okoliu a skromný vo svojom vystupovaní, stáva sa zároveň vzorom

       prostoty!“         

Majster na to riekol:

       „Áno, Jung, je to presne tak, ako hovoríš!“

 

ZLOMOK DRUHÝ

Vojvodca Aj sa opýtal Majstra:

       “Koho zo svojich učeníkov považujete za najlepšieho?”

Majster Kchung odpovedal:

       „Jen Chuej, to bol dobrý žiak!

       On ma nikdy nerozčúlil, lebo sa nedopustil nijakej chyby dva razy!

       No odkedy smrť prerušila jeho život, nemám už veru žiadneho dobrého žiaka!“

 

ZLOMOK TRETÍ

Učeník Žan-c’ chcel za C’-chuejovej misie v štáte Čchi obdarovať jeho matku obilím.

Majster súhlasil:

       “Daj jej tak za poriadny kotlík!”

Žan-c ho však poprosil, aby jej mohol dať viac.

Majster na to riekol:

       “Dobre, daj jej teda za stoh!”

Žan-c’ jej však daroval za päť stohov obilia.

Keď sa to Majster dozvedel, vyhlásil:

       “Čch’ predsa odchádzal do štátu Čchi na vykŕmenom koni a v prepychových kožušinách!

       Ušľachtilý človek má pomáhať ľuďom v núdzi, ale nikdy nemá obohacovať bohatých!”

 

s. 36

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

Juan Sien mal za to, že spravoval majetok Majstrovho rodu, nárok na deväť ton obilia ročne. Chcel sa toho však

zriecť.

Na to mu Majster riekol:

       “Prečo sa zriekaš svojho podielu? Keď ho sám nepotrebuješ, daj ho susedom!”

 

ZLOMOK PIATY

Majster pošepol Čung-kungovi:

       “Pozri, aké sú ryšavé a kostnaté tie obetné býčky!

       No ak sa ani duchom hôr a riek nepáčia, tak prečo ich neodmietnu?!”

 

ZLOMOK ŠIESTY

A riekol Majster:

       Jen Chuej vedel aj tri mesiace nezabúdať na princíp ľudskosti!

       Ostatným mojim učeníkom sa to darí tak jeden deň alebo nanajvýš mesiac!

 

ZLOMOK SIEDMY

Ťi Kchang-c‘ sa opýtal Majstra:

       „Aký je váš názor na Čung Joua? Môžem ho poverí funkciou vo vláde?“

Majster na to odpovedal:

       „Jou je dosť rozhodný človek, nuž nevidím dôvod, prečo by ste ho nemohli poveriť nejakou funkciou!“

Vojvodca pokračoval:

       „A čo Cch‘? Aj toho by som mohol poveriť vládnou funkciou?“

Odpovedal:

       „Áno, Cch‘ je múdry a rozumný. Aj on sa na to hodí!“

       „A Čchiou?“

Majster sa usmial:

       „Nebolo by škoda nepoveriť funkciou šikovného človeka?!“

 

s. 37

 

ZLOMOK OSMY

K Ming C’-čchinovi prišiel posol od vojvodcu Ťi a oznámil mu, že ho vojvodca vymenoval za prefekta v prefektúre

Pi.

Učeník mu však povedal:

       “Musím to odmietnuť! A ak vás vojvodca bude chcieť ešte raz za mnou poslať, povedzte mu, že som už dávno

       na druhom brehu rieky Wen!”

 

ZLOMOK DEVIATY

Učeník Po-ňiou veľmi vážne ochorel. Majster ho prišiel navštíviť, ale mohol sa s ním rozprávať iba cez okno. Keď sa rozlúčili, Majster vzdychol:

       “S ním je už koniec!

       Ach, prečo práve jeho musela skosiť táto choroba?!”

 

ZLOMOK DESIATY

A riekol Majster:

       Jen Chuej, to bol obdivuhodný človek!

       Keď sme raz, za nášho putovania, živorili v jednej dedinke len o hrsti ryže a o tekvici vody, všetci sme už

       strácali náladu, iba on nepodľahol smútku.

       Bol to naozaj obdivuhodný človek!

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

Učeník Žan Čchiou povzdychol:

       “Nie že by som nechcel kráčať po Ceste  T a o,

       tak ako nás to vy, Učiteľ, učíte, ale jednoducho mi na to sily nestačia!”

Majster na to riekol:

       “Komu sily nestačia, načerpá ich tým, že uprostred Cesty  T a o  na chvíľu zastane. A ty si to práve urobil!”

 

ZLOMOK DVANÁSTY

Učeníkovi C’-siaovi Majster riekol:

       “Literát musí byť vždy ušľachtilým človekom!

       A ty si literát. Tak nebuď malým človekom!”

 

ZLOMOK TRINÁSTY

Keď sa stal C‘-jou prefektom v prefektúre Wu, Majster sa ho opýtal:

       „A máš tam medzi ľuďmi niekoho, na koho sa môžeš spoľahnúť?“

C‘-jou odpovedal:

       „Žije tam istý Tchan-tchaj Mie-ming. Ak sa ohlási na návštevu, vždy viem, že neprichádza v malichernej veci.

       Ten človek nevkročí do môjho domu inak, než vo verejnom záujme!“

 

s. 38

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

A riekol Majster:

       “Meng Č’-fan a vraj hrdina?

       Kým sa bojovalo, držal sa vzadu.

       No keď sa dobojovalo, prihnal sa do prvých radov s ospravedlnením: ‘Ach, nemôžem za to, že mô kôň trochu

       pokrivkával!’”

 

ZLOMOK PATNÁSTY

A riekol Majster:

       Ak nemáš Ču Tchuovu výrečnosť a Kung C’-čaovu krásu, tak veru v dnešnom svete nepochodíš!

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

A riekol Majster:

       Cestou z brány vie vykročiť každý!

       Tak prečo neviete takisto vykročiť aj Cestou  T a o?!

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Výsledkom prevládnutia materiálnosti nad kultúrnosťou je primitívny človek,

       výsledkom prevládnutia kultúrnosti nad materiálnosťou je nepraktický človek!

       Len vtedy, keď je materiálnosť a kultúrnosť v dokonalej harmónii, len vtedy vzniká ušľachtilý človek!

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Človek musí žiť statočným a čestným životom!

       Lebo ak žije nečestne, môže ďakovať len šťastnej náhode, že ho ešte smrť nezastihla!

 

ZLOMOK DEVATNÁSTY

A riekol Majster:

       Lepšie než len poznať Cestu  T a o  je vedieť po nej kráčať

       a lepšie než len vedieť po nej kráčať je – kráčať po nej s oduševnením!

 

ZLOMOK DVADSIATY

A riekol Majster:

       S priemerným človekom, ktorý sa zaujíma aj o vyššie veci, možno o týchto vyšších veciach debatovať,

       no s priemerným človekom ktorý sa zaujíma iba o nízkosti, sa veru o vyšších veciach debatovať nedá!

 

s. 39

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

Učeník Fan Čchi bol zvedavý, koho Majster považuje za múdreho.

Majster na to riekol:

       “Kto je schopný v ľuďoch prebúdzať záujem o spravodlivosť a kto si váži duchov a božstvá zeme, ale fanaticky

       s nimi neobcuje, toho považujem za múdreho človeka!”

Učeník sa potom opýtal, koho Majster považuje za náležite ľudského človeka.

Majster odpovedal:

       “Za náležite ľudského považujem toho človeka, ktorý vie prekonávať ťažkosti a neobzerá sa pritom po

       výhodách!”

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

A riekol Majster:

       Múdrosť sa podobá potešeniu z kúpania,

       ľudskosť sa podobá potešeniu z putovania!

       Múdrosť očisťuje,

       ľudskosť posilňuje!

       Múdrosť plodí radosť,

       ľudskosť – dlhovekosť!

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

A riekol Majster:

       Keby v štáte Čchi uskutočnili veľké reformy, dostal by sa na úroveň štátu Lu.

       No keby v štáte Lu uskutočnili veľké reformy, dostal by sa na úroveň Cesty  T a o!

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       Aká by to bola čaša,

       čo by neslúžila svojmu účelu?

       Ach, aká by to bola čaša?!

 

ZLOMOK DVADSIATY PIATY

Učeník Caj Wuo sa opýtal Majstra:

       “Keby povedali človeku, ktorý je priam očarený ľudskosťou, že ľudskosť nájde na dne studne, mal by do nej

       skočiť?”

Majster odpovedal:

       “A prečo by to robil?

       Ušľachtilý človek

       môže aj umrieť pre ľudskosť, a pritom neklesnúť

       a môže sa dať očariť ľudskosťou, a neprivodiť si tým pohromu!”

 

s. 40

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠIESTY

A riekol Majster:

       Ako by mohol zísť zo svojej správnej cesty človek,

       ktorý sa zdokonaľuje štúdiom

       A ktorý krotí svoje žiadosti pravidlami obradov?!

 

ZLOMOK DVADSIATY SIEDMY

Majster raz navštívil chýrnu nemravnicu Nan-c’. Učeník C’-lu sa nad tým pohoršil. Majster sa bránil:

       “Nech ma nebesia potrestajú,

       ak som sa dopustil niečoho zlého

       Nech ma nebesia potrestajú!”

 

ZLOMOK DVADSIATY OSMY

A riekol Majster:

       Niet nad dokonalosť človeka, čo svoju Cnosť čerpá priamo zo Stredu Cesty  T a o!

       Ale iba veľmi málo ľudí to veru dokáže!

 

ZLOMOK DVADSIATY DEVIATY

Učeník C’-kung sa opýtal Majstra:

       “Za čo možno považovať vládcu, ktorý je voči svojmu ľudu dobrosrdečný a ktorý mu poskytuje mnohé úľavy?

       Možno ho považovať za vzor ľudskosti?”

Majster na to riekol:

       “Chceš vedieť, čo si ja predstavujem pod vzorom ľudskosti?

       Vzor ľudskosti si vyžaduje úplnú ľudskú dokonalosť!

       A v tom sa dokonca ešte ani Jaovi a Šunovi nepodarilo stať sa vzorom.

       Lebo ľudskosť je:

       Aké postavenie chcem pre seba, také dožičím aj iným, a aký úspech si prajem, taký dožičím aj iným!

       A túto schopnosť svojho stotožňovania sa s ľuďmi nazývam vzorom dokonalej ľudskosti!

 

s. 41

 

Kapitola siedma
Som len dedičom myšlienok...

 

ZLOMOK PRVÝ

A riekol Majster:

       Som len preberateľom a dedičom myšlienok, nie ich tvorcom, som len ctiteľom a vyznavačom múdrosti

       dávnych Dokonalých a iba v kútiku svojho srdca tajne dúfam, že aj mňa raz zaradia medzi tých úctyhodných

       starcov minulosti, akým bol majster Pcheng!

 

ZLOMOK DRUHÝ

A riekol Majster:

       Nikto mi nemôže zabrániť,

       aby som sa s čo najväčším zahĺbením nevenoval skúmaniu všetkého, čo mi je nejasné,

       aby som nič neodvrhoval s opovrhnutím skôr, než si to dôkladne nepreverím,

       a aby som sa potom neúnavne neusiloval poučovať o tom ľudí!

 

ZLOMOK TRETÍ

A riekol Majster:

       Jediné, čo mi spôsobuje zármutok, je,

       že neviem ľudí zdokonaliť v Cnosti,

       že im neviem názorne vysvetliť to, čo som sa naučil,

       že hoci viem, čo je správne, nie som schopný účinne to rozširovať

       a že vôbec nie je v mojich silách napraviť a odstrániť všetko zlo!

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

Ak si Majster dožičil čas na odpočinok, vyzeral potom spokojne a mal veľmi dobrú náladu.

 

s. 42

 

ZLOMOK PIATY

A riekol Majster:

       To je strašné! Veľmi som musel klesnúť, keď ma už ani vo sne neprichádza navštíviť vojvodca Čou!

 

ZLOMOK ŠIESTY

A riekol Majster:

       Sústreďte sa na Cestu  T a o,

       rozmnožujte v sebe Dokonalú Cnosť

       v každom svojom čine dbajte na princíp ľudskosti

       a potom vám zaručujem, že všetko vždy úspešne zvládnete!

 

ZLOMOK SIEDMY

A riekol Majster:

       Aj keby som sa už natoľko zdokonalil, že by som mal morálnu oprávnenosť zasadnúť medzi vládcov,

       ani vtedy by som sa nepovažoval za takého, ktorý sa už nemusí dať v ničom opravovať a poučovať!

 

ZLOMOK OSMY

A riekol Majster:

       Nemienim poučovať nikoho, koho to nezaujíma,

       nemienim povzbudzovať nikoho, kto nie je pre vec zanietený,

       a ak po mojom vysvetlení niečoho z jednej strany nepousilujete sa domyslieť to z ostatných strán,

       tak potom je zbytočné zapodievať sa s vami!

 

ZLOMOK DEVIATY

V prítomnosti smútiacich si majster nikdy nedovolil s pôžitkom jesť a v období smútku si Majster nedovolil vyspevovať.

 

ZLOMOK DESIATY

Majster raz povedal Jen Chuejovi:

       „My dvaja sme tu jediní, čo sú zásadoví v tom,

       že ak môžu byť niekde užitoční, ihneď sadajú do služieb správnej veci,

       a ak sú niekde zbytoční, skromne sa stiahnu do ústrania!“

Učeník C‘-lu, ktorý bol svedkom tohto rozhovoru, sa ihneď Majstra opýtal:

       „Učiteľ, a keby vás v niektorom štáte poctili vysokou štátnou funkciou, koho by ste si vybrali za pomocníka?“

Majster na to odpovedal:

       „Rozhodne by som si nevyberal nikoho takého,

       čo sa aj bez zbrane vrhne na tigra

       a čo aj bez člna chce preplávať rozvodnenú rieku!

       Za svojho pomocníka by som potreboval takého človeka,

       ktorý má vždy zodpovedný strach z toho, čo mu bolo zverené,

       a ktorý si vždy všetko najprv starostlivo premyslí, aby to

       potom mohol naozaj zodpovedne uskutočniť!“

 

s. 43

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

A riekol Majster:

       Chcel by som sa stať takým napredovateľom  na Ceste  T a o,

       ktorý sa nikdy neuspokojí s množstvom dosiahnutej Cnosti

       a ktorý sa stále usiluje získavať jej ešte viac!

       Nuž ale lepšie mi to už nepôjde, a tak sa musím uspokojiť aj s tým, čo som dosiahol!

 

ZLOMOK DVANÁSTY

To, v čom býval Majster obzvlášť obozretný, boli:

       pravidlá obetného umenia,

       pravidlá bojového umenia

       a pravidlá liečebného umenia!

 

ZLOMOK TRINÁSTY

Za svojho pobytu v štáte Čchi mal Majster možnosť vypočuť si hudbu, pochádzajúcu ešte z čias cisára Šuna. Zmocnil sa ho pocit takej blaženosti a nasýtenosti, že potom tri mesiace nepotreboval ani ovoňať výborné jedlo. Stále si len vo vytržení opakoval:

        „Ani potuchy som nemal, že pod nebesami

        jestvuje taká dokonalá hudba!“

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

Učeník Žan Jou sa raz začal opatrne vypytovať:

       „Č myslíte, bol by Majster ochotný vstúpiť do služieb princa z Wej, ktorý si práve uzurpoval právo na trón?“

Učeník C‘-kung zvolal:

       „Aj ja som sa ho chcel na to opýtať!“

A hneď aj zašiel k Majstrovi Kchungovi a položil mu takúto otázku:

       „Učiteľ, ako hodnotíte Po Iho a Šu-čchia?“

Majster Kchung na to odpovedal:

       „Boli to dvaja  naozaj ušľachtilí a príkladní ľudia!“

       „A neodsudzujete ich?“

       „Ako by som mohol odsudzovať ľudí, ktorým vždy išlo o princíp ľudskosti a ktorí sa ho usilovali naozaj

       uplatňovať!“

Učeník C‘-kung sa vrátil k Žan Jouovi a povedal mu:

       „Nie, Majster by nikdy nevstúpil do služieb toho uzurpátorského princa z Wej!“

 

ZLOMOK PATNÁSTY

A riekol Majster:

       Hoci mám iba jednoduché jedlo na jedenie, čistú vodu na pitie a ohnuté rameno namiesto podhlavníka, cítim

       sa blažený!

       A akákoľvek myšlienka na bohatstvo a pocty nespravodlivo získané je mi vzdialená ako oblak plynúci nad

       mojou hlavou!

 

s. 44

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

A riekol Majster:

       Potreboval by som ešte o trochu viac rokov štúdia,

       aby som mohol v päťdesiatke naozaj zodpovedne vyhlásiť, že som už prenikol do tajomstva Veľkej Zmeny.

       A tak sa možno ani do smrti nedožijem svojej skutočnej ľudskej Veľkosti!

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

Keď chcel Majster uviesť nejaké dôstojné príklady,

       alebo zacitovať nejaké vznešené slová,

       vyberal si vždy úryvky z KNIHY PIESNÍ

                                             z KNIHY DOKUMENTOV

                                             a z KNIHY OBRADOV!

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

Knieža zo Š‘ sa začal vypytovať učeníka C‘-lua na Majstra Kchunga. C‘-lu mu však nič o Majstrovi neprezradil. Keď sa to neskôr Majster dozvedel, vyčítal mu:

       „Mal si kniežaťu povedať: ‚Je to človek, ktorý od nadšenia zabúda jesť,

       a od radosti zabúda spať.

       A vlastne ani nevie, že ho už obchádza staroba, lebo aj to si už zabúda všímať!‘“

               

ZLOMOK DEVATNÁSTY

A riekol Majster:

       Múdry som sa nenarodil!

       To iba pozorným a usilovným štúdiom minulosti som sa stal skúseným vo všetkých týchto veciach!

 

ZLOMOK DVADSIATY

To, o čom Majster nikdy nerozprával, boli:

       neuveriteľnosti,

       vystatovačnosti,

       zvrátenosti

       a duchovia!

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

A riekol Majster:

       Stačí, keď sa okolo mňa zídu dvaja-traja ľudia, a už mám povinnosť názorne ich zdokonaľovať!

       Vyzdvihovať ich dobré vlastnosti a dávať im ich za vzor, upozorňovať ich na zlé vlastnosti a nabádať ich, aby

       sa ich zbavili.

 

s. 45

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

A riekol Majster:

       Nebesia vo mne vyjavujú svoju Cnosť,

       nuž čo mi môže urobiť nejaký Chuan Tchuej?!

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

A riekol Majster:

       Niektorí z vás ma upodozrievali, že pred vami niečo tajím. Nie, ja pred vami nič netajím!

       Lebo nikdy nerobím nič, čo by som musel pred niekým tajiť. Verte mi!

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠTVRTÝ

Štyri veci sa Majster usiloval vypestovať vo svojich učeníkoch:

       kultivovanosť,

       disciplinovanosť,

       dôveryhodnosť

       a vernosť!

 

ZLOMOK DVADSIATY PIATY

A riekol Majster:

       Ešte som nestretol Dokonalého Človeka!

       Ušľachtilého človeka, to možno áno!

A inokedy zasa riekol:

       Ešte som nestretol skutočne dobrého človeka!

       Disciplinovaného, to možno áno!

       Ale ťažko možno hovoriť o disciplinovanosti u takých,

       čo stále nariekajú, že zostávajú zabudnutí,

                                     že sa im všeličoho nedostáva

                                     a že nie sú náležite ocenení!

 

s. 46

 

Kapitola deviata

Majster zriedkavo...

 

ZLOMOK PRVÝ

Majster zriedkavo spomínal hmotný zisk, ak išlo o ľudský údel a o ľudskú povinnosť.

 

ZLOMOK DRUHÝ

Istý ta-siangčan raz riekol:

       “Majster Kchung má chýr Veľkého Učiteľa! A jeho náuka sa rozšírila po celej krajine. Ale veď nič v nej nie je

       z toho, čo by človeku meno robilo!”

Keď sa tieto slová doniesli k Majstrovmu sluchu, povedal:

       “A čo odo mňa očakáva? Mám vari vedieť viesť voz alebo strieľať z luku? No povedzte mu, že to viem!”

 

ZLOMOK TRETÍ

A riekol Majster:

       Etiketa kedysi predpisovala tmavobelasý konopný odev a ceremoniálnu čiapku. Dnes sa väčšina ľudí halí do

       hodvábu, čo je rozumnejšie. A ja sa v tom pridávam k väčšine!

       Etiketa kedysi predpisovala hlboký úklon, čelom bijúc o zem

       Dnes väčšina ľudí zostáva pri pozdrave vzpriamená, čo je bezočivé. A ak väčšina ľudí na tento starý spôsob

       pozdravenia zabúda, ja sa v tom pridávam k menšine!

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

Štyri veci Majster neznášal:

       predpojatosť,

       panovačnosť,

       tvrdohlavosť

       a sebeckosť.

 

s. 47

 

ZLOMOK PIATY

Keď Majster padol do nepriateľského zajatia v Kchuang, riekol:

       “Či to nie sme my, čo sú po smrti kráľa Wena jedinými nositeľmi jeho kultúry?

       Ak si teda nebesia želajú, aby táto kultúra zahynula, potom sa my, smrteľníci, nebudeme vzpierať svojmu

       osudu.

       Ak si však nebesia neželajú, aby táto kultúra zahynula, čo nám môžu urobiť nejakí kchuančania!”

 

ZLOMOK ŠIESTY

Kancelár zo štátu Wu sa opýtal učeníka C‘-kunga:

       „Ak je váš Majster Dokonalý Človek, načo sa učil remeslám?“

Učeník C‘-kung odpovedal:

       „Z vôle nebies je Majster Dokonalý Človek a z vôle nebies sa učil remeslám!“

Keď sa tieto slová dostali k Majstrovmu sluchu, povedal:

       „Či ma kancelár nepozná? Veď vie, že som v detstve vyrastal v chudobe. A preto som sa učil remeslám. No či

       to všetko musí vedieť ušľachtilý človek? Nie, to nemusí vedieť!“

Čchin Lao k tomu dodal:

       „Majster nám hovorieval: ‚Keďže som v mladosti nemohol pomýšľať na štúdium, učil som sa remeslám!‘“

 

ZLOMOK SIEDMY

A riekol Majster:

       Či sa pokladám za múdreho? Nie!

       To len medzi hlupákmi som schopný múdrej a vyčerpávajúcej odpovede!

 

ZLOMOK OSMY

A riekol Majster:

       Ani fénix neprilieta,

       ani Žltá rieka nevydáva svoj tajomný obraz!

       Môj čas už pominul! Môj čas pominul!

 

ZLOMOK DEVIATY

Ak Majster stretol

       muža v smútočnom šate,

       muža s úradníckymi hodnosťami

       či slepého muzikanta,

       hoci boli od neho mladší, urobil im miesto,

       hoci ho už minuli, dohonil ich a vzdal im úctu!

 

ZLOMOK DESIATY

Učeník Jen Chuej zalamentoval:

       „Čo ako na to zraky upieram, ustavične je to pre mňa nedosiahnuteľné,

       čo ako sa usilujem do toho vniknúť, ustavične je to pre mňa nepreniknuteľné,

       a čo ako sa chcem toho zmocniť, ustavične mi to uniká z dosahu

       Majstrova dobrotivosť však nepozná hraníc. A s neúnavnou trpezlivosťou

       rozširuje moje poznanie a vycibruje moje správanie.

       Preto: Hoci som sa už toľko ráz rozhodol zanechať to, nemám odvahu naozaj to urobiť!

       No čo ako vynakladám všetku svoju energiu na štúdium, ustavične mám pocit, že ešte vždy toho veľa

       neovládam.

       A čo ako túžim vyrovnať sa Majstrovi, ustavične mám pocit, že neviem, ako ho nasledovať!“

 

s. 48

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

Keď raz Majster veľmi ťažko ochorel, učeník C’-lu dal privolať dvorných lekárov. A keď potom Majster vyzdravel, riekol svojim učeníkom:

       „Dlho som bol veru chorý! Ale či bolo potrebné privolávať lekárov?! Veď koho tým chcel Jou oklamať?    

       Nebesia?!

       Ak mi bolo nebesami súdené umrieť, radšej by som bol umrel v náručí dvoch-troch svojich učeníkov než v

       rukách lekárov.

       A hoci vy, moji učeníci, nemáte na bohatý pohreb, určite by ste ma neboli nechali umrieť pri ceste.“

 

ZLOMOK DVANÁSTY

Učeník C‘-kung sa opýtal:

       „Učiteľ, keby ste mali vzácny drahokam, uložili by ste ho do truhlice, alebo by ste ho predali?“

Majster odpovedal:

       „Predal by som ho! Určite by som ho predal! No kupca by som si vybral!“

 

ZLOMOK TRINÁSTY

Majster sa chcel usadiť medzi deviatimi východnými kmeňmi.

Ktosi sa ho opýtal:

       “A nebojíte sa ich zdivočenosti?”

Majster odpovedal:

       “Kam vkročí ušľachtilý človek, aká tam zdivočenosť?”

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

A riekol Majster:

       Aj hudba mi znie vznešenejšie, odkedy som sa vrátil do štátu Lu, ba aj spevy dostali slávnostnejší ráz!

 

ZLOMOK PATNÁSTY

A riekol Majster:

       Vždy skúmaj,

       či si vo verejných službách poslušný vládcovi,

       či si v rodine poslušný otcovi a najstaršiemu bratovi,

       či sa pri smútočných obradoch oddávaš žiaľu

       a či sa pri hodovaní neoddávaš opilstvu!

 

s. 49

 

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

Keď raz zastali na brehu rieky, Majster riekol:

       Kto opustí svoju domovinu, je ako táto rieka.

       Či je deň, či noc, nikde nemá spočinutia!

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Ešte som nestretol človeka, čo by bol v Cnosti taký úchvatný ako v tvári!

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

A riekol Majster:

       Uskutočňovanie Cesty  T a o

       je ako navrstvovanie valu. Nemôžeš prestať, kým si posledný košík hliny nenavŕšil. A aj ja až vtedy prestanem!

       Je ako odstraňovanie valu. Nemôžeš skončiť, kým si posledný košík hliny neodniesol. A aj ja po ten posledný

       košík pôjdem!

 

ZLOMOK DEVATNÁSTY

A riekol Majster:

       Kto mi nahradí Chueja v jeho obetavom hlásaní mojej náuky?

 

ZLOMOK DVADSIATY

Keď učeník Jen Chuej umrel, Majster si povzdychol:

       „Škoda! Videl som jeho prvé pokroky, a neuvidím už ich zavŕšenie!“

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

A riekol Majster:

       Nie každé zrnko dorastie až do klasu,

       nie každé steblo zarodí a dozreje!

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

A riekol Majster:

       Aj mladí si zasluhujú úctu. Veď neviete, či vás raz neprekonajú!

       Kto sa však ani v štyridsiatke či v päťdesiatke ničím nepreslávil, ten si veru nezasluhuje, aby ho ľudia

       uctievali!

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

A riekol Majster:

       Že nekonáš, ako predpisujú zákony? Nič lepšie ti neporadím ako ovládať sa!

       Že nehovoríš rečou vhodne volených slov?

       Nič lepšie ti neporadím ako uvažovanie!

       Veď ani predstaviť si neviem,

       aby som niečo vyriekol bez uvažovania,

       aby som niečo vykonal bez ovládania!

 

s. 50

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       Klaďte dôraz na vernosť a dôveru!

       Priateľa nepokladajte za menej než seba!

       A ak sa dopustíte chyby, nemajte strach ju naraviť!

 

ZLOMOK DVADSIATY PIATY

A riekol Majster:

       Armáde môžu vziať vojvodcu.

       Chudobným nemôžu vziať hrdosť!

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠIESTY

A riekol Majster:

       Kto sa okrem Joua v spoločnosti ľudí draho odetých nezahanbí za svoj chudobný šat?

 

Keď C‘-lu s veľkým rozcítením zarecitoval verše z KNIHY PIESNÍ:

       „...nie je výbojný, nie je náročný,

       ako ho nemať za vzor dokonalosti?“

Majster riekol:

       „To je ozajstný muž Cesty  T a o!

       Veď čo iné treba k dokonalosti?“

 

ZLOMOK DVADSIATY SIEDMY

A riekol Majster:

       Céder a borovica sú aj v mrazoch posledné, čo by svoju zeleň stratili!

 

ZLOMOK DVADSIATY OSMY

A riekol Majster:

       Múdrosť neznáša pochybnosti,

       ľudskosť neznáša obavy

       a odvaha neznáša strach!

 

ZLOMOK DVADSIATY DEVIATY

A riekol Majster:

       Že si s niekým v spoločnom učeníctve, to ešte neznamená, že s ním máš aj spoločnú metódu,

       že máš s niekým spoločnú metódu, to ešte neznamená,

       že s ním dosiahneš aj spoločné postavenie,

       a že s niekým dosiahneš spoločné postavenie,

       to ešte neznamená,

       že s ním dosiahneš aj rovnakú autoritu!

s. 51

 

ZLOMOK TRIDSIATY

       Odvial vietor čerešňové kvety.

       Či odveje aj moje spomienky?

       A domov môj je tak ďaleko!

A riekol Majster:

       Ako inak prekonať diaľku odlúčenia než spomienkami?

 

s. 52

 

Kapitola jedenásta
Prví priekopníci

 

ZLOMOK PRVÝ

A riekol Majster:

       Pred objavením obradov a hudby žili na svete ľudia – barbari.

       Až s objavením obradov a hudby sa začalo zušľachťovanie človeka.

       Preto:

       Ak budete znevažovať obrady a hudby, budete ako tamtí barbari!

 

ZLOMOK DRUHÝ

A riekol Majster:

       Ani jeden z tých, čo ma sprevádzali do krajín Čchen a Cchaj, dnes neprekročil bránu školy!

 

ZLOMOK TRETÍ

Učeníci:

       Jen Cchuej,

       Min C‘-čchie,

       Po-ňiou

       a Čung-kung

       sú vzorom cnostného správania!

Učeníci:

       Caj Wuo

       a C‘-kung

       sú vzorom výrečnosti!

Učeníci:

       Žan Jou

       a C‘-lu

       sú vzorom disciplinovanosti!

Učeníci:

       C‘-jou

       a C‘-sia

       sú vzorom vzdelanosti!

 

s. 53

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

A riekol Majster:

       Chuej moje slová neprekrúca. Všetko hovorí tak, ako som to povedal!

 

ZLOMOK PIATY

A riekol Majster:

       Min C‘-čchien je vzorom synovskej cnosti. Či ste počuli, aby sa niekedy ponosoval na matku a nevlastných

       bratov?

 

ZLOMOK ŠIESTY

Nan Žung ešte ani nedorecitoval posledný posledný verš zo štvorveršia Biely nefrit, a Majster mu dal svoju neter za ženu!

 

ZLOMOK SIEDMY

Keď sa knieža Ťi Kchang-c‘ opýtal Majstra, koho zo svojich učeníkov pokladá za najlepšieho, Majster odpovedal:

       „Mal som Jen Chueja! Na nešťastie smrť pretrhla jeho osud!

       Nemám už najlepšieho učeníka!“

 

ZLOMOK OSMY

Keď Jen Chuej umrel, jeho otec, vediac, že syn bol Majstrovým najobľúbenejším učeníkom, žiadal Majstra, aby predal svoj koč a kúpil za to jeho synovi sarkofág. Majster odpovedal:

       “Každý môj učeník má u mňa rovnaké práva, či bol taký alebo onaký. Keď umrel môj syn Li, pochovali sme ho

       len vo vnútornej rakve.    

       A či pre jeden sarkofág je mám chodiť pešo za povinnosťami?!

       Veď ani mravy nedovoľujú, aby potomok šľachtica chodil pešo po svete!”

 

ZLOMOK DEVIATY

Keď umrel učeník Jen Chuej, Majster zúfalo zvolal:

       Nebesia ma okradli! Nebesia ma okradli!

 

ZLOMOK DESIATY

Majster zúfalo nariekal nad Jen Chuejovou mŕtvolou.

Keď to učeníci videli, zašepkali:

       “Učiteľ plače!”

A Majster s trpkosťou v hlase zvolal:

       “Ako neplakať! Veď za kým by som mal nariekať, ak nie za týmto človekom!”

 

ZLOMOK JEDENÁSTY

Keď Jen Chuej umrel, učeníci ho chceli pochovať s veľkou slávou.

Majster bol proti tomu.

A keď ho potom predsa tak pochovali, Majster riekol:

       „Chuej sa na mňa díval ako na svojho otca, no ja som sa k nemu nezachoval ako k synovi.

       Ale nie mojou vinou! Vašou vinou, učeníci!“

 

ZLOMOK DVANÁSTY

Učeník C‘-lu sa opýtal Majstra, ako má slúžiť duchom. Majster odpovedal:

       „Ako chceš slúžiť duchom, keď nevieš slúžiť ľuďom?“

A keď sa učeník C‘lu opýtal na tajomstvo smrti, Majster odpovedal:

       „Ako chceš pochopiť smrť, keď nevieš nič o živote?“

 

ZLOMOK TRINÁSTY

Keď Majster vstúpil,

       učeník Min C‘-čchien sa tváril úctivo,

       učeník C‘-lu sa tváril odhodlane

       a učeníci Žan Jou a C‘-kung,

       tí sa tvárili veselo a nadšene.

Majster so smiechom zvolal:

       „Ani smrť sa neočakáva odhodlanejšie, než ako sa tvári Jou!“

 

ZLOMOK ŠTRNÁSTY

V štáte Lu začali stavať ďalšiu pivnicu pre kráľovský poklad.

Učeník Min C‘-čchien poznamenal:

       „Neviem, načo im vôbec bola i tá stará pivnica?!“

Majster riekol:

       „Ten človek toho veľa nepovie! Ale čo povie, to veru stojí za to!“

 

ZLOMOK PATNÁSTY

K Majstrovmu sluchu doľahli tóny C‘-luovej hry na lutne. Majster zvolal:

       „Ako to, že Jou hrá ešte pred bránou?“

Učeníci začali C‘-lua ohovárať, no Majster iba zavolal:

       „Jou, čo robíš vonku! Poď už do siene!“

ZLOMOK ŠESTNÁSTY

Učeník  c-kung sa opýtal:

       „Učiteľu, kto je dokonalejší: C‘-čang alebo C‘-sia?“

Majster odpovedal:

       „Jeden presahuje a druhý nedosahuje1“

Učeník C‘-kung na to povedal:

       „Teda Š‘ je dokonalejší1“

Majster namietol:

       „Presahovať je práve taká chyba ako nedosahovať1“

 

s. 55

 

ZLOMOK SEDEMNÁSTY

Keď sa stal Žan Jou ministrom u kniežaťa Ťi, majetky kniežaťa sa rozrástli na bohatstvo, aké ani jedno čouské knieža dosiaľ nemalo.

Bolo to zásluhou Jouovho zvýšenia daní.

Keď sa zvesť o tom dostala k Majstrovmu sluchu, riekol:

       “Nie je viac mojím učeníkom! Synovia, utekajte mu zabubnovať na poplach, azda sa spamätá!”

 

ZLOMOK OSEMNÁSTY

       „Čaj je hlupák, Šen je truľo, Š‘ ozembuch a Jou idiot“

A riekol Majster:

       „Chuej! To bol šľachetný človek, a chudák, vždy mal prázdny mešec!

       Zato Cch‘, ten si nikdy hlavu neláme nad mravným poslaním človeka, a vždy má všetkého dosť!“

 

ZLOMOK DEVATNÁSTY

Keď raz C’-čang besedoval s Majstrom o Ceste Dokonalého Človeka, Majster povedal:

       “Kto chce kráčať nesprávnymi cestami, nech ani medzi nás nevstupuje!”

A riekol Majster:

       “Čo myslíte, čo je dôležitejšie:

      ušľachtilosť ducha či ušľachtilosť tváre?”

 

ZLOMOK DVADSIATY

Keď sa raz učeník C‘-lu opýtal Majstra, či má konať, ako sám uzná za najlepšie, Majster mu odpovedal:

       „Ako by si mohol konať, ako sám uznáš za najlepšie, kým ti žije otec a najstarší brat?“

A na tú istú otázku učeníka Žan Joua Majster odpovedal:

       „Áno, konaj tak, ako sám uznáš za najlepšie!“

Keď Kung-si Chua, počujúc túto reč, zaprotirečil:

       „Ako to, Učiteľ? Jouovi ste na tú istú otázku odpovedali, že má konať podľa vôle otca a najstaršieho brata,

       a Čchiouovi zasa hovoríte, že má konať, ako sám uzná za najlepšie. Nerozumiem tomu Môžete mi to

       vysvetliť?“

Majster odpovedal:

       „Čchiou je veľmi nerozhodný, a preto som mu musel dodať odvahu. Jou má naopak rozhodnosti za dvoch, a

       preto som ho musel prihamovať!“  

 

s. 56

 

ZLOMOK DVADSIATY PRVÝ

Keď Majster padol do zajatia v Kchuang, učeník Jen Chuej práve kdesi cestou zaostal. A keď sa potom znovu stretli, Majster mu povedal:

       “Už som sa obával, že si mŕtvy!”

Jen Chuej na to odpovedal:

       “Kým Učiteľ žije, ako by si Chuej dovolil umrieť!”

 

ZLOMOK DVADSIATY DRUHÝ

Knieža Ťi C’-žan sa raz prišiel poradiť s Majstrom, či môže dať C’-luovi a Žan Jouovi titul ‘Veľký minister’.

Majster mu odpovedal:

       “Myslel som, že ste prišli v dôležitejšej veci, než je otázka vymenovania Joua a Čchioua za Veľkých

       ministrov?! Skutoční Veľkí ministri v službách panovníka nedodržiavajú nič iné než princípy Cesty T a o, a ak

       sa to nedá, opustia radšej svoj úrad. Ja by som preto vymenoval Joua a Čchioua len za výkonných ministrov!”

Knieža Ťi C’-žan sa opýtal:

       “A zostanú mi verní?”

Majster na to odpovedal:

       “No, dúfam, že pre vás azda len vlastného otca nezabijú!”

 

ZLOMOK DVADSIATY TRETÍ

Keď sa stal C‘-lu ministrom, poveril učeníka C‘-kaoa funkciou prefekta v prefektúre Pi. Keď sa to Majster dozvedel, povedal:

       „Okrádaš tým synov prostých ľudí!“

C‘-lu zaprotestoval:

       „Žijú tam predsa ľudia a aj duchovia pôdy a úrody mu budú pomáhať Načo má zbytočne strácať čas!

       Či štúdium znamená iba vysedávať nad knihami?!“

Majster povzdychol:

       „A potom vraj prečo nemám rád uvravených ľudí!“

 

ZLOMOK DVADSIATY ŠTVRTÝ

Raz, keď C‘-lu, Ceng-c‘, Žan Jou a Kung-si Chua sedeli, očakávajúc Majstrove slová, Majster k nim prehovoril:

       „Nech vás neznepokojuje, že som od vás o nejaký ten deň starší, a úprimne sa mi priznajte, čo by ste si

       želali, keby vás nejaký vládca objavil a poveril mocou. Aj tak tu ustavične nariekate, že o vás nikto nevie!“

Učeník C‘-lu prehovoril prvý:

       „Ja by som si želal, aby jestvovala niekde krajina so silou tisíc vojenských vozov, obkľúčená mocným

       nepriateľom, a preto by v nej vládol hla a bieda, a aby vládca tejto  krajiny mne, Jouovi, dal moc. Za tri roky by

       som dosiahol, že ľud v tejto krajine by znovu získal odvahu a vedel by, čo má robiť!“

Majster sa iba zasmial a obrátil sa s otázkou na ďalšieho učeníka:

       „A čo ty, Čchiou?“

Učeník Žan Jou odpovedal:

       „Ja by som si želal, aby jestvovala niekde krajina s rozlohou aspoň niekoľko desiatok li a aby vládca tejto

       krajiny mne, Čchiouovi, dal moc. Za tri roky by som zabezpečil v krajine blahobyt. Pokiaľ ide o duchovné

       vyučovanie ľudu, tým by som poveril nejakého ušľachtilého človeka!“

       „A čo ty, Čch‘?“

Učeník Kung-si Chua odpovedal:

       „Netrúfam si povedať, že by som to už vedel, ale chcel by som sa o to aspoň pokúsiť. Mojím veľkým želaním

       je, aby som sa zúčastnil aspoň ako ten najnižší účastník, odetý v tmavobelasom rúchu a ceremoniálnej čiapke,

       na obrade Cisárskych Obiet a na Veľkom zhromaždení údelných kniežat!“

       „A čo ty, Tien?“

Učeník Ceng-c‘ prestal pobrnkávať na strunách citary, a keď dozneli posledné tóny, odložil nástroj, vstal a odpovedal:

       „Obávam sa, že moje želanie je trochu iné než želania mojich druhov!“

Majster ho povzbudil:

       „To predsa nie je nijaká chyby! Každý tu vyjadruje len svoju predstavu!“

Na to učeník Ceng-c‘ odpovedal:

       „Po ničom tak netúžim ako po jari! Keď je každý odetý v ľahkom jarnom šate a keď s piatimi či šiestimi

       priateľmi a s kŕdľom výrastkov sa ideme kúpať do rieky I a potom vo sviežom jarnom vetre sa veselíme pred

       oltármi duchov pôdy a úrody, kde sa tancuje a kde sa prinášajú obety za dažď. Potom so spevom na perách sa

       vraciame domov!“

Majster zhlboka vzdychol:

       „Veru, máš pravdu, Tien!“

Keď sa po chvíli ostatní učeníci vzdialili, Ceng-c‘ sa opýtal:

       „Učiteľ, čo si myslíte o odpovediach ostatných mojich druhov?“

Majster riekol:

       „O nič tu predsa nešlo, každý si povedal len to, čo si myslel!“

Ale učeník Ceng-c‘ naliehal:

       „Prečo ste sa potom zasmiali nad Jouovou odpoveďou?“

Majster odpovedal:

       „Aby mohol niekto spravovať krajinu, musí sa najprv naučiť dodržiavať pravidlá obradov, no Jouova reč to

       nedokazovala,  bola priveľmi neskromná, a preto som sa musel zasmiať!“

       „A či Čchiou nehovoril tiež o spravovaní krajiny? No v jeho odpovedi bolo mnoho skromnosti!“

Majster na to povedal:

       „A či si už videl, aby územie s rozlohou niekoľko desiatok li nebolo kniežatsvom?“

       „A čo Čch, ten predsa nehovoril o želaní spravovať krajinu!“

       „Nie?! A či si už videl, aby ten, kto sa zúčastní na obrade Cisárskych Obiet či na Veľkom zhromaždení

       údelných kniežat, nebol kniežaťom? A ak Čch’ sníva iba o tom najnižšom šľachtickom titule, potom kto by už

       sníval o tituloch vyšších?!“

 

 

 

 

MENCIUS

 

KNIHA MENG-C’

 

 

s. 61

 

Kapitola prvá

Kráľ Chuej zo štátu Liang

 

ZLOMOK PRVÝ

Majster Meng vykonal návštevu u kráľa Chueja v štáte Liang.

Kráľ Chuej ho privítal slovami:

       “Ó, Učiteľ, aký zisk z toho bude mať moja krajina, keď ani toľká diaľka ťa nevedela odradiť od tej cesty!”

Majster Meng na to odpovedal:

       “Nehovorme o zisku, Vaša Milosť! Prišiel som v mene princípu ľudskosti a konania v zákonoch spravodlivosti.

       Lebo

       ak sa vládca začne spytovať: ‘Aký zisk z toho bude mať moja krajina?’

       jeho hodnostári sa budú pýtať: ‘Aký zisk z toho bude mať moja rodina?’

       a jeho ľud a úradníci: ‘Aký zisk z toho budem mať ja?’

       a keď sa všetci, od vládcu až po posledného poddaného, začnú starať iba o to, aký zisk čo komu prinesie, potom

       na krajinu vašu doľahnú pohromy!

       A tomu, kto bude mať desaťtisíc ozbojených vozov, začnú úklady strojiť tí, čo budú mať len tisíc ozbrojených

       vozov,

       tomu, kto bude mať tisíc ozbrojených vozov, začnú úklady strojiť tí, čo budú mať len sto ozbrojených vozov.

       A ten, kto bude mať desaťtisícovú jazdu, bude sa chcieť zmocniť tých, čo budú mať len tisícové jazdy,

       ten, kto bude mať tisícovú jazdu, bude sa chcieť zmocniť tých, čo budú mať len sto ozbrojených jazdcov.

       A nikomu nikdy nebude ničoho dosť.

       A ak sa princíp konania v zákonoch spravodlivosti stane druhoradým a nad všetko sa začne klásť zisk, potom

       nikto, kým si čo najviac neuchmatne, nebude uspokojený.

       Kde však vládne princíp ľudskosti, tam sa nezabúda na blížnych, kde vládne princíp konania v zákonoch

       spravodlivosti, tam sa všetci ľuia v dôvere podriadia moci panovníka.

       Hovorme preto len o princípe ľudskosti a konania v zákonoch spravodlivosti.

       Načo používať výraz zisk?”

 

s. 62

 

ZLOMOK DRUHÝ

Za návštevy u kráľa Chueja v štáte Liang prijal raz kráľ majstra Menga vo svojej záhrade. A zastali na brehu prekrásneho jazera, na ktorom belostné labute plávali a vôkol ktorého sa čriedy statných jeleňov popásali. Kráľ očarený touto nádherou, zvolal:

       „Učiteľ! Či sa aj Veľkí Vládcovia vedeli tešiť z toľkej krásy?“

Majster Meng odpovedal:

       „Práve Veľkí Vládcovia sa vedeli tešiť z toľkej krásy! Lebo necnostný vládca, aj keby mu to všetko patrilo,

       nebude mať z toho skutočnú radosť!

       V KNIHE PIESNÍ čítame:

       ‚A rozhodol sa postaviť Pagodu Obiet

       na počesť Nebies a pre radosť ľudu.

       Ako sa rozhodol, tak aj učinil!

       A skôr než stanovený čas ten uplynul,

       pagoda stála prostred krásnych jazier.

       Lebo ľud v zhone svojho nadšenia

       nešetril silou ani napriek zákazom!

       I prechádzal sa nádherou jej záhrad,

       kde striebrohnedé lanky diremali,

       kde čriedy jeleňov sa popásali

       a vtáctvo krásou peria belostnou

       vírilo šíre nebies priestory.

       A tamhľa biela peruť labute

       Splašila rybky, čo sa rozihrali.

       Pagodu Obiet a jej jazero postavil kráľ Wen preto, lebo ľud v tej práci našiel svoje potešenie.

       Lebo to bola Pagoda Obiet. A preto mali ľudia radosť aj z jej

       jeleňov,

       rýb

       a korytnačiek.

       V dávnych časoch Veľkí Vládcovia sa radovali radosťami ľudu, a preto sa vedeli skutočne radovať.‘

       No spomeňte si na výrok z Tchang-š:

       ‚Ó, zájdi už, slnko naše, hoc zájdeme i my s tebou!‘

       A nech mal kráľ Ťie akokoľvek krásne pagody,

                                                                      jazerá,

                                                                      vtáctvo

                                                                      a zvieratá,

       či sa mohol z toho radovať, keď jeho ľud túžil po záhube?“

 

s. 63

 

ZLOMOK TRETÍ

Kráľ Chuej zo štátu Liang povedal majstrovi Mengovi:

       „Do správy štátu vkladám celé srdce, a predsa osohu nijakého nevidieť. Keď v stredných oblastiach vypukol

       hlad, dal som časť obyvateľstva zo stredných oblastí presťahovať do oblastí východných a časť obilia z

       východných oblastí previezť do stredných. Hlad však nielenže neprestal, ale naopak, vypukol ešte aj vo

       východných oblastiach. Keď si tak všímam susedné krajiny, ich vládcovia sa ani zďaleka toľko nevenujú

       spravovaniu štátu ako ja, no obyvateľstva v ich krajinách nie je o nič menej než v mojej krajine a ani v mojej

       krajine nie je o nič viac ľudí než u nich. Ako je to možné?“

Majster Meng odpovedal:

       „Vaša Milosť sa dobre rozumie do vecí vojenských. Nech mi teda dovolí vysvetliť to na príklade z vojenstva:

       Vojaci stáli nastúpení do útoku. No na znamenie bubnov namiesto toho, aby zaútočili, odhodili zbrane a dali

       sa na útek.

       Jedni zutekali sto krokov a potom v zahanbení zastali, druhí zutekali päťdesiat krokov a tiež zastali.

       Ale či sa mohli tí, čo zutekali päťdesiat krokov, vysmievať tým, čo zutekali sto krokov?“

Kráľ odpovedal:

       „Nie, to veru nemohli! Lebo nezáleží na tom, koľko ktorí zutekali, keď všetci zutekali!“

A majster Meng pokračoval:

       „Ako to, že Vaša Milosť nevie pochopí, prečo sa ľud vo vašej krajine nevzmáha?

       Lebo:

       ak sa vládca usiluje o to, aby sa čas potrebný na pestovanie obilia nepremárnil, potom nemôže vzniknúť v jeho

       krajine núdza o potravu,

       ak sa usiluje o to, aby sa siete do rybníkov a jazier nevkladali v nevhodnom období, potom nemôže vzniknúť v

       jeho krajine núdza o ryby a korytnačky,

       a ak sa usiluje o to, aby sa lesy nevyrubovali v zakázanom čase, potom nemôže vzniknúť v jeho krajine núdza o

       drevo.

       A kde nevznikne núdza o potravu,

                                                ryby

                                                a drevo.

       tam si ľud bude pokojne živiť svojich živých a oplakávať svojich mŕtvych.

       No a kde si ľud pokojne živí svojich živých a oplakáva svojich mŕtvych, tam je začiatok cesty správneho

       vladárenia!

       Dvorec veľkosti päť mou vysadený morušovníkmi môže zaodieť hodvábom až päťdesiat ľudí,

       gazdovstvo, kde neuhynie ani jedno kurčiatko, prasiatko či iné mláďaťko, môže nakŕmiť mäsom až

       sedemdesiat ľudí

       a každá roľnícka usadlosť veľkosti sto mou, ak bude starostlivo obrábaná, uživí aj najpočetnejšiu rodinu tak,

       aby nikdy netrpela hladom.

       A ak budete dozerať aj na výuku vo svojich školách, aby sa tam ľudia naučili synovskej a bratskej cnosti, potom

       sa už na cestách nebudú potĺkať opustení starci s biednymi batôžkami.

       Lebo ak jedno gazdovstvo vládze uživiť až sedemdesiat ľudí, potom sa nemôže stať, aby vo vašej krajine

       vypukol hlad.

       A potom vám už nikto neuprie, že ste ozajstný Vládca!

       Ale hľaďte na vašu krajinu! Psi a divé svine sa v nej ruvajú o ľudské mäso. A vy neviete, ako tomu zabrániť!

       Okolo vašich ciest umierajú ľudia od hladu. A vy neviete, ako ich nasýtiť!

       A na všetky stony hladujúcich ľudí iba kričíte:

       ‘Ja za to nemôžem! Na vine je tohoročné počasie!’

       Či sa táto vaša odpoveď nepodobá odpovedi vraha, ktoý vyhlásil:

       ‘Ja za to nemôžem. To meč je na vine!’

       Nech sa už Vaša Milosť prestane vyhovárať na počasie. A ľud sa bude k vám zo všetkých strán len tak hrnúť!”

 

ZLOMOK ŠTVRTÝ

Kráľ Chuej zo štátu Liang povedal:

       „Učiteľ, nehodný Syn Nebies sa rád dá vami poučiť!“

Majster Meng sa opýtal:

       „Je nejaký rozdiel v tom, či človeka zabijeme kyjom alebo mečom?“

Kráľ odpovedal:

       „Nie, vôbec nie!“

Majster Meng sa na to opýtal:

       „A je nejaký rozdiel v tom, či človeka zabijeme mečom alebo systémom vládnutia?“

Kráľ odpovedal:

       „Nie! Veru nie!“

A na to majster Meng riekol:

       „Vo vašich kuchyniach sa pripravujú bohaté hostiny,

       vo vašich stajniach chovajú prekrásne kone,

       kým váš ľud má od hladu vycivené tváre. A kam len pozrieš, ľudia umierajú hladom!

       Ľudským mäsom sa kŕmi divá zver. A človeka by malo zburcovať, ak sa zver navzájom od hladu sama

       požiera!

       Vládnuť znamená by otcom i matkou ľudu. No kde je vaše otcovstvo, keď neviete ani tomu zabrániť, aby sa

       zver kŕmila ľudským mäsom?

Majster Kchung riekol:

       ‚Ten, kto vynašiel pohrebné figuríny, sám iste nemal príbuzných!‘

       Lebo figuríny vyzerajú ako ľudia a môžu živých ľudí nahradiť.

       No čo by bol povedal Majster na vládcu, ktorému ľud nechýbal, a on ho nechal hladom vyhubiť!“

 

s. 65

 

ZLOMOK PIATY

Kráľ Chuej zo štátu Liang povedal:

       “Štát Ťin bol kedysi tým najmocnejším štátom pod Nebesami. Veď to i sám dobre viete! No odkedy som

       Synom Nebies, na východe sa zmocnil našich území mocný štát Čchi. A stratili sme pritom aj nášho 

       najstaršieho syna. Na západe nám vzal územie nie menšie ako sto li mocný štát Čchin. A na juhu sme utrpeli

       porážku od štátu Čchu. No nehodný Syn Nebies pokorený týmito stratami chce, skôr ako umrie, zotrieť túto

       pohanu. Čo by mal pre to, Učiteľu, vykonať?”

Majster Meng odpovedal:

       “Opravdivým Vládcom sa môžete stať aj na území nie väčšom ako sto li!

       Preto:

       vládnite ľudskosťou,

       obmedzujte tresty a pokuty,

       znižujte dane a poplatky

       a dbajte, aby roľníci na poliach hlboko orali a v pravý čas okopávali!

       A všetci muži sa začnú pretekať v synovskej a bratskej cnosti, vo vernosti a dôveryhodnosti

       a doma budú k službám otcovi a bratovi,

       na verejnosti občanovi a vládcovi.

       S takýmto štátom premôžete všetkých ťažkoodencov zo štátov Čchin a Čchu i obyčajnou palicou!

       Ako to?! Nuž celkom jednoducho!

       Lebo:

       ak budú vládcovia štátov Čchin a Čchu zamestnávať svoj ľud vojnami a výbojmi, nebude mať kto orať 

       a okopávať ich polia.

       A ak nebude mať kto orať a okopávať ich polia, potom tí, čo majú rodiť deti, budú trpieť od hladu a zimy.

       A sestry,

          ženy

          a deti

       Budú od svojich mužov odlúčené.

       A sila ich ľudu sa tým ochromí!

       Ak Vaša Milosť v podmienkach svojej vlády vytrvá, nenájde vôkol seba napokon nijakého nepriateľa.

       Veď či sa nehovorí:

       ‘Služobník ľudskosti nenájde vôkol seba nijakého nepriateľa!’

       Nech o tom Vaša Milosť nepochybuje! Nech o tom nikdy nezapochybuje!“

 

s. 66

 

ZLOMOK ŠIESTY

Majster Meng vykonal audienciu u kráľa Sianga v štáte Liang.

Po návrate z audiencie komusi povedal:

       „Z diaľky sa vôbec nepodobá na vládcu. A ani zblízka vo mne rešpekt nevzbudzoval, keď sa tu zrazu opýtal:

       ‚Učiteľ, ako by sa dal prinavrátiť svetu mier?‘

       Odpovedal som mu: Zjednotením sveta!

       ‚A kto by ten svet mohol zjednotiť?‘

       Odpovedal som mu: Každý, kto má odpor k zabíjaniu!

       ‚A myslíte, že by ho v tom niekto nasledoval?‘

       A na to som mu už s radosťou odpovedal:

       ‚Pravdaže! Každý človek na svete! Či Vaša Milosť nevie, ako je to so steblami ryže? Ak celé leto neprší, steblá

       sú slabé a neduživé. No ak sa potom na oblohe nakopí veľa mračien a voda sa začne liať v celých prívaloch,

       rastlinky začnú dovysoka dvíhať svoje hlávky. Dnes sa medzi všetkými vládcami krajín pod Nebesami nenájde

       ani jeden, ktorý by mal skutočný odpor k zabíjaniu. No keby sa taký človek niekde zjavil, všetok ľud sveta by

       začal naťahovať krky, aby si ho poobzeral. A keby nakoniec spoznal, že ten človek je skutočne taký, za akého

       ho pokladá, začal by sa k nemu zo všetkých strán hrnúť ako príval vody, ktorý objavil hlbinu. A či môže niekto

       zabrániť prívalu vody, aby tiekol?‘“