VZDELANOSŤ A JEJ VÝZNAM V OBDOBÍ GLOBALIZÁCIE
Abstrakt:
Rozvoj modernej spoločnosti a úspešnosť jedincov
v nej si ťažko vieme predstaviť bez vzdelanosti ľudí, či už máme na mysli jednotlivca,
skupiny alebo iné štruktúrne celky. Kategórie vzdelanosti a vedomosti
a ich vzájomný vzťah sa v priebehu histórie menili, rovnako ako sa
menilo ich obsahové naplnenie. Gramotnosť, vzdelanosť a inštitúcie,
ktoré ich zabezpečujú, vždy zodpovedali podmienkam života ľudí. Potreba
vzdelania v procesoch industrializácie narástla, čo zodpovedá predovšetkým
potrebám práce v modernej spoločnosti. Ešte výraznejšou sa potreba vzdelania
stáva v období prechodu ku spoločnosti vedenia (alebo tiež
vedomostnej spoločnosti). To je úzko spojené s novými technológiami
v dvoch smeroch. Vznik, tvorba nových technológií sú výsledkom vyššej
a špecializovanejšej odbornej vzdelanosti a zároveň ich uplatnenie
v praxi je podmienené vyššou vzdelanostnou (vedomostnou) úrovňou ich
užívateľov. Civilizačný proces možno chápať ako
smerovanie dejinného vývoja k väčšej racionalite, ovládaniu pudových
a afektívnych impulzov a k humanizácii. Sprievodným znakom
civilizačného procesu je jeho globalizačná tendencia, ktorá sa prejavuje
nielen v geografickom rozmere, ale aj v tom, že zahŕňa čoraz väčší
počet oblastí života človeka a spoločnosti. Žiadna z týchto oblastí
(ekonomika, politika, právo, zdravotníctvo...) nemá pritom v takomto type
spoločnosti dominantné postavenie, skôr fungujú vo vzájomnom prepojení.
S tým úzko súvisí aj zmena klasického charakteru úloh, ktoré plnia. Dopady
tohto typu civilizačného procesu na človeka, ktorý je stále viac nútený
k duševnej činnosti, môžu mať v budúcnosti kladné i záporné
prejavy. Kladné v rozmnožovaní a rôznosti šancí a nových
možností, záporné sa môžu prejaviť depriváciou a rôznymi druhmi strát,
ktoré dnes viac tušíme než vieme zadefinovať.