Antológia z diel filozofov

Predsokratici a Platón

zost. dr. Jaroslav Martinka

Nakladateľstvo Epocha

Bratislava

1970

s. 93

HERAKLEITOS Z EFEZU

(Herakleitos z Efezu hovorí toto:) Ak nie mňa počúvajú, ale logos, je rozumné uznať, že všetky veci sú jedno.

21 B 50 (z Hippolyta)

Nechápu, že nezhodujúc sa samo so sebou, je v zhode, protirečivá harmónia (jednota) ako pri luku a lýre.

22 B 5l (z Hippolyta)

Ale tento logos, ktorý je večný, nechápu ľudia ani predtým, ako ho počuli, ani potom, ako ho prvý raz počuli. Lebo hoci sa všetko deje podľa tohto logu, predsa si počínajú ako neskúsení, kedykoľvek sa pokúšajú o také slová a diela, aké ja vykladám, rozoberajúc každé podľa jeho prirodzenosti a vysvetľujúc, aké je. Ostatní ľudia však práve tak nevedia, čo robia v stave bdenia, ako zabúdajú, čo robia v spánku.

22 B l (zo Sexta)

Tí, čo hovoria rozumne, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, tak ako obec o zákon a ešte pevnejšie. Lebo všetky ľudské zákony sa živia z jedného božieho; ten totiž vládne, pokiaľ chce, a stačí pre všetkých (a pre všetko), ba ešte aj všetko prevyšuje.

21 B 114 (zo Stobaia)

Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok.

22 B 2 (zo Sexta)

s. 94

S logom, s ktorým najčastejšie prichádzajú do styku, sú v rozpore.

21 B 72 (z Marca Aurélia)

Väčšina ľudí neuvažuje o veciach, s ktorými sa stretáva, a nerozumie im, aj keď sa ich uči, má o nich len zdanie.

21 B 17 (z Klementa)

(Sú to) ľudia, ktorí nevedia ani počúvať, ani hovoriť.

22 B 19 (z Klementa)

Nič z toho nechápu, aj keď to počuli, sú ako hluchí; o nich platí príslovie: sú tu, a predsa nie sú tu.

22 B 34 (z Klementa)

Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku sa však každý vracia do svojho vlastného.

22 B 89 (z Plutarcha)

Aj to, čo najspoľahlivejší človek pozná a si uchová, je len zdanie; Spravodlivosť uchopí strojcov a svedkov lží.

22 B 28 (z Klementa)

Povaha vecí sa rada skrýva.

22 B 123 (z Temistia)

Tí, čo hľadajú zlato, mnoho zeme vykopú a nájdu málo.

22 B 22 (z Klementa)

Kto nedúfa, nenájde, v čo nemožno dúfať, lebo je to skryté a neprístupné.

22 B 18 (z Klementa)

Pre nedostatok dôvery uniká (logos) poznaniu.

22 B 86 (z Plutarcha)

Muži filozofi musia poznať veľmi mnoho vecí.

22 B 35 (z Klementa)

Skúmal som seba samého.

22 B 101 (z Plutarcha)

s. 95

Homér si zaslúži, aby ho vyhodili z pretekov a palicou vyšľahali, a Archilochos práve tak.

22 B 42 (z Diogena)

Ľudia sa pri poznávaní jasných veci klamú podobne ako Homér, ktorý bol múdrejší než všetci Gréci. Lebo aj jeho oklamali chlapci, zabíjajúci vši, keď mu povedali: ,,Čo sme videli a chytili, to zanechávame, čo sme však ani nevideli, ani nechytili, to nesieme" (t. j. vši).

22 B 56 (z Hippolyta)

Homér bol astrológ.

22 B 105 (zo schólia k Homérove] Iliade)

Zdá sa, že Táles prvý skúmal hviezdy... dosvedčuje to aj Herakleitos a Demokritos.

22 B 38 (z Diogena)

Mnohoučenosť nenaučí rozumnosti, lebo by bola naučila Hesioda a Pytagora, ďalej aj Xenofana a Hekataia.

22 B 40 (z Diogena)

Učiteľom väčšiny ľudí je Hesiodos; veria o ňom, že najviac vie, hoci nepoznal deň a noc: lebo je to jedno.

22 B 57 (z Hippolyta)

Hesiodos nevie, že povaha každého dňa je jedna a tá istá.

22 B 106 (z Plutarcha)

Pytagoras, syn Mnesarchov, najviac zo všetkých ľudí sa venoval bádaniu, a keď prečítal všetky tieto diela, urobil si z nich vlastnú múdrosť: mnohoučenosť, podvodníctvo.

22 B 129 (z Diogena)

Protagoras, praotec tlčhubov.

22 B 81 (zo schólia k Euripidovi)

Počul som reči mnohých ľudí, ale ani jeden z nich sa nedostal k poznaniu, že sa múdrosť líši od všetkého.

22 B 108 (zo Stobaia)

s. 96

Múdrosť spočíva v jednej veci: poznať myšlienku, ktorá rozumom riadi všetko až do jednotlivostí.

22 B 41 (z Diogena)

Rozumné myslenie je najväčšia cnosť a múdrosť: pravdu hovoriť a v duchu pravdy aj konať na základe poznania pravej povahy vecí.

22 B 112 (zo Stobaia)

JEDNOTA A BOJ PROTIKLADOV

Aj príroda sa usiluje o protikladné veci a z nich vytvára spojenie, nie z rovnakých vecí, ako celkom prirodzene spárila mužské pohlavie so ženským, a nie každé z nich s rovnakým, a vytvorila prvú zhodu spojením protikladných vecí, nie spojením rovnakých. Zdá sa, že toto robí aj umenie, ktoré napodobňuje prírodu. Lebo maliarstvo tým, že mieša na obraze farby biele a čierne, žlté a červené, vytvára obrazy zhodné s originálom; hudba však tým, že mieša tóny vysoké a hlboké, dlhé a krátke v rozličných hlasoch, vytvára jednotnú harmóniu; gramatika tým, že mieša znelé a neznelé hlásky, skladá z nich celé umenie. To isté hovorí i temný Herakleitos:

,,Dvojice protikladov, zároveň celé a necelé, zhodné a nezhodné, súzvučné a nesúzvučné; zo všetkého jedno a z jedného všetko."

22 B 10 (z Pseudoplutarcha)

Boh je deň a noc, zima a leto, boj a mier, nasýtenie a hlad, ale mení sa práve tak ako oheň, keď sa zmieša s kadidlami, a nazýva sa tak alebo inak podľa vône každého z nich.

22 B 67 (z Hippolyta)

Keby sa všetky veci stali dymom, bolo by ich možné rozoznávať nosom.

22 B 7 (z Aristotela)

Neviditeľná harmónia je silnejšia ako viditeľná.

22 B 54 (z Hippolyta)

More, voda najčistejšia a najšpinavšia: pre ryby pitná a užitočná, pre ľudí však nepožívateľná a škodlivá.

22 B 61 (z Hippolyta)

s. 97

Osly by dali prednosť plevám pred zlatom.

22 B 9 (z Aristotela)

Svine sa väčšmi tešia z hnoja ako z čistej vody.

22 B 13 (z Klementa)

Keby šťastie spočívalo v telesných rozkošiach, nazvali by sa šťastnými voly, keď nájdu hrach na žranie.

22 B 4 (z Alberta Veľkého)

Dobro a zlo je jedno. Lekári, keď režú a pália, sťažujú sa, že nedostávajú primeranú odmenu, keď to robia.

22 B 58 (z Hippolyta)

Cesta hore a dole je jedna a tá istá.

22 B 50 (z Hippolyta)

Spoločný je počiatok a koniec na kružnici.

22 B 103 (z Porfýria)

Meno luku je život, jeho dielo však smrť.

22 B 48 (z Etymologica gen.)

Lebo keby ľudia neusporiadali sprievod a nespievali pieseň o mužskom úde práve na poctu Dionýza, robili by najhanobnejšiu vec. Vecí predsa Hádes a Dionýzos, na poctu ktorého šalejú a usporadujú slávnosti, sú si totožní.

22 B 13 (z Klementa)

Ľudia by nepoznali meno právo, keby nebolo bezprávie.

22 B 23 (z Klementa)

Bohu je všetko spravodlivé, ľudia však pokladajú jedno za nespravodlivé, druhé za spravodlivé.

22 B 102 (z Porfýria)

Choroba robí zdravie príjemným a dobrým, hlad nasýtenie, únava odpočinok.

22 B 111 (zo Stobaia)

s. 98

Jedno a to isté sa v nás prejavuje ako živé a mŕtve, bdiace a spiace, mladé a staré; lebo toto sa premieňa na tamto a tamto zasa na toto.

22 B 88 (z Plutarcha)

Pretože sa narodili, chcú žiť a mať smrť, a zanechávajú deti, aby sa zrodila nová smrť.

22 B 20 (z Klementa)

Nesmrteľní sú smrteľní, smrteľní sú nesmrteľní; život týchto je smrť tamtých, život tamtých je smrť týchto.

22 B 62 (z Hippolyta)

Chladné sa otepľuje, teplé ochladzuje, vlhké schne, suché vlhne.

22 B 126 (z Tzetza)

Keby nebolo slnka, bola by noc.

22 B 99 (z Plutarcha)

Treba vedieť, že boj je všetkému spoločný, že právo je spor a že sa všetko deje na základe sporu a nevyhnutnosti.

22 B 80 (z Origina)

Aj jačmenný nápoj sa rozkladá, ak sa ním nehýbe.

22 B 125 (z Teofrasta)

Čokoľvek sa nemení, odpočíva, únavné je tým istým pánom slúžiť a ich poslúchať.

22 B 84 a b (z Plotina)

Boj je otcom, všetkých i kráľom všetkých, jedných robí bohmi, druhých ľuďmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými.

22 B 53 (z Hippolyta)

Herakleitos kára básnika, ktorý povedal:

,,Kiež medzi bohmi a kiež medzi ľuďmi by zanikli sváry."

(Homér, Ílias XVIII, 107)

Lebo by nebolo harmónie, keby nebol vysoký a nízky tón, ani živých bytostí bez samice a samca; to sú protiklady.

22 A 22 (z Aristotela)

s. 99

Lebo to, čo vzniká zo spojenia oboch protikladov, je jedno, a keď sa jedno rozdelí, odkryjú sa protiklady. Nie je toto práve to, čo podľa Grékov ich veľký a slávny Herakleitos postavil do popredia svojej filozofie ako jej jadro a pýšil sa tým ako novým objavom?

22 A 9a (z Filona)

USTAVIČNÁ ZMENA

Na tých, čo vstupujú do tej istej rieky, valí sa stále iná a iná voda.

22 B 12 (z Areia Didyma)

Do tej istej rieky vstupujeme, a predsa nevstupujeme, sme a nie sme.

22 B 49a (zo stoika Herakleita)

Herakleitos na ktoromsi mieste hovorí: „Všetko plynie a nič netrvá," a prirovnávajúc veci k prúdu rieky, hovorí: „Nevstúpil by si dvakrát do tej istej rieky."

22 A 6 (z Platóna)

Herakleitos odstránil zo sveta pokoj a nehybnosť; lebo tento stav patrí mŕtvym. Všetkým veciam dal pohyb; večný večným, dočasný pominuteľným.

22 A 6 (z Aetia)

KOZMOLÓGIA

Najkrajší svet ako hromada vecí náhodne porozhadzovaných.

22 B 124 (z Teofrasta).

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude; večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

22 B 30 (z Klementa)

s. 100

Premeny ohňa: najprv more, jedna polovica mora zem, druhá oheň. Zem sa rozteká ako more a dostáva svoju mieru podľa toho istého pomeru, aký mala predtým, než sa stala zemou.

22 B 31 (z Klementa)

Zmenou ohňa je všetko a oheň je zmenou všetkého práve tak, ako sa tovar zamieňa za zlato a zlato za tovar.

22 B 90 (z Plutarcha)

Vesmír je riadený bleskom. (Pod bleskom tu rozumie večný oheň. Hovorí tiež, že tento) oheň je obdarený rozumom (a že riadi všetky veci).

22 B 54 (z Hippolyta)

Oheň je nedostatok a nasýtenie.

22 B 65 (z Hippolyta)

Oheň, ktorý príde, všetko rozsúdi a uchváti.

22 B 66 (z Hippolyta)

Ako by sa mohol niekto skryť pred tým, čo nikdy nezapadá?

22 B 16 (z Klementa)

Slnko neprekročí svoju mieru, lebo inak by ho vyhľadali sudičky, pomocníčky spravodlivosti.

22 B 94 (z Plutarcha)

Hranice východu a západu sú medvedica a proti medvedici medzník žiariaceho Dia.

22 B 120 (zo Strabona)

Slnko je nové každý deň.

22 B 6 (z Aristotela)

Slnko má šírku ľudskej nohy.

22 B 3 (z Aetia)

(Slnko, vládca a strážca periodických zmien, určuje, riadi, robí zjavnými a vyvoláva zmeny) a ročné obdobia, ktoré všetko prinášajú.

22 B 100 (z Plutarcha)

s. 101

Herakleitov názor je vo všeobecnosti takýto: z ohňa povstalo všetko a v ohni sa rozplýva. Všetko sa deje podľa osudu a na základe protikladu je všetko v súlade. Všetko je plné duší a démonov. Hovoril tiež o všetkých javoch odohrávajúcich sa vo vesmíre, že slnko je také veľké, ako sa javí...

V jednotlivostiach je toto jeho učenie: Oheň je základným prvkom a všetko je obrnenou ohňa, a to na základe zrieďovania a zhusťovania. Lenže nič nevykladá jasne. Všetko sa deje na základe protikladu a všetko tečie ako rieka. Vesmír je ohraničený a jeden je svet, ktorý vzniká z ohňa a po nejakých obdobiach znovu sa mení na oheň striedavo po celú večnosť. To sa deje podľa osudu (heimarmené). Ten z protikladov, ktorý vedie k zrodu, volá sa boj a spor, druhý, ktorý vedie k premene na oheň (ekpyrosis), volá sa súlad a mier; zmena sa volá cesta hore a dole a svet vzniká podľa nej samej.

Oheň zhusťovaním vlhne a zhustený sa stáva vodou; stuhnutá voda sa však mení na zem. To je cesta dole. Zem sa potom opäť rozteká, vzniká z nej voda, z nej ostatné (veci); Herakleitos prevádza totiž skoro všetko na výpary z mora. To je cesta hore. Výpary vznikajú i zo zeme i z mora. Jedny sú jasné a čisté, druhé temné. Oheň sa rozmnožuje z jasných výparov, vlhkosť z temných. Aký je priestor obklopujúci svet, nevysvetľuje. Sú v ňom však duté nádoby obrátené svojou dutinou k nám a jasné výpary v nich nahromadené vydávajú plamene. To sú hviezdy.

Najjasnejší a najteplejší je plameň slnka. Ostatné hviezdy sú väčšmi vzdialené od zeme, a preto menej svietia a hrejú. Mesiac však, ktorý je bližšie k zemi, nepohybuje sa čistým priestorom. Naproti tomu slnko sa pohybuje v jasnom a čistom priestore a primerane je od nás vzdialené; preto aj viac hreje a svieti. Zatmenie slnka a mesiaca nastáva vtedy, keď sa ich duté nádoby obracajú hore. Striedajúce sa podoby mesiaca vznikajú tým, že sa dutina v ňom otáča pomaly. Deň a noc, mesiace, ročné obdobia a roky, dažde, vetry a im podobné veci vznikajú v dôsledku rozličných výparov.

Jasný výpar rozpálený v slnečnom kruhu robí deň, ak prevažuje protikladný výpar, vzniká noc. Z jasného výparu rozmnožené teplo robí leto, z temného výparu zväčšené vlhko spôsobuje zimu. Súhlasne s týmto vykladá aj ostatné veci. Nič nevykladá o zemi, aká je, ale ani o dutých nádobách. Toto bol jeho názor.

22 A l (z Diogena)

s. 102

Hippasos z Metapontu a Herakleitos z Efezu urobili počiatkom jeden pohybujúci sa a ohraničený princíp, a to oheň, a z ohňa nechávajú zhusťovaním a zrieďovaním veci vznikať a opäť v ohni zanikať, pretože on je ich jedinou základnou podstatou. Herakleitos hovorí, že všetko je obmenou ohňa. Uznáva tiež akési poradie a vymedzenú dobu premeny sveta na základe akejsi osudovej nevyhnutnosti.

23 A 5 (zo Simplikia)

Herakleitos a Hippasos z Metapontu pokladajú za počiatok všetkého oheň. Hovoria, že z ohňa vzniká všetko a v ohni sa končí všetko. Keď oheň hasne, vznikajú všetky veci na svete; ponajprv najtvrdšie jeho časti, stlačené k sebe, stávajú sa zemou, potom zem uvoľnená prirodzenosťou ohňa stáva sa vodou, vyparená voda stáva sa vzduchom. Oheň zasa v svetovom požiari pohlcuje svet a všetky telesá.

22 A 5 (z Aetia)

Parmenides a Herakleitos tvrdia, že nebo je ohnivé.

22 A 10 (z Aetia)

Parmenides a Herakleitos hovoria, že hviezdy sú zhustený oheň.

22 A 11 (z Aetia)

Herakleitos hovorí, že so slnkom je to tak isto ako s mesiacom. Tieto nebeské telesá sú vraj svojím tvarom duté nádoby, ktoré prijímajú svetlo z vlhkého výparu a vysielajú svetlo pre zrak. Slnko je jasnejšie, lebo sa pohybuje v čistejšom vzduchu; mesiac sa pohybuje v nečistejšom, preto sa zdá aj temnejším.

22 A 12 (z Aetia)

Zatmenie mesiaca vzniká v dôsledku obrátenia dutej nádoby a naklonenia.

22 A 12 (z Aetia)

Herakleitos sa domnieva, že veľký rok sa skladá z 10 800 slnečných rokov.

22 A 13 (z Aetia)

Herakleitos hovorí, že hrmenie vzniká stlačením vetrov a mrakov a nárazmi vetrov do mrakov, blesky zapálením výparov, žiare zapálením a zhasnutím mrakov.

22 A 14 (z Aetia)

s. 103

DUŠA

Pre duše je smrť stať sa vodou, pre vodu však je smrť stať sa zemou; zo zeme vzniká voda, z vody duša.

22 B 36 (z Klementa)

Keď sa muž opije, dá sa viesť nedospelým chlapcom, tacká sa a nepozoruje, kam ide; má totiž vlhkú dušu.

22 B 117 (zo Stobaia)

Suchá duša — najmúdrejšia a najlepšia.

22 B 118 (zo Stobaia)

Hranice duše nenájdeš, aj keby si kráčal a uberal sa všetkými cestami; taký hlboký logos (mieru) má.

22 B 45 (z Diogena)

Duša má logos (mieru), ktorý sa sám rozmnožuje.

22 B 115 (zo Stobaia)

Duše čuchajú v podsvetí.

22 B 98 (z Plutarcha)

Človek si v noci zapaľuje svetlo, pretože mu vyhaslo svetlo očí; ale v živote sa dotýka (v spánku) mŕtveho, v bdení sa dotýka spiaceho.

22 B 26 (z Klementa)

POZNANIE

Ľudská povaha nemá poznanie, božská však má.

22 B 73 (z Origina)

Muž sa pred bohom nazýva hlupákom ako chlapec pred mužom.

22 B 79 (z Origina)

Čo možno vidieť, počuť, poznať, tomu dávam prednosť.

22 B 55 (z Hyppolita)

s. 104

Oči a uši sú zlými svedkami ľuďom, ak majú barbarské duše.

22 B 107 (zo Sexta)

Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši.

22 B 101a (z Polybia)

Herakleitos je toho názoru, že to, čo nás obklopuje, je rozumom obdarené a schopné myslieť.

Podľa Herakleita tento boží rozum vdychujeme a stávame sa schopnými myslieť, a to v spánku nevedome, ale v bdelom stave vedome. Lebo keďže v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov, duch v nás nemá spojenie s prostredím, ktoré nás obklopuje; len pomocou dýchania ako nejakým koreňom sa udržiava spojenie. Týmto prerušením spojenia duch stráca pamäť, ktorú mal predtým.

V bdelom stave zasa sa vykláňa z otvorov zmyslových orgánov ako z nejakých okien a prichádzajúc do styku s prostredím, ktoré nás obklopuje, opäť nadobúda schopnosť myslieť. Ako sa mení a horí uhlie, keď sa dostane do blízkosti ohňa, a hasne, ak ho od ohňa vzdialime, práve tak i časť obklopujúceho nás prostredia, ktorá je hosťom v našich telách, stáva sa v dôsledku prerušeného spojenia čoskoro nerozumnou; naproti tomu po spojení pomocou väčšiny otvorov (našich zmyslových orgánov) stáva sa rovnorodou s celkom (t. j. so všesvetovým rozumom).

22 A 16 (zo Sexta)

POSTOJ K ĽUĎOM

Herakleitos nazýva spiacich robotníkmi a pomocníkmi toho, čo sa deje vo svete.

22 B 75 (z Marca Aurélia)

Človeku je osudom povaha.

22 B 119 (zo Stobaia)

Nadutosť treba viac hasiť ako požiar.

22 B 43 (z Diogena)

Lepšie je skryť svoju hlúposť (ťažké je to v roztopašnosti a pri víne).

22 B 95 - 109 (z Plutarcha)

s. 105

So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu.

22 B 85 (z Plutarcha)

Pre ľudí by nebolo lepšie, keby dostali, čo chcú.

22 B 110 (zo Stobaia)

Nemáme robiť a hovoriť ako v spánku, ani ako deti rodičov.

22 B 74 (z Marca Aurélia)

Nesúďme ľahkomyseľne o veľmi dôležitých veciach.

22 B 47 (z Diogena)

Najlepší ľudia dávajú prednosť jednej veci pred všetkými ostatnými - večnej sláve pred všetkými pominuteľnými vecami, dav sa však nažerie ako dobytok.

22 B 29 (z Klementa)

Aký je ich duch alebo mysef? Veria ľudovým spevákom a učiteľom im je dav, lebo nevedia, že väčšina ludí je zlá, len málo je dobrých.

22 B 104 (z Prokla)

Tupý človek sa zarazí pri každej rozumnej reči.

22 B 37 (z Plutarcha)

Psi štekajú na tých, ktorých nepoznajú.

22 B 97 (z Plutarcha)

V Priene žil Bias, syn Teutamov, ktorého povesť je väčšia než ostatných.

22 B 39 (z Diogena)

Jeden je mi za desaťtisíc, ak je najlepší.

22 B 49 (z Galena)

Ľud má bojovať za svoje zákony ako za hradby.

22 B 44 (z Diogena)

Zákon je poslúchať aj vôľu jedného.

22 B 33 (z Klementa)

Pre Efezčanov by bolo dobre, keby sa všetci dospelí obesili a mesto predali nedospelým; lebo vyobcovali Hermodora, svojho najlepšieho muža s odôvodnením: z nás nikto nesmie byť najlepší, ak už, tak inde a u iných.

22 B 121 (zo Strabona)

s. 106

Nech vás len bohatstvo nikdy neopustí, Efezčania, aby vaša ničomnosť bola zrejmá.

22 B 125a (z Tzetza)

VZŤAH K NÁBOŽENSTVU

Márne sa očisťujú, kým sa poškvrňujú novou krvou, tak akoby sa niekto, kto stúpi do blata, umýval blatom. Keby ho niekto z ľudí videl toto robiť, pokladal by ho za blázna. A oni sa tiež modlia k týmto sochám bohov, akoby sa niekto rozprával s domami a nevedel by, kto sú v skutočnosti bohovia a héroovia.

22 B 5 (z Origina)

(Komu veští Herakleítos z Efezu?) Účastníkom nočných dionýzovských slávností, mágom, ctiteľom. a ctiteľkám Dionýza, účastníkom tajných obradov. (Týmto hrozí posmrtným trestom, týmto veští oheň.)

22 B 14 (z Klementa)

Mŕtvoly by sa mali skôr vyhadzovať ako hnoj.

22 B 96 (z Plutarcha)

Ľudí očakáva po smrti, čo nedúfajú, ani netušia.

22 B 27 (z Klemenla)

Za väčšiu smrť väčšia odmena.

22 B 25 (z Klementa)

Tých, čo padli vo vojne, ctia si bohovia i ľudia.

22 B 24 (z Klementa)

Smrť je všetko, čo vidíme v bdení, sen, čo v spánku.

22 B 21 (z Klementa)

Pred tým, ktorý je tam dole, vstávajú a prebúdzajúc sa stávajú sa strážcami živých a mŕtvych.

22 B 63 (z Hippolyta)

s. 107

Jedno, ktoré jediné je múdre, nechce, a predsa chce byť nazývané menom Zeus.

22 B 32 (z Klementa)

Každý tvor (ako hovorí Herakleitos) sa pasie pod bičom (t. j. nevyhnutnosti) .

22 B 11 (z Pseudoaristotela)

Vek je hrajúci sa chlapec, sem a tam kladúci kamienky: chlapčenské kráľovstvo.

22 B 52 (z Hippolyta)

Vládca, ktorému patrí veštiareň v Delfách, ani nič nehovorí, ani nič neskrýva, ale naznačuje.

22 B 93 (z Plutarcha)

Sibyla pôsobením boha šialenými ústami hlása veci vážne, neozdobené a neprikrášlené (a preniká, bohom naplnená, svojím hlasom cez tisícročia) .

22 B 92 (z Plutarcha)

KRATYLOS

Pretože videli, že sa celá táto príroda pohybuje a že o tom, čo sa mení, nemožno vypovedať nič pravdivé, usúdili, že nemožno vôbec poznať pravdu o tom, čo sa úplne mení. Z tohto názoru vyrástla extrémna domnienka tých, ktorí sa vyhlasovali za herakleitovcov, a akú mal tiež Kratylos. Ten totiž nakoniec myslel, že nesmieme vôbec nič tvrdiť, a len prstom hýbal (na znak súhlasu alebo zamietnutia) a karhal Herakleita za jeho výrok, že nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. Kratylos sa totiž domnieval, že to nie je možné ani raz.

64 A 4 (z Aristotela)

Kratylos hovorí, Sokrates, že každá vec, má od prírody správne meno a že nie je menom to, ako niektorí vec nazývajú, keď sa dohodnú na jej pomenovaní, a označujú ju časťou svojej vlastnej reči, ale že je akási prirodzená správnosť mien, tá istá pre všetkých, pre Grékov i barbarov.

65 A 5 (z Platóna)